SLNKO

Novembrové Slnko sa nachádza v súhvezdí Váhy, 24. prejde do Škorpióna. Prvý deň v tomto mesiaci vychádza nad obzor 06:30 h a zapadá o 16:25 h. V polovici mesiaca vyjde o 06:52 h a zapadne o 16:05 h. Posledný novembrový deň vyjde nad obzor 07:14 h a zapadne o 15:51 h.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti



MESIAC

NOV - 26. november 2019, 16 h 06 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 04. november 2019, 11 h 23 min
SPLN - 12. november 2019, 14 h 34 min
TRETIA ŠTVRŤ - 19. november 2019, 22 h 11 min

PERIGEUM - 23. november 2019, 08 h 41 min, 366 716 km
 APOGEUM - 07. november 2019, 09 h 37 min, 405 058 km
Aktuálna fáza

Údaje pre dnešný deň

PLANÉTY
Merkúr - je tento mesiac najlepšie pozorovateľný po západe Slnka nízko nad západným obzorom, a to v druhej polovici mesiaca. Nájdeme ho v súhvezdí Váhy.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Venuša - môžeme počas novembra vidieť vidieť na večernej oblohe po západe Slnka. Zo súhvezdia Škorpióna sa 8. sa presunie do Hadonosa a 23. do Strelca.

Venuša je po Mesiaci najjasnejším objektom nočnej oblohy, preto ju nie je ťažké nájsť. Najväčšiu jasnosť dosahuje -4,6 magnitúdy, a preto je viditeľná voľným okom aj na dennej oblohe. Uhlový priemer kolísa medzi 10″-59″, pri elongácii 25″, preto je na jej pozorovanie vhodný aj binokulár. Keďže sa jedná o vnútornú planétu, môžeme na nej pozorovať fázy podobne ako v prípade planéty Merkúr, a to už pri 15x zväčšení. Na zníženie veľmi rušivého svetla alebo na zvýraznenie niektorých škvrnitých útvarov je vhodné použiť farebné filtre - na zníženie svetla sivý filter, modrý a zelený filter vyzdvihnú detaily oblačnosti.

Mars - môžeme vidieť pred východom Slnka nízko nad obzorom. Nájdeme ho v súhvezdí Panny.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - je naďalej pozorovateľný po západe Slnka. Prvé novembrové večery zapadne za obzor o pol siedmej hodine, na konci mesiaca už o dve hodiny skôr. Jupiter nájdeme v súhvezdí Hadonosa, 17. novembra sa presídli do Strelca.

Jupiter nám ponúka veľké množstvo pozorovacích možností - od jeho farebného povrchu až po svoje štyri veľké Galileove mesiace. V 5cm ďalekohľade s 25x zväčšením sa dajú rozoznať pásy oblačnosti na jeho povrchu. Jupiter má uhlový priemer 31″-48″, čo znamená, že pri 10x zväčšení môžeme rozoznať disk planéty. Keďže rotačná doba tejto planéty je len 10 hodín, vieme pozorovať aj jeho sploštenie. Na jeho rôznorodom povrchu môžeme pozorovať systém oblačnosti, tmavé svetlé pásy rovnobežné s rovníkom (tmavšie sú pásy a svetlejšie zóny). V jeho atmosfére sú stabilné aj dočasné útvary, najmä jeho oblačnosť je veľmi premenlivá. Dobrým príkladom je Veľká červená škvrna, ktorá niekedy splýva s oblačnosťou a inokedy je taká tmavá, že ju ľahko rozpoznáme aj v malých ďalekohľadoch. Štyri Jupiterove mesiace - Io, Europa, Ganymedes a Callisto sú také veľké, že keby sa nestrácali vo svetle Jupitera, boli by viditeľné aj voľným okom. Už malým ďalekohľadom sa dá pozorovať zoradenie týchto mesiacov do jednej roviny. Veľkým zážitkom je aj popozorovanie prechodov mesiacov popred disk planéty.

Saturn - je pozorovateľný počas celého novembra vo večerných hodinách. Vychádza už v popoludní a zapadá po ôsmej hodine večer, na konci mesiaca o dve hodiny skôr. Jeho sídlom je aj naďalej súhvezdie Strelca.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - môžeme pozorovať počas celej noci, a to v súhvezdí Barana.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - môžeme pomocou ďalekohľadu vidieť počas prvej polovice noci v súhvezdí Vodnára. Neptún zapadá pred druhou hodinou v noci, na konci mesiaca o dve hodiny skôr.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



Pohyb terestrických planét v tomto období

ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
11. november , 16:13 h Merkúr v dolnej konjunkcii so Slnkom; prechod Merkúra cez disk Slnka
28. november , 11:05 h Merkúr v najväčšej západnej elongácii (20°)
29. november , 23:18 h Saturn 1,4° severne od Mesiaca

METEORY

K novembrovým udalostiam na oblohe patrí aj meteorický roj Leonidy. Jedná sa o jeden z najvýraznejších a najpozorovanejších meteorických rojov. Je známy vďaka svojim extrémnym meteorickým dažďom. Prúd meteoroidov, ktorý spôsobuje tento meteorický roj je teda rozprestretý pozdĺž dráhy kométy, ale nemá všade rovnakú hustotu. Najhustejší je neďaleko kométy a kedykoľvek Zem prechádza takýmto zhustením, pozorujeme dážď meteorov. Čiže meteorické dažde sú spôsobené hustými vláknami za jeho materskou kométou 55P/Tempel-Tuttle objavenej v roku 1865. Táto kométa sa ku Slnku vracia každých 33 rokov. Jej ďalší návrat sa očakáva v roku 2031.
Čo sa týka výdatnosti roja, najpozoruhodnejší bol dážď Leoníd v novembri roku 1833, keď bolo pozorovaných cez 46 000 meteorov za hodinu. Alebo v noci 17. novembra 1966 bolo za 20 minút pozorovaných až 100 tisíc meteorov. Vtedy sa taktiež pomocou radarových pozorovaní zistilo, že priemer prúdu Leoníd je zhruba 35 tisíc kilometrov.
Občasné prechody Zeme staršími vláknami po kométe môžu navýšiť aktivitu tohto roja na niekoľko desiatok meteorov za hodinu. Ak však naša planéta týmito hustými vláknami neprechádza, je tento roj celkom pokojný. Tento rok sa jeho produktivita odhaduje na 10 – 15 meteorov za hodinu. Výnimočnosťou však je, že Leonidy vedia produkovať veľmi jasné bolidy, čo je spôsobené aj veľkou vstupnou rýchlosťou do atmosféry (okolo 71 km/s).
Interval aktivity tohto roja je od 6. do 30. novembra. Maximum aktivity sa tento rok predpokladá na 17. november. Radiant, ako napovedá názov roja, nájdeme v súhvezdí Leva. Mesiac bude krátko po prvej štvrti, po polnoci však zapadne za obzor.

KOMÉTY



Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.