SLNKO

Júlové Slnko sa nachádza v súhvezdí Blížencov, odkiaľ sa 21. júla presunie do Raka. Prvého júla vychádza nad obzor 04:46 h a zapadá o 20:50 h. V polovici mesiaca vyjde o 04:57 h a zapadne o 20:43 h. Posledný júlový deň vyjde nad obzor 05:15 h a zapadne o 20:25 h.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti



MESIAC

NOV - 13. júl 2018, 04 h 48 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 19. júl 2018, 21 h 52 min
SPLN - 27. júl 2018, 22 h 20 min
TRETIA ŠTVRŤ - 06. júl 2018, 09 h 51 min

PERIGEUM - 13. júl 2018, 10 h 25 min, 357 431 km
 APOGEUM - 27. júl 2018, 07 h 44 min, 406 223 km
Aktuálna fáza

Údaje pre dnešný deň

PLANÉTY
Merkúr - júlový Merkúr je pozorovateľný po západe Slnka, a to pár minút nízko nad západným obzorom. Počas prvých júlových dní sa nachádza v súhvezdí Raka odkiaľ sa 15. júla presunie do Leva.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Venuša - je počas celého júla pozorovateľná taktiež po západe Slnka ako druhý najjasnejší objekt nočnej oblohy. Počas prvých júlových večerov do 23:00 h, na záver mesiaca zapadne o 22:00 h. Počas celého mesiaca ju nájdeme v súhvezdí Leva.

Mars - nájdeme od 22:50 h na nočnej oblohe, pričom každú noc vychádza o čosi skôr. Na záver mesiaca vyjde nad obzor o 20:50 h. S magnitúdou od -2,2 do -2,8 sídli aj tento mesiac v súhvezdí Kozorožca.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - vychádza nad obzor v popoludňajších hodinách. Tým nám prináša veľmi dobré pozorovacie podmienky akonáhle Slnko zapadne. S magnitúdou -2,1 ho nájdeme nádherne sa vynímať v súhvezdí Váhy až do 01:45 h na začiatku júla a do 23:45 h na jeho konci.

Saturn - s magnitúdou 0,1 nájdeme v súhvezdí Strelca. Je pozorovateľný od 20:20 h hodiny na začiatku júla a od 18:20 h na konci júla takmer do východu Slnka.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - nájdeme v súhvezdí Barana s magnitúdou 5,8. Pozorovateľný je od jednej hodiny ráno na začiatku júla, na jeho konci už od 23:15 h.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - vychádza nad obzor o 23:45 h, počas posledných nocí tohto mesiaca o 21:50 h. S magnitúdou 7,8 ho nájdeme vo Vodnárovi.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



Pohyb terestrických planét v tomto období

ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
01. júl, 03:48 h Mars 5˚ južne od Mesiaca
04. júl, 02:20 h Neptún 3˚ severne od Mesiaca
06. júl, 19:47 h Zem v aféliu (152 095 566 km)
11. júl, 05:49 h Jupiter v zastávke
15. júl, 00:03 h Merkúr 2˚ južne od Mesiaca
21. júl, 01:57 h Jupiter 5˚ južne od Mesiaca
27. júl, 07:31 h Mars v opozícii so Slnkom
28. júl, 03:48 h Mars 7˚ južne od Mesiaca

METEORY

K júlovým teplým nociam nepochybne patria aj tri meteorické roje. Jedná sa o Alfa Kaprikornidy, Južné Delta Aqaridy a známe Perzeidy.
Južné Delta Aquaridy odštartujú svoju aktivitu 12. júla do 23. augusta. Vyvrcholenie tohto roja nastane v noci z 28. na 29. júla s frekvenciou približne 15 až 20 meteorov za hodinu. Blízky Mesiac však bude svojim svetlom blokovať jas meteorov. V prípade tohto roja sa jedná o úlomky, ktoré na svojej ceste zanecháva za sebou kométa Marsden Kracht. Radiantom tohto súhvezdia je súhvezdie Vodnára, blízko jednej z najjasnejších hviezd tohto súhvezdia, Delta Aquarii. Okrem tohto roja poznáme ešte Severné Delta Aquaridy.
Alfa Kaprikornidy začínajú svoju aktivitu 3. júla končiac 15. augusta. Maximum aktivity pripadá na noc z 30. na 31. júla. Priemerná frekvencia je v tomto prípade len 4 meteory za hodiny. Zaujímavosťou je, že meteory tohto roja sú veľmi pomalé – do zemskej atmosféry vnikajú rýchlosťou iba 23 km/s. Taktiež vynikajú svojou jasnosťou a vytvárajú tak pomalé farebné bolidy, ktoré zvyknú prejsť celou oblohou.
A napokon najznámejšie Perzeidy sú výnimočné oveľa vyšším počtom. Jedná sa o 60 meteorov za hodinu. Svoju aktivitu začínajú 17. júla a aktívne sú do 24. augusta. Maximom pripadá na noc z 13. na 14. augusta. Roj Perzeíd je tvorený pozostatkami postupne sa rozpadajúcej kométy 109P/Swift-Tuttle. Radiant zdroja sa nachádza v súhvezdí Perzea, ktoré v týchto dňoch môžeme pozorovať počas celej noci na severovýchodnom obzore.










KOMÉTY

Z kometárnej ponuky na oblohe je sľubným pozorovacím kandidátom kométa C/2017 S3 PANSTARRS (Kasiopeja) s magnitúdou 9,5, kométa 21P Giacobini-Zinner (Labuť) s magnitúdou 12, či kométa 37P Forbes (Ryby) s magnitúdou 12.










Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.