SLNKO

Januárové Slnko sa nachádza v súhvezdí Strelca, odkiaľ sa presunie do Hadonosa. Prvého januára vychádza nad obzor 07:00 h a zapadá 16:00 h. V polovici mesiaca vyjde o čosi skôr – 06:55 h a zapadne o 16:15 h. 30. januára Slnko vychádza 06:40 h a zapadá o 16:40 h. 3. januára 06:34 SEČ, dva týždne po zimnom slnovrate, sa bude Zem nachádzať pri Slnku najbližšie – hovoríme, že je v perihéliu, a teda 147 097 233 km (0,98329 AU).Opačný prípad – Zem v aféliu – nastane v júni, dva týždne po letnom slnovrate.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti



MESIAC

NOV - 17. január 2018, 13 h 17 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 24. január 2018, 23 h 20 min
SPLN - 31. január 2018, 14 h 27 min
TRETIA ŠTVRŤ - 08 január 2018, 23 h 25 min

PERIGEUM - 30. január 2018, 10 h 58 min, 358 994 km
 APOGEUM - 15. január 2018, 03 h 10 min, 406 464 km
Aktuálna fáza

Údaje pre dnešný deň

PLANÉTY
Merkúr - januárový Merkúr je v rámci tohto mesiaca krátko pozorovateľný pred východom Slnka, a to pár minút nízko nad východným obzorom. Nachádza sa v súhvezdí Hadonosa odkiaľ poputuje do Strelca.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezda veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily. S výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz na jeho povrchu nič neuvidíme.

Venuša - je aj tento mesiac pre svoju blízkosť k Slnku nepozorovateľná. Jej východy a západy sa naďalej zhodujú s východmi a západmi Slnka. Situácia za začne vylepšovať v priebehu februárových dní.

Mars - nám ponúka omnoho lepšie pozorovacie možnosti ako Venuša. Nájdeme ho od tretej rannej hodiny, pričom každé ráno vychádza o čosi skôr - na záver mesiaca už o 02:45 h.. S magnitúdou 1,4 sídli tento mesiac vo Váhach.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - vychádza nad obzor pár minút po planéte Mars. Aj Jupiter nám prináša dobré pozorovacie podmienky, a to v skorých ranných hodinách, približne od tretej hodiny ráno počas prvých januárových nocí a od 01:40 h v jeho závere. A teda najdlhší čas na jeho pozorovanie sa nám naskytne práve koncom januára. S magnitúdou -1,7 ho nájdeme v súhvezdí Váhy.

Jupiter je najväčšia a na detaily najbohatšia planéta Slnečnej sústavy. Ak sa nachádza v opozícii, dosiahne uhlový priemer až 50 sekúnd, naopak v konjunkcii sa „zmenší“ na 30 uhlových sekúnd. Vzhľadom na jeho ročný pohyb okolo Slnka, sa každý rok posunie o 30 uhlových stupňov, teda o jedno zvieratníkové súhvezdie, sa do opozície sa dostane vždy o mesiac neskôr. Jeho jasnosť sa pohybuje okolo -1,6 mag a je natoľko jasným telesom, že býva jasne viditeľný už dva týždne po prechode konjunkcie so Slnkom. V ďalších dňoch ho môžeme vidieť na rannej oblohe, za cca 140 dní sa začne pohybovať retrográdne a o 200 dní od konjunkcie sa opäť ocitne v opozícii. Práve v tejto dobe dosiahne svoju najväčšiu jasnosť -2,8mag a najväčší uhlový priemer 50 sekúnd. Dva mesiace po opozícii prestane smerovať od východu na západ, začne sa pohybovať prográdnym smerom a strácať v žiare Slnka. Prvé čo pozorovateľov v ďalekohľade zaujme budú zaiste jeho štyri najväčšie satelity. Ako „hviezdy“ piatej veľkosti sú viditeľné aj v triédry. Celkovo Jupiter obklopuje niekoľko desiatok mesiačikov, avšak ostatné sú natoľko slabé, že ich bežne dostupnými ďalekohľadmi neuvidíme. Už piaty v poradí, Amalthea, má magnitúdu 14. Počas pozorovania Jupitera s ďalekohľadom s väčším priemerom než 15cm môžeme odhaliť mnoho jemných detailov, oválov, záhybov a zálivov. Najnápadnejšími sú dva rovnobežné pásy s rovníkom – severný a južný rovníkový pás. Jeho odtieň sa však v priebehu roka mení. Práve v ich okolí môžeme zahliadnuť viacero výraznejších detailov. Na jeho južnej pologuli môžeme taktiež naraziť na Veľkú červenú škvrnu. Názov však klame, škvrna nie je nijak nápadna, kedysi zrejme mala červený odtieň. Jedná sa o oblasť vyššieho tlaku. Jej šírka sa mení v rozmedzí od 25 do 40 000 km, jej dĺžka od 12 do 14 000 km. V smere hodinových ručičiek sa otočí raz za 10 dní. Najväčšiu šancu zahliadnuť túto škvrnu máme v dobe, keď prechádza stredom disku tejto planéty (vtedy ma uhlový priemer až 15 sekúnd). Tieto okamihy nám ľahko predpovie väčšina počítačových planetárií alebo webových stránok. Veľká červená škvrna nie je jediným útvarom tohto druhu. Aj keď sú tri z jupiterových družíc väčšie ako náš Mesiac, ich uhlové priemery sú príliš malé na to, aby sme pri nich zaznamenali akékoľvek detaily (menej než dve uhlové sekundy). Zaujímavosťou je, že obežné dráhy všetkých štyroch jupitérových mesiacov su voči rovine rovníku planéty sklonené pod malým uhlom a takisto to platí pre sklon roviny Jupiterovho rovníku voči rovine obehu planéty aj roviny Jupiterovho obehu voči rovine ekliptiky. Práve vďaka vhodnej kombinácií týchto troch faktorov je možné zo Zeme pozorovať a tieňohry, ktoré zazrieme aj stredne veľkými ďalekohľadmi. Snáď najjednoduchšie je zachytiť tiene, ktoré satelity vrhajú na atmosféru planéty. V niektorých prípadoch sú pozorovateľné vzájomne zákryty a zatmenia. K týmto udalostiam ale dochádza len vtedy, keď rovina dráhy mesiacov prechádza rovinou ekliptiky. Na snímkach z kozmických sond síce vidíme Jupter v mnohých farbách, tie však v našich ďalekohľadoch neuvidíme. Náš obraz bude omnoho bledší. Svetlejšie oblasti sú vyššie položené vzostupné prúdy, naopak tmavšie nižšie položené zostupné prúdy. Všimnúť si môžeme taktiež to, že Jupiter je vďaka rýchlej rotácií sploštený.

Saturn - s magnitúdou 0,5 nájdeme v súhvezdí Strelca. Počas prvých januárových rán je Saturn síce nepozorovateľný, avšak každým dňom sa táto situácia zlepšuje. Na konci mesiaca vyjde takmer o dve hodiny skôr ako Slnko, čo znamená, že počas týchto okamihov ho môžeme vidieť nízko nad východným obzorom kým sa nestratí v žiare Slnka.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - nájdeme v Rybách s magnitúdou 5, 8. Pozorovateľný je počas prvej polovice noci – spočiatku do jednej hodiny v noci, na konci januára ho uvidíme nad obzorom do 23:20 h.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - môžeme pozorovať počas januárových večerov, a to v súhvezdí Vodnára s magnitúdou 8,0. Spočiatku do 21:15 h, na konci mesiaca sa nám pozorovací čas skráti do 19:25 h.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



Pohyb terestrických planét v tomto období

ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
01. január,20:59 h Merkúr v najväčšej západnej elongácii od Slnka (20˚)
02. január, 21:45 h Urán v zastávke
03. január, 06:35 h Zem v perihéliu - 147 097 233km
07. január, 04:39 h Mars 0,2˚ južne od Jupitera
11. január, 06:58 h Jupiter 4˚ južne od Mesiaca
13. január, 08:58 h Merkúr 0,6˚ južne od Saturna
15. január, 02:57 h Saturn 3º južne od Mesiaca
20. január, 20:33 h Neptún 2º severne od Mesiaca

METEORY

Kvadrantidy sú priemerným meteorickým rojom, ktorý má počas svojho maxima na konte približne 40 meteorov za hodinu. Všeobecne sa má za to, že sa jedná o pozostatky prachu a plynu po už zaniknutej kométe 2003 EH1. Tento roj je aktívny len pár dní – od 1. do 5. januára s maximom v noci z 3. na 4. januára.









KOMÉTY

Z kometárnej ponuky na oblohe je sľubným pozorovacím kandidátom kométa C/2016 R2 PANSTARRS s magnitúdou 10, kométa 62P/Tsuchinshan 1 s magnitúdou 12, či kométa C/2017 O1 (ASASSN) s magnitúdou 13.









Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.