SLNKO

Júlové Slnko sa nachádza v súhvezdí Blížencov, 21. júla sa presunie do Raka. Prvý deň v tomto mesiaci vychádza nad obzor 04:45 h a zapadá o 20:51 h. V polovici mesiaca vyjde o 04:57 h a zapadne o 20:43 h. Posledný júlový deň vyjde nad obzor 05:16 h a zapadne o 20:24 h.
Údaje pre dnešný deň

Viditeľné svetlo Chromosféra Ďalšie oblasti



MESIAC

NOV - 02. júl 2019, 21 h 16 min
PRVÁ ŠTVRŤ - 09. júl 2019, 12 h 55 min
SPLN - 16. júl 2019, 23 h 38 min
TRETIA ŠTVRŤ - 25. júl 2019, 03 h 18 min

PERIGEUM - 05. júl 2019, 07 h 00 min, 363 726 km
 APOGEUM - 21. júl 2019, 01 h 59 min, 405 481 km
Aktuálna fáza

Údaje pre dnešný deň

PLANÉTY
Merkúr - môžeme počas prvých dní tohto mesiaca vidieť po západe Slnka. V polovici mesiaca sa podmienky na jeho pozorovanie pre jeho blízkosť zhoršia a Merkúr sa stane nepozorovateľný. Koncom júla prejde na rannú oblohu. Zo súhvezdia Raka, prejde 22. júla do súhvezdia Blížencov.

Merkúr sa od Slnka nevzďaľuje viac ako 28˚ (v priemere 20˚). Preto zapadá alebo vychádza maximálne dve hodiny neskôr ako Slnko a obdobie jeho viditeľnosti je obmedzené na dva týždne každé dva mesiace. Napriek tomu nie je ťažké Merkúr uvidieť. V závislosti od jeho vzdialenosti od Zeme kolísa jeho hviezdna veľkosť v rozmedzí od 3 do -2 magnitúdy. Ak je k Zemi najbližšie, jeho uhlový priemer dosahuje 13 sekúnd, ak je najďalej 4,5 sekundy. Na jeho povrchu však neuvidíme žiadne detaily, s výnimkou zmien uhlového priemeru a fáz.

Venuša - Venušu zaiste neprehliadneme na skorej rannej oblohe. Pozorovať ju môžeme pred východom Slnka, a to počas prvých júlových dní. Nachádza sa v súhvezdí Blížencov. Odtiaľ sa 26. júla presunie do Raka.

Venuša je po Mesiaci najjasnejším objektom nočnej oblohy, preto ju nie je ťažké nájsť. Najväčšiu jasnosť dosahuje -4,6 magnitúdy, a preto je viditeľná voľným okom aj na dennej oblohe. Uhlový priemer kolísa medzi 10″-59″, pri elongácii 25″, preto je na jej pozorovanie vhodný aj binokulár. Keďže sa jedná o vnútornú planétu, môžeme na nej pozorovať fázy podobne ako v prípade planéty Merkúr, a to už pri 15x zväčšení. Na zníženie veľmi rušivého svetla alebo na zvýraznenie niektorých škvrnitých útvarov je vhodné použiť farebné filtre - na zníženie svetla sivý filter, modrý a zelený filter vyzdvihnú detaily oblačnosti.

Mars - vychádza v ranných hodinách a nad obzorom zotrváva cez deň - tento mesiac je teda pre nás len krátko pozorovateľný po západe Slnka.

Mars sa pohybuje po veľmi výstrednej dráhe, a to od 207 do 249 mil km. Pokiaľ sa v dobe opozície nachádza v perihéliu (perihéliová opozícia), jeho kotúčik dosahuje uhlový priemer 25 sekúnd (polovica uhlovej veľkosti Jupitera). Takéto podmienky sa opakujú v cykloch dlhých 15 až 17 rokov, takže veľmi pekne bude Mars viditeľný v roku 2018 a 2020, kedy sa k nám priblíži na vzdialenosť 0,39 AU (57,6 mil km). V prípade, že sa Mars nachádza v aféliovej opozícii, zmenší sa jeho priemer na 14 uhlových sekúnd. Najlepšiu viditeľnosť môžeme mať cca 40 dní pred a po opozíciou. Vďaka jeho oranžovému nádychu si ho nemôžeme popliesť so žiadnou inou planétou. Dôvodom tohto farebného odtieňa je prach tvorený zmesou minerálov bohatých na železo. V ďalekohľade s priemerom aspoň 7 cm môžeme vidieť Marsove polárne čiapočky, ktoré vyzerajú ako svetlé škvrny pri severnom a južnom póle. Väčšinou však býva pozorovateľná len jedna z nich, druhá sa nachádza za okrajom planéty. Ich veľkosť sa mení v závislosti na Marsovom ročnom období. Viditeľné sú aj rôzne albedové útvary. Všimnúť si taktiež môžeme aj nesymetrický vzhľad Marsovho kotúčika – v dobe niekoľko mesiacov pred alebo po opozíciu (v kvadratúre), máme totiž výhľad na Slnkom neosvetlenú stranu. Skúsenému oku neujdú ani atmosférické javy, predovšetkým vysoká a nízka oblačnosť v podobe svetlých škvŕn či lemov na okraji kotúčika. Našimi ďalekohľadmi však neuvidíme Marsove mesiace, Phobos a Deimos. Keďže je Mars 200-tisíckrát jasnejší než Phobos a 600-tisíckrát jasnejší než Deimos.

Jupiter - je pozorovateľný hneď ako zapadne Slnko. Nad obzorom zostáva prvú polovicu noci – zapadá o pol štvrtej hodine nadránom na začiatku júla a o jednej hodine v noci na jeho konci. Nájdeme ho v súhvezdí Hadonosa.

Jupiter nám ponúka veľké množstvo pozorovacích možností - od jeho farebného povrchu až po svoje štyri veľké Galileove mesiace. V 5cm ďalekohľade s 25x zväčšením sa dajú rozoznať pásy oblačnosti na jeho povrchu. Jupiter má uhlový priemer 31″-48″, čo znamená, že pri 10x zväčšení môžeme rozoznať disk planéty. Keďže rotačná doba tejto planéty je len 10 hodín, vieme pozorovať aj jeho sploštenie. Na jeho rôznorodom povrchu môžeme pozorovať systém oblačnosti, tmavé svetlé pásy rovnobežné s rovníkom (tmavšie sú pásy a svetlejšie zóny). V jeho atmosfére sú stabilné aj dočasné útvary, najmä jeho oblačnosť je veľmi premenlivá. Dobrým príkladom je Veľká červená škvrna, ktorá niekedy splýva s oblačnosťou a inokedy je taká tmavá, že ju ľahko rozpoznáme aj v malých ďalekohľadoch. Štyri Jupiterove mesiace - Io, Europa, Ganymedes a Callisto sú také veľké, že keby sa nestrácali vo svetle Jupitera, boli by viditeľné aj voľným okom. Už malým ďalekohľadom sa dá pozorovať zoradenie týchto mesiacov do jednej roviny. Veľkým zážitkom je aj popozorovanie prechodov mesiacov popred disk planéty.

Saturn - Aj Saturn nám tento mesiac prináša dobré pozorovacie možnosti. Jeho sídlom zostáva súhvezdie Strelca a vidieť ho môžeme taktiež po západe Slnka. Nad obzorom zotrváva takmer po celú noc. Prvé júlové rána zapadá o pol šiestej hodine ráno, posledné noci zájde za obzor o pol štvrtej ráno.

Saturn sa každý rok na hviezdnej oblohe posunie o 18° smerom na východ. Najlepšie je pozorovateľný v jarných a letných mesiacoch. Od konjunkcie do opozície jeho hviezdna veľkosť kolísa v rozmedzí od 1 do 0 magnitúdy a uhlový priemer jeho kotúčika od 14,5 do 20 uhlových sekúnd. Ak sa pozrieme na Saturn ďalekohľadom s priemerom objektívu aspoň 5cm, všimneme si jeho prstenec už pri 20 násobnom zväčšení. Zhruba uprostred môžeme zahliadnuť tmavší prédel, ktorý ho rozdeľuje na vonkajšiu A a vnútornú, o niečo svetlejšiu časť B. Jedná sa o Cassiniho delenie, ktoré je ľahko pozorovatelné v ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 10cm (jeho uhlový priemer však neprevyšuje jednu oblúkovú sekundu). Saturnova rotačná os je voči rovine ekliptiky sklonená pod uhlom 27°. vďaka tomu môžeme pozorovať ako sa mení roztvorenie prsteňa. Naposledy sme ho z boku videli v roku 2009, takže teraz sa bude ďalších 7 rokov roztvárať a opäť sa uzavrie v roku 2025. Ak prechádza rovina Saturnovho prsteňa Zemou alebo Slnkom, potom v malých ďalekohľadoch zmizne z dohľadu. V atmosfére planéty môžeme zahliadnuť podobné javy ako pri Jupiteri. Nie sú však nijak nápadné. Aj v tých najväčších ďalekohľadoch sú viditeľné len tmavé pásy. Zreteľný je len tieň, ktorý vrhá prsteň na planétu. Niekoľko mesiacov pred opozíciou a po nej je nápadný taktiež tieň, ktorý vrhá planéta na samotný prsteň. Saturnov najjasnejší mesiac Titan vyzerá ako žiariaci bod ôsmej veľkosti, ktorý Saturn obehne raz za 16 dní. Najviac sa od Saturnu vzdiali až na 5-násobok priemeru prsteňa. V menších ďalekohľadoch uvidíme aj mesiac Rhea (jasnosť 10,5 mag). Šancu zahliadnuť máme aj mesiac Iapetus. Aj v prípade Saturnu môžeme pozorovať zákryty zatmenia a prechody mesiacov cez kotúč planéty. S ohľadom na sklon rotačnej osi voči rovine obehu, sú ale tieto úkazy pozorovateľné len v dobe, keď miznú Saturnove prstence.

Urán - môžeme pozorovať v druhej polovici noci. Nájdeme ho v súhvezdí Barana, spočiatku od pol druhej hodiny v noci, na konci júla vyjde nad obzor už od 23:30 h.

Urán je od Zeme príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Urán je na hranici pozorovateľnosti voľným okom. V malom prístroji má tvar kruhového kotúčika so zelenkastým odtieňom s priemerom cca 4 uhlové sekundy. Jeho odtieň je zapríčinený amoniakovým ľadom, metánom a etánom, ktorý silne pohlcujú červené svetlo a vytvárajú charakteristický modrozelený odtieň. Ďalekohľadmi nezazrieme ani jeho mesiace Titan a Oberon, pretože dosahujú hviezdnu veľkosť okolo 15 magnitúd. Viditeľné sú až v ďalekohľadoch s priemerom objektívu väčším ako 20 cm.

Neptún - Podobne Neptún môžeme pomocou ďalekohľadu pozorovať takmer po celú noc. Od 23:50 h na začiatku júla a od 21:55 h na jeho konci. Nájdeme ho v súhvezdí Vodnára.

Neptún je od Zeme taktiež príliš ďaleko na to, aby sme v jeho atmosfére mohli zazrieť nejaké detaily. Zazrieť ho môžeme pomocou triédra. Neptún dosahuje polovicu uhlového priemeru Uránu a typický je preňho modrý odtieň. Až do roku 2022 sa bude nachádzať v súhvezdí Vodnára. Jasnosť Neptúna sa pohybuje okolo 7,8 magnitúdy, jeho najväčší mesiac Triton dosahuje hviezdnu veľkosť 13,5 magnitúd.



Pohyb terestrických planét v tomto období

ZAUJÍMAVÉ ÚKAZY
05. júl, 12:10 h Zem v aféliu - 152 100 869 km
09. júl, 18:52 h Saturn v opozícii so Slnkom
13. júl, 21:50 h Jupiter 1,5° južne od Mesiaca
21. júl, 14:23 h Merkúr v dolnej konjunkcii so Slnkom

METEORY

K júlovým nociach patria aj tri meteorické roje. Jedná sa o Alfa Kaprikornidy a známe Perzeidy.
Južné Delta Aquaridy odštartujú svoju aktivitu 12. júla do 23. augusta. Vyvrcholenie tohto roja nastane v noci z 28. na 29. júla s frekvenciou približne 15 meteorov za hodinu. V prípade tohto roja sa jedná o úlomky, ktoré na svojej ceste zanecháva za sebou kométa Marsden Kracht. Radiantom tohto súhvezdia je súhvezdie Vodnára, blízko jednej z najjasnejších hviezd tohto súhvezdia, Delta Aquarii. Okrem tohto roja poznáme ešte Severné Delta Aquaridy.
Alfa Kaprikornidy začínajú svoju aktivitu 3. júla končiac 15. augusta. Maximum aktivity pripadá na noc z 30. na 31. júla. Priemerná frekvencia je v tomto prípade len 4 meteory za hodiny. Zaujímavosťou je, že meteory tohto roja sú veľmi pomalé – do zemskej atmosféry vnikajú rýchlosťou iba 23 km/s. Taktiež vynikajú svojou jasnosťou a vytvárajú tak pomalé farebné bolidy, ktoré zvyknú prejsť celou oblohou.
A napokon najznámejšie Perzeidy sú výnimočné oveľa vyšším počtom. Jedná sa o 60 meteorov za hodinu. Svoju aktivitu začínajú 17. júla a aktívne sú do 24. augusta. Maximom pripadá na noc z 13. na 14. augusta. Roj Perzeíd je tvorený pozostatkami postupne sa rozpadajúcej kométy 109P/Swift-Tuttle. Radiant zdroja sa nachádza v súhvezdí Perzea, ktoré v týchto dňoch môžeme pozorovať počas celej noci na severovýchodnom obzore.



KOMÉTY

Z kometárnej ponuky na oblohe je pozorovacím kandidátom kométa C/2018 R3 Lemmon (Rys) s magnitúdou 10,5.




Časové údaje sú uvádzané v SEČ, v období platnosti letného času v LSEČ. Počítané sú pre približnú polohu stredu Slovenska 48° 40´ S a 19° 00´ V. Vzhľadom na povahu predpovedaných úkazov, pokiaľ nie je uvedené inak, platia so zanedbateľnou odchýlkou na celom území Slovenska.