Vďaka americkej vesmírnej sonde Cassini a európskemu prieskumnému modulu Huygens, ktorý na povrchu Saturnovho mesiaca pristál sme sa dozvedeli veľmi veľa unikátnych informácií. Atmosféra Titánu je obzvlášť bohatá na metán a teplota jeho povrchu dosahuje hodnôt okolo -180° C.

 

Napriek tomu, že chemické zloženie atmosféry Titánu je od tej našej atmosféry veľmi odlišné, aj tu panujú veľmi podobné meteorologické podmienky. Nájdeme tu oblaky, hmlu, dážď, potoky a aj jazerá. Skutočný pôvod týchto úkazov a objektov sa však dodnes nepodarilo uspokojivo vysvetliť. Pracovníci California Institute of Technology (Caltech) intenzívne pracovali na vytvorení počítačového modelu využitím pozorovaní získaných sondou Cassini, ktorá uskutočnila radarový prieskum mesiaca. Takto vytvorená simulácia tak pomôže astronómom vysvetliť zákonitosti počasia na Titáne ako aj vznik jazier z kvapalných uhľovodíkov. Veľmi zvláštnym javom na Titáne je aj to, že jazerá na Titáne sú zoskupené v okolí jeho pólov, najviac v okolí severného pólu. Oblasti v okolí rovníka boli považované za suché, avšak modul Huygens tu objavil oblasti s pravdepodobnými tokmi kvapalnej látky a o niečo neskôr zasa astronómovia na tomto impozantnom telese pozorovali búrkový systém. Následne bolo ohlásené pozorovanie oblakov sústredených okolo stredných a vysokých šírok južnej pologuli a to v čase, keď na južnej pologuli Titánu začalo leto.

Astronómovia tak usilovne pracovali na vytvorení počítačového modelu, ktorý by vysvetlil vznik týchto exotických podmienok. Samozrejme teórie počítajú aj s prítomnosťou kryogénnych vulkánov, ktoré vyvrhujú do atmosféry plynný metán z ktorého sa vytvárajú oblaky. Počítačové modely sú však iba základom, ktorý má vysvetliť podstatu atmosférickej cirkulácie. No a vysvetlenie atmosférickej cirkulácie nevyžaduje prítomnosť kryovulkanizmu. Nové počítačové simulácie sú schopné popísať zákonitosti vedúce k vytváraniu oblačnosti, ktoré zodpovedajú získaným pozorovaniam a navyše sa hodia k vysvetleniu vytvárania jazier. Pomerne logickým sa zdá aj vysvetlenie, že metán má snahu sa zhromažďovať v okolí Titánových pólov, pretože je tu nižšia intenzita slnečného žiarenia. Energia, ktorú Titán dostáva zo Slnka pokojne postačuje k vyparovaniu kvapalného metánu v rovníkových oblastiach avšak v oblasti pólov sa metán až tak nevyparuje a tak je schopný vytvárať pozorované jazerá. Pretože Titán obieha okolo Saturnu po eliptickej dráhe, nachádza sa od Slnka o kúsok ďalej v dobe, keď na severnej pologuli panuje leto, predlžuje sa tak obdobie dažďov a prebieha intenzívnejšia tvorba jazier.

Podľa ešte nedávnych predstáv sa astronómovia domnievali, že sa rovníkové oblasti Titánu podobajú púšťam. Modul Huygens však objavil dôkazy existencie korýt rôznych riek a tak bolo jasné že doterajšie modely sú chybné. Keď Schaller, Brown, Schnaider a postgraduálny študent Henry Roe objavili v roku 2009 búrky v mieste o ktorom sa predpokladalo, že je vyprahnutou oblasťou, bolo to obrovským prekvapením. Pomocou nových modelov sa tu silný dážď stal veľmi pravdepodobným. V oblastiach okolo rovníka síce prší veľmi zriedka, avšak ak prší tak pomerne intenzívne. Dnes teda vieme, že na Titáne existuje spojitosť medzi metánom zaplnenými jazerami, ich rozložením na povrchu a jeho veľmi hustou atmosférou. Modely môžu pomôcť predpovedať, čo sa na Titáne bude diať v najbližších rokoch. Či sú tieto modely správne tak ukážu najbližšie roky a pozorovania mesiaca Titán.

Zdroj: Univers Today