Kométu objavili 21. septembra 2012 astronómovia Vitalij Nevskij z Vitebska (Bielorusko) a Arťom Novičonok z Kondopogy (Rusko). Kométu našli na CCD snímkach z ďalekohľadu Santel (0,4 m), ktorý patrí výskumnému stredisku International Scientific Optical Network (ISON) pri Kislovodsku. Tam siahajú korene pomenovania kométy. Kométa bola objavená už za dráhou Jupitera, vo vzdialenosti viac ako 6,25 AU a teda sa jedná o veľké alebo mimoriadne aktívne kometárne jadro. V perihéliu sa k Slnku priblíži na 0, 01 AU a je teda otázne, či toto stretnutie prežije. Ak áno, je dokonca možné, že by mohla byť pozorovateľná aj na dennej oblohe v blízkosti Slnka. Predpovedanie vývoja jasnosti takýchto komét je mimoriadne náročné, no aj v prípade pesimistických odhadov by mala byť skvelým spestrením novembrovej a decembrovej oblohy.

Sme teda u nás na severnej pologuli po rokoch v očakávaní zaujímavého pozorovateľského zážitku. Verme, že sa vydarí. Na týchto stránkach nájdete zhrnuté podstatné informácie potrebné k pozorovaniu tejto kométy. Ich súčasťou je aj fotogaléria, v ktorej by sme uvítali aj vaše fotografické úlovky kométy C/2012 S1 (ISON) a radi ich uverejníme.

Akékoľvek otázky týkajúce sa témy a tiež príspevky do fotogalérie posielajte na adresu ison@szaa.org

V polovici novembra, v čase kedy bola kométa už úspešne pozorovaná aj bez ďalekohľadu, vydal Slovenský zväz astronómov tlačovú správu.
Tomáš Dobrovodský


Kométa ISON prichádza



V časopise Kozmos 1/2013 sme publikovali naše očakávania o veľmi jasnej kométe ISON, ktorú netrpezlivo očakávame koncom roka. Povedzme si teraz, aký je stav po polroku, ako prebiehajú prípravy na toto nie každodenné kozmické divadlo. 10. apríla kométu “skontroloval” Hubbleov vesmírny ďalekohľad (pozri obrázok). Bolo to v čase, keď už bola vo vnútri dráhy Jupitera na svojej ceste k Slnku. Vo vzdialenosti okolo 4,2 AU od Slnka i od Zeme bola kométa aktívna. Aj keď v tejto vzdialenosti je slnečné žiarenie príliš slabé na to, aby došlo k sublimácii vodného ľadu z povrchu jadra kométy, je už dostatočné na uvoľnenie prchavých látok ako napr. ľad CO+. Z jadra kométy zo strany privrátenej k Slnku unikal plyn vo forme výtryskov, ktorý so sebou niesol aj menšie prachové častice. Množstvo uniknutého prachu predstavovalo viac ako 50 ton každú minútu. Snímky tiež umožnili urobiť prvé odhady veľkosti jadra – oproti pôvodným predpokladom jadro nie je príliš veľké s polomerom 2,5 – 3,3 km. Tento rozmer však dáva dostatočné záruky na prežitie pri extrémnom priblížení k Slnku 28. novembra 2013. Prachové častice uniknuté z kométy boli zaznamenané až vo vzdialenosti 92 000 km od jadra. Celková jasnosť kométy dosiahla začiatkom mája 16. magnitúdu. Prchavé látky uvoľňované z jadra vo veľkých vzdialenostiach od Slnka sa môžu rýchlo vyčerpať. O jasnosti kométy v čase najlepšej polohy pre pozorovateľov zo severnej pologule tak bude rozhodovať hlavne to, s akou intenzitou bude prebiehať sublimácia vodného ľadu. Tento proces štartuje vo väčšom rozsahu až vo vzdialenosti približne 2,8 AU od Slnka. Až po jeho naštartovaní budú naše predpovede vierohodnejšie.

K veľmi zaujímavému záveru prišiel P. Wiegert z University of Western Ontario, ktorý upozornil, že okolo 12. januára 2014 by Zem mohla prejsť cez vlákno drobných zrniečok veľkosti len niekoľkých mikrónov uvoľnených z kométy ISON. Výsledný meteorický roj by mal zaujímavé vlastnosti. Napriek tomu, že zrnká vletia do zemskej atmosféry rýchlosťou 56 km za sekundu, sú tak malé, že už riedka horná atmosféra ich prakticky zastaví. Nemožno preto očakávať vznik meteorických javov, zrnká budú pomaly plávať v atmosfére a klesať k povrchu. Celý proces bude extrémne pomalý – bude trvať možno až roky, kým jemný prach dopláva na povrch. Čiastočky by bolo možné zachytiť v stratosfére do želatínových zberačov na špeciálnych lietadlách ako napr. lietadlo WB57F, ktoré sa už desaťročia používajú príležitostne na zber kozmického prachu. Je však jedna možnosť ako týchto poslov z kométy ISON pozorovať aj priamo. Hromadenie prachu vo vysokej atmosfére by mohlo vytvoriť nočné svietiace oblaky, ktoré sa vyskytujú vo výškach okolo 80 km v zemepisných šírkach 50 – 70 stupňov. Zaujímavá je tiež informácia získané postupným spresňovaním dráhy. Zo všetkých spresnení vychádza mierne hyperbolická excentricita, čo znamená, že ide o kométu prichádzajúcu z Oortovho oblaku, ktorá prejde prvý (a pravdepodobne aj posledný) krát popri Slnku.

Doc. RNDr. Ján Svoreň, DrSc.
(Kozmos 4/2013)


Prečítajte si tiež

Blíži sa k nám kométa 10-, 100- alebo 1000 -ročia ?  (J. Svoreň, Kozmos 1/2013)

Kométa ISON ide do finále  (J. Svoreň, Kozmos 5/2013)