Za docentom Ivo Zajoncom

| aktuality

Doc. RNDr. Ivo Zajonc, CSc. ( 27. 6. 1933 Přerov – 26. 6. 2021 Jihlava) zanechal nezmazateľnú stopu medzi astronómami v Čechách aj na Slovensku, dobre ho poznali predovšetkým tí skôr narodení, bol nielen našim priateľom a kolegom, ale aj učiteľom. Poznali sme ho ako zanieteného astronóma s mimoriadne širokým záberom, zvlášť v oblasti prístrojovej techniky. Bol čestným členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV (1999), Slovenského zväzu astronómov (2003) a Jihlavské astronomické společnosti (2011).

O astronómiu sa začal zaujímať ako študent gymnázia, orientáciu na oblohe ho naučil vzdelaný záhradník František Zálešák, ktorý ho zoznámil aj s optikom Jaroslavom Hanychom. V jeho malej dielni vznikol aj prvý vlastný ďalekohľad, tu začínali akési učňovské roky v optike a jemnej mechanike. Jeho druhou láskou bola prírodoveda, rokoch 1951 – 1956 študoval systematickú a ekologickú zoológiu na Prírodovedeckej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Po štúdiu začal pracovať na katedre zoológie Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre (VŠP – dnes Slovenská poľnohospodárska univerzita), ašpirantúru absolvoval v rokoch 1961 – 1965 na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr sa stal vedúcim katedry. Publikoval okolo 200 pôvodných vedeckých prác, je autorom niekoľkých učebníc, prednášal na zahraničných univerzitách a kongresoch (Padova, Braunschweig, Brusel), navštívil množstvo vedeckých ústavov. O skutočnosti, že jeho prácu si kolegovia vysoko vážili svedčí aj to, že všetky zahraničné cesty boli vždy hradené pozývajúcou stranou. Zaoberal sa predovšetkým faunou a ekológiou červov a niektorých druhov múch. Veľkým zlomom v jeho živote však bolo obdobie normalizácie, a aj keď habilitačnú prácu (Dážďovky jako súčasť lúčnych biocenóz karpatskej oblasti Československa) obhájil už v roku 1969, k menovaniu docentom došlo až po viac ako dvadsiatich rokoch. Vyvrcholením a ocenením jeho práce bolo pozvanie, ako zástupcu Československa  pre oblasť pôdnej biológie, do komisie UNESCO, no táto cesta mu bola zakázaná. Nemohol prednášať ani publikovať, musel zanechať výskumnú činnosť a z VŠP bol donútený odísť. Zamestnal sa vo Výskumnom ústave chovu a šľachtenia hydiny v Ivanke pri Dunaji a od roku 1986 ako vedecký pracovník vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Nitre. V roku 1993 odišiel do dôchodku a v roku 2004 sa s manželkou Antóniou presťahoval k staršiemu synovi Ivovi do Jihlavy (mladší Juraj žije v Bratislave). Aj potom však ostal v čulom písomnom kontakte s protagonistami astronómie na Slovensku.

Práve v tých najťažších časoch mu bola astronómia potešením, napísal vyše 80 prác, odborných článkov a metodických príručiek. Medzi tie legendárne patria Stavba amatérskych astronomických ďalekohľadov a fotokomôr (SÚAA Hurbanovo, 1976 a 1985) a Atlas súhvezdí (spoluautor P. Ragas, SÚAA Hurbanovo, 1978).

V Slovenskej astronomickej spoločnosti vykonával funkciu predsedu prístrojovej sekcie, bol zakladajúcim členom Slovenského zväzu astronómov amatérov (1970) a predsedom Miestnej organizácie SZAA v Nitre v rokoch 1970 – 2004. Za pomoci PKO vybudovali na internáte VŠP astronomickú pozorovateľňu a v roku 1973 sa zaslúžil aj o zriadenie Okresného astronomického kabinetu pri Okresnom osvetovom stredisku v Nitre. V astronómii sa považoval za amatéra, a tak dobre chápal, čo záujemci o túto vedu potrebujú. Uvedomoval si, že profesionáli na popularizáciu čas nemajú, prípadne že im nie je blízka. Bol skvelým a fundovaným lektorom, vedel zaujať všetky vekové kategórie, vynikal empatiou a ľudskosťou. Úzko spolupracoval s hvezdárňou v Hlohovci a jej riaditeľom dr. E. Cserem, bol iniciátorom rubriky Napíšte o svojom ďalekohľade, ktorá vychádzala od roku 1981 v časopise Kozmos a stretla sa s mimoriadne kladným ohlasom čitateľov.

Za svoju prácu bol niekoľkokrát ocenený, mimoriadne si vážil Cenu mesta Přerov – Medailu J. A. Komenského, ktorá mu bola udelená za celoživotnú prácu v oblasti astronómie a propagáciu Přerova pri príležitosti jeho 75. narodenín.

Na jeho počesť Medzinárodná astronomická únia v roku 2008 pomenovala planétku 2000 QN9 (32294) Zajonc, ktorú objavili 26. 8. 2000  v Ondřejove  P. Kušnirák a P. Pravec.

Oficiálna citácia, ktorú pripravil dr. Grygar: Český zoológ a amatérsky astronóm Ivo Zajonc (nar. 1933) strávil väčšinu svojho profesijného života na Slovensku, kde pôsobil 35 rokov ako predseda v nitrianskej pobočke Slovenského zväzu astronómov amatérov. Ako člen Jihlavskej astronomickej spoločnosti bol  tiež zvolený za čestného člena Slovenskej astronomickej spoločnosti.

V osobnosti dr. Iva Zajonca stráca naša spoločnosť skvelého odborníka, kolegu, priateľa a zanieteného astronóma. Posledná rozlúčka bude 2. júla 2021  o 9:00 v kostole Matky Boží v Jihlave.

Česť jeho pamiatke!

P. Rapavý

Ďalšie odkazy:

Otvorenie výstavy pri príležitosti 500. výročia narodenia M. Kopernika v PKO v Nitre (máj 1973)

Otvorenie výstavy pri príležitosti 500. výročia narodenia M. Kopernika v PKO v Nitre (máj 1973)

 

Atlas súhvezdí

Dve legendárne publikácie dr. Zajonca

Ivo Zajonc

doc. Zajonc z publikácie Astronómia v Nitre (P. Poliak, SÚH Hurbanovo)

 doc. Zajonc (2008, foto DENÍK/Dagmar Rozkošná)

Asteroid Zajonc

Dráha asteroidu (32294) Zajonc

parte

© 2021 Slovenský zväz astronómov. Všetky práva vyhradené.