NGC 281 PacmanDeepSpaceMO SZA HumennéFotografované: 30. 10. 2026Nahrané: 13. 11. 2026Ján GajdošPodrobnostiZavrieť ×NGC 281 PacmanAutorJán GajdošNázovNGC 281 PacmanMiestoBelá nad CirochouDátum30. 10. 2026SnímačTouptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nmOptikaGSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektorMontážSkyWatcher NEQ6ProPopisNGC 281 – Pacman: Kozmická kolíska nových hviezd V hlbinách súhvezdia Kasiopeja, približne 9 500 svetelných rokov od Zeme, sa rozprestiera fascinujúca oblasť, v ktorej sa odohráva jeden z najpozoruhodnejších procesov vo vesmíre – zrod nových hviezd. Je ňou emisná hmlovina NGC 281, známa aj pod označením Sh2-184, no medzi milovníkmi astronómie predovšetkým pod hravým názvom Pacman Nebula. Svoje pomenovanie získala podľa charakteristického tvaru pripomínajúceho známu postavičku z legendárnej počítačovej hry Pac-Man. Za týmto úsmevným názvom sa však skrýva mimoriadne dynamické prostredie plné žiarenia, plynu a kozmického prachu. V srdci hmloviny sa nachádza mladá otvorená hviezdokopa IC 1590, ktorej hmotné a horúce hviezdy svojím intenzívnym ultrafialovým žiarením ionizujú okolitý plyn a spôsobujú jeho žiarenie. Silné hviezdne vetry zároveň formujú rozsiahle oblaky plynu a prachu do bizarných útvarov, ktoré na fotografii vytvárajú dramatické tmavé siluety. Obzvlášť zaujímavé sú takzvané Bokove globuly – husté a chladné oblaky plynu a prachu, ktoré vystupujú ako tmavé ostrovčeky na pozadí žiariacej hmloviny. Práve v niektorých z týchto nenápadných útvarov sa môže pod vplyvom gravitácie začať formovanie ďalšej generácie hviezd. NGC 281 je tak nielen miestom, kde už mladé hviezdy žiaria, ale aj prostredím, v ktorom môžu vznikať ich nasledovníci. Fotografia je spracovaná v úzkopásmovej palete SHO, známej aj ako Hubblova paleta. Pri tejto technike sa samostatne zaznamenáva žiarenie ionizovanej síry (S II), vodíka (Hα) a dvakrát ionizovaného kyslíka (O III). Jednotlivým emisným čiaram sú následne priradené červený, zelený a modrý farebný kanál. Hviezdy však pochádzajú zo samostatných RGB expozícií, vďaka čomu si zachovávajú svoje prirodzenejšie farebné podanie. Výsledné zlatisté, modré a tyrkysové odtiene síce nezodpovedajú prirodzenému farebnému vnemu ľudského oka, no umožňujú odhaliť jemné štruktúry hmloviny, rozloženie ionizovaných plynov a vzájomné pôsobenie mladých hviezd s okolitým prostredím. Pri pohľade na podobné objekty si človek opäť uvedomí, aký zvláštny je vesmír. To, čo sa nám na fotografii javí ako pokojný, takmer nehybný obraz, je v skutočnosti miestom neustálych premien. Hviezdy sa rodia, svojím žiarením pretvárajú okolie a postupne pripravujú podmienky pre ďalšie generácie. Svetlo, ktoré dnes zachytil môj ďalekohľad, sa vydalo na cestu vesmírom pred približne 9 500 rokmi. Až teraz nám prináša obraz vzdialeného miesta, kde vesmír neprestáva tvoriť nové svety. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 90x180sec. R, 80x180sec. G, 85x180sec. B, 120x120sec. L, 60x900sec Halpha, 25x900sec SII, 55x900sec OIII, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 23.9. až 30.10.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4KategóriaDeepSpaceMO / Individuálny členMO SZA HumennéZobraziť fotografiu v plnej veľkosti
LDN 1613DeepSpaceMO SZA HumennéFotografované: 25. 4. 2026Nahrané: 2. 11. 2026Ján GajdošPodrobnostiZavrieť ×LDN 1613AutorJán GajdošNázovLDN 1613MiestoBelá nad CirochouDátum25. 04. 2026SnímačTouptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´OptikaGSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektorMontážSkyWatcher NEQ6ProPopisLDN 1613 – Kužeľová hmlovina v oblasti NGC 2264 LDN 1613, známa aj ako Kužeľová hmlovina, je tmavá absorpčná hmlovina v súhvezdí Jednorožec. Tvorí ju hustý oblak prachu a chladného molekulárneho plynu, ktorý sa premieta pred jasnejšiu emisnú hmlovinu v pozadí. Preto sa na snímkach javí ako tmavý kužeľ vystupujúci z červeno žiariaceho vodíka. Táto oblasť je súčasťou rozsiahleho komplexu NGC 2264, ktorý zahŕňa aj hviezdokopu Vianočný stromček, hmlovinu Líščia kožušina a mladé oblasti tvorby hviezd. Samotnú Kužeľovú hmlovinu objavil William Herschel 26. decembra 1785 a označil ju ako H V.27. Označenie LDN 1613 pochádza až z katalógu tmavých hmlovín Beverly T. Lyndsovej z roku 1962, zostaveného z fotografických platní Palomarského prehliadkového atlasu. Hmlovina sa nachádza približne 2 500 až 2 700 svetelných rokov od Zeme. Samotný tmavý stĺp má dĺžku približne 7 svetelných rokov, pričom širší komplex NGC 2264 zaberá na oblohe výrazne väčšiu oblasť. Zaujímavé je, že tvar kužeľa nie je náhodný. Vzniká pôsobením intenzívneho žiarenia a hviezdneho vetra mladých horúcich hviezd, ktoré postupne odfukujú a erodujú okolitý plyn. Hustejšie časti oblaku odolávajú dlhšie a vytvárajú tmavé stĺpy podobné známym Pilierom stvorenia v Orlej hmlovine. Vo vnútri takýchto oblastí sa môžu rodiť nové hviezdy a neskôr aj planetárne systémy. Na fotografii pekne vyniká kontrast medzi červeným svetlom ionizovaného vodíka, tmavými prachovými štruktúrami a modrastými reflexnými oblasťami, kde prach odráža svetlo mladých hviezd. Výsledkom je výrazná ukážka toho, ako mladé hviezdy nielen vznikajú z hmlovín, ale zároveň ich svojím žiarením postupne pretvárajú. Začal som fotiť objekt zimnej oblohy v pokročilom jarnom období, lebo som chcel otestovať SLOAN i" filter na vhodnom objekte. Hoci už podmienky neboli ideálne, ale aj tak som nazbieral aspoň trocha dát a toto z nich vyliezlo. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 33x180sec. R, 33x180sec. G, 33x180sec. B, 75x120sec. L, 56x600sec Halpha, 52x120sec SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.3. až 25.4.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4KategóriaDeepSpaceMO / Individuálny členMO SZA HumennéZobraziť fotografiu v plnej veľkosti
NGC 5907DeepSpaceMO SZA HumennéFotografované: 22. 5. 2026Nahrané: 2. 11. 2026Ján GajdošPodrobnostiZavrieť ×NGC 5907AutorJán GajdošNázovNGC 5907MiestoBelá nad CirochouDátum22. 05. 2026SnímačTouptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtreOptikaGSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektorMontážSkyWatcher NEQ6ProPopisNGC 5907 a supernova SN 2026kid – zánik hviezdy v galaxii pozorovanej zboku Na fotografii je špirálová galaxia NGC 5907 v súhvezdí Drak. Je známa aj pod prezývkami Knife Edge Galaxy alebo Splinter Galaxy, pretože ju zo Zeme pozorujeme takmer presne zboku. Namiesto klasických špirálových ramien tak vidíme predovšetkým jej úzky, pretiahnutý disk s výrazným prachovým pásom. Galaxia leží približne 46 až 50 miliónov svetelných rokov od Zeme a na oblohe má zdanlivú jasnosť okolo 11. magnitúdy. Zaujímavosťou tejto galaxie je aj jej okolie. Na veľmi hlbokých snímkach sa okolo NGC 5907 ukazujú mimoriadne slabé hviezdne prúdy – pozostatky dávnej gravitačnej interakcie, pravdepodobne po pohltení menšej trpasličej galaxie. Takéto štruktúry sú stopami dlhodobého vývoja galaxií a pripomínajú, že ani galaxie nie sú nemenné ostrovy hviezd, ale dynamické systémy, ktoré sa počas miliárd rokov vyvíjajú, deformujú a navzájom ovplyvňujú. Na tejto fotografii sa však nachádza ešte jeden mimoriadne zaujímavý detail. V disku galaxie je zachytená supernova SN 2026kid – výbuch hviezdy, ku ktorému došlo v tejto vzdialenej galaxii. Supernovu objavil japonský pozorovateľ Yasuo Sano 22. apríla 2026. Mne sa túto oblasť podarilo fotografovať práve v čase jej objavu a mám aj snímky z niekoľkých nocí predtým, na ktorých ešte tento objekt viditeľný nie je. Samostatný výrez priložený k fotografii ukazuje presnú pozíciu supernovy v galaktickom disku. Supernova typu II vzniká na konci života veľmi hmotnej hviezdy. Keď hviezda vyčerpá jadrové palivo, jej jadro už nedokáže odolávať vlastnej gravitácii. Prudko sa zrúti a vonkajšie vrstvy hviezdy sú odvrhnuté do priestoru obrovskou explóziou. Na krátky čas môže takáto udalosť zažiariť jasnejšie než miliardy bežných hviezd. Zároveň obohacuje svoje okolie o ťažšie prvky, z ktorých môžu neskôr vzniknúť nové hviezdy, planéty a aj chemické prvky potrebné pre život. Na snímke je SN 2026kid len nenápadný bod v úzkom páse vzdialenej galaxie. V skutočnosti však ide o svetlo z katastrofickej udalosti, ktorá sa odohrala pred desiatkami miliónov rokov. Jej fotóny putovali vesmírom približne tak dlho, ako je vzdialenosť galaxie samotnej, a dorazili k nám práve v čase, keď bola táto supernova objavená. LRGB+Ha+NIR verzia Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Baader SLOAN i´, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 81x180sec. R, 66x180sec. G, 70x180sec. B, 288x120sec. + 98x180sec. L, 85x600sec Halpha, 27x120sec + 31x180sec. SLOAN i´, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 11.4. až 22.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4KategóriaDeepSpaceMO / Individuálny členMO SZA HumennéZobraziť fotografiu v plnej veľkosti
M 92DeepSpaceMO SZA HumennéFotografované: 3. 5. 2026Nahrané: 2. 11. 2026Ján GajdošPodrobnostiZavrieť ×M 92AutorJán GajdošNázovM 92MiestoBelá nad CirochouDátum03. 05. 2026SnímačTouptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtreOptikaGSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektorMontážSkyWatcher NEQ6ProPopisMessier 92 – starobylá guľová hviezdokopa v Herkulovi Messier 92, známa aj ako M92 alebo NGC 6341, je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v severnom súhvezdí Herkules. Patrí medzi najjasnejšie guľové hviezdokopy severnej oblohy, no napriek tomu býva často v tieni slávnejšej hviezdokopy M13, ktorá sa nachádza v rovnakej oblasti oblohy. M92 je síce o niečo menej nápadná a menšia, ale z fyzikálneho hľadiska ide o mimoriadne zaujímavý objekt. Hviezdokopu objavil nemecký astronóm Johann Elert Bode 27. decembra 1777. Charles Messier ju nezávisle znovuobjavil 18. marca 1781 a zaradil ju ako 92. objekt do svojho katalógu. V roku 1783 sa Williamovi Herschelovi podarilo v tejto hmlistej škvrnke rozlíšiť jednotlivé hviezdy, čím sa potvrdilo, že nejde o hmlovinu, ale o husté zoskupenie hviezd. M92 sa nachádza vo vzdialenosti približne 26 700 svetelných rokov od Zeme. Od stredu našej Galaxie je vzdialená asi 33 000 svetelných rokov a leží približne 16 000 svetelných rokov nad galaktickou rovinou. Skutočný priemer hviezdokopy sa odhaduje na približne 108 svetelných rokov a jej hmotnosť zodpovedá asi 330 000 hmotnostiam Slnka. Táto hviezdokopa patrí medzi najstaršie známe objekty v Mliečnej ceste. Jej vek sa odhaduje približne na 11 miliárd rokov. Typickým znakom takýchto starých guľových hviezdokôp je veľmi nízky obsah ťažších prvkov. M92 má mimoriadne nízku metalicitu – obsah železa je len asi 0,5 % hodnoty, ktorú pozorujeme pri Slnku. To znamená, že jej hviezdy vznikli veľmi skoro v histórii Galaxie, ešte v období, keď medzihviezdny plyn nebol výrazne obohatený prvkami vytvorenými v predchádzajúcich generáciách hviezd. Zaujímavosťou je, že M92 obsahuje aj premenné hviezdy typu RR Lyrae, ktoré sú typické pre staré hviezdne populácie. Tieto hviezdy astronómom pomáhajú určovať vzdialenosti vo vesmíre. V hviezdokope boli zároveň pozorované aj röntgenové zdroje, pričom časť z nich môže súvisieť s kataklizmatickými premennými hviezdami – teda tesnými dvojhviezdnymi systémami, v ktorých jedna hviezda odoberá hmotu svojmu sprievodcovi. M92 sa k nám približuje rýchlosťou približne 112 km/s. Má aj jednu nezvyčajnú historicko-astronomickú zaujímavosť: v dôsledku precesie zemskej osi sa severný nebeský pól pred približne 12 000 rokmi nachádzal menej ako jeden stupeň od tejto hviezdokopy. M92 tak bola v dávnej minulosti akousi „severnou polárnou hviezdokopou“ a podobná situácia nastane znovu približne o 14 000 rokov. Hoci na oblohe nepôsobí tak dominantne ako M13, Messier 92 je v skutočnosti jednou z najvýznamnejších a najstarších guľových hviezdokôp našej Galaxie. Na astrofotografii vyniká jej husté, jasné jadro obklopené množstvom slabších hviezd, ktoré spolu vytvárajú obraz dávnej populácie hviezd z mladých čias Mliečnej cesty. Fotené v čase okolo splnu Mesiaca, keďže nebolo čo fotiť vhodnejšie Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 166x60sec. R, 165x60sec. G, 162x60sec. B, 196x30sec. L, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 29.4. až 3.5.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4KategóriaDeepSpaceMO / Individuálny členMO SZA HumennéZobraziť fotografiu v plnej veľkosti
NGC 7380DeepSpaceMO SZA HumennéFotografované: 27. 8. 2026Nahrané: 2. 11. 2026Ján GajdošPodrobnostiZavrieť ×NGC 7380AutorJán GajdošNázovNGC 7380MiestoBelá nad CirochouDátum27. 08. 2026SnímačTouptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nmOptikaGSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektorMontážSkyWatcher NEQ6ProPopisNGC 7380 – Čarodejník v Kefeovi K niektorým objektom na oblohe sa človek po čase jednoducho musí vrátiť. Hmlovinu Čarodejník som fotografoval už pred niekoľkými rokmi ešte farebnou kamerou a vtedy som bol s výsledkom veľmi spokojný. Zdalo sa mi, že som z tohto objektu dostal prakticky všetko, čo mi vtedajšia technika umožňovala. Medzitým sa však zmenila nielen moja zostava, ale aj spôsob snímania a spracovania, a tak som bol zvedavý, čo dokáže Čarodejník ukázať pri fotografovaní monochromatickou kamerou cez úzkopásmové filtre. Tentoraz som preto zvolil kombináciu Hα, SII a OIII a výsledný obraz spracoval v HSO palete. NGC 7380 sa nachádza v súhvezdí Kefeus približne 7 000 svetelných rokov od Zeme. Samotné označenie NGC 7380 patrí mladej otvorenej hviezdokope, zatiaľ čo rozsiahla emisná hmlovina, v ktorej je hviezdokopa ponorená, nesie označenie Sh2-142. Celá oblasť je aktívnym miestom tvorby nových hviezd a jej dnešnú podobu výrazne formuje intenzívne ultrafialové žiarenie a hviezdny vietor mladých, horúcich a hmotných hviezd. Práve ich pôsobením vznikla z pôvodného molekulárneho oblaku komplikovaná sústava žiariaceho plynu, tmavého prachu, pilierov, dutín a ostrých ionizačných frontov. Najvýraznejšia časť hmloviny svojim tvarom pripomína postavu čarodejníka s vysokou čiapkou, podľa čoho dostal celý objekt svoju populárnu prezývku Wizard Nebula – Hmlovina Čarodejník. Tmavšie štruktúry v jej vnútri predstavujú hustejšie oblasti prachu a plynu, ktoré zatiaľ odolávajú erózii spôsobovanej žiarením mladých hviezd. Úzkopásmové snímanie umožňuje pozrieť sa na túto oblasť trochu iným spôsobom než klasická farebná fotografia. Vodík Hα vytvára veľkú časť rozsiahlej emisnej štruktúry, síra SII zvýrazňuje hustejšie oblasti a ionizačné rozhrania, zatiaľ čo OIII prináša výraznú modrú až tyrkysovú zložku v oblastiach s vyšším stupňom ionizácie. HSO paleta tak nie je pokusom o zobrazenie prirodzených farieb, ale spôsobom, ako od seba vizuálne oddeliť jednotlivé emisné oblasti a zvýrazniť fyzikálnu štruktúru hmloviny. A práve pri porovnaní so svojou staršou farebnou verziou vidím, aký veľký rozdiel dokáže urobiť monochromatická kamera a samostatné snímanie jednotlivých emisných čiar. Čarodejník zostal tým istým objektom, ktorý sa mi páčil už pri prvom fotografovaní, no tentoraz ukázal podstatne viac zo svojej jemnej štruktúry – od drobných tmavých globúl a prachových výbežkov až po vrstvenie žiariaceho plynu na rozhraní jednotlivých oblastí. A presne preto má podľa mňa zmysel vracať sa aj k objektom, ktoré už človek raz považoval za „hotové“. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 77x180sec. R, 70x180sec. G, 73x180sec. B, 88x120sec. L, 19x600sec + 43x900sec Halpha, 18x600sec + 31x900sec SII, 10x600sec + 24x900sec OIII, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 26.6. až 27.8.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4KategóriaDeepSpaceMO / Individuálny členMO SZA HumennéZobraziť fotografiu v plnej veľkosti
NGC 7293DeepSpaceMO SZA HumennéFotografované: 16. 10. 2026Nahrané: 2. 11. 2026Ján GajdošPodrobnostiZavrieť ×NGC 7293AutorJán GajdošNázovNGC 7293MiestoBelá nad CirochouDátum16. 10. 2026SnímačTouptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nmOptikaGSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektorMontážSkyWatcher NEQ6ProPopisNGC 7293 – Helix, Božie oko v súhvezdí Vodnára Niektoré objekty nočnej oblohy nás dokážu zaujať natoľko, že sa k nim opakovane vraciame. Pre mňa je jedným z nich planetárna hmlovina NGC 7293, známa predovšetkým ako Helix (Špirálová hmlovina), Caldwell 63, ale aj pod poetickým pomenovaním Božie oko (Eye of God). Pre svoj nezameniteľný vzhľad býva niekedy prezývaná aj Oko Saurona. Táto fascinujúca hmlovina sa nachádza v súhvezdí Vodnára, približne 650 svetelných rokov od Zeme, a patrí medzi najbližšie planetárne hmloviny. Napriek svojmu názvu nemá nič spoločné s planétami. Predstavuje jednu z posledných etáp života hviezdy podobnej nášmu Slnku. Hviezda postupne odvrhla svoje vonkajšie vrstvy do okolitého priestoru a zanechala po sebe mimoriadne horúce jadro – bieleho trpaslíka. Jeho intenzívne ultrafialové žiarenie ionizuje okolitý plyn, ktorý následne žiari charakteristickými farbami. Výrazné modrozelené oblasti sú spojené najmä s emisiou dvakrát ionizovaného kyslíka (OIII), zatiaľ čo červenkasté štruktúry zvýrazňujú predovšetkým žiarenie vodíka (Hα). Hoci na prvý pohľad pripomína jednoduchý prstenec, v skutočnosti má Helix veľmi zložitú priestorovú štruktúru. Jej jasná vnútorná časť dosahuje priemer takmer troch svetelných rokov, pričom ďaleko za ňou sa rozprestierajú podstatne slabšie vonkajšie obálky plynu. Práve tieto jemné, často prehliadané štruktúry odhaľujú skutočný rozsah hmloviny a pripomínajú búrlivú minulosť jej materskej hviezdy. NGC 7293 som sa pokúšal fotografovať už viackrát v minulosti. Tentoraz som sa však k nej vrátil s trochu iným zámerom. Chcel som zistiť, aký rozdiel dokáže priniesť postupne vylepšovaná a dôkladnejšie vyladená fotografická zostava v kombinácii s novými skúsenosťami pri získavaní a spracovaní dát. Helix je navyše z našich zemepisných šírok pomerne náročným cieľom. Nad južným obzorom vystupuje len nízko, a preto jej fotografovanie výrazne ovplyvňujú atmosférické podmienky. Na výslednej snímke som pracoval počas viacerých nocí a prostredníctvom úzkopásmových filtrov Hα, OIII a SII som nazbieral približne 56 hodín expozícií. Dlhý integračný čas mi umožnil zachytiť nielen výraznú vnútornú oblasť hmloviny, ale aj jej oveľa slabšie vonkajšie štruktúry, ktoré sa postupne strácajú v temnote okolitého vesmíru. Pre mňa je táto fotografia zároveň malým porovnaním vlastného pokroku. Ukazuje, ako sa postupne menia možnosti astrofotografie s pribúdajúcimi skúsenosťami, zdokonaľovaním techniky a trpezlivosťou pri spracovaní dát. Objekt zostáva rovnaký, no zakaždým v ňom možno objaviť niečo, čo pri predchádzajúcich pokusoch zostalo skryté. A možno práve v tom spočíva jedno z najväčších kúziel astrofotografie – aj keď sa opakovane pozeráme na ten istý kúsok vesmíru, nikdy ho nemusíme vidieť úplne rovnako. Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system). Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop Lights 80x180sec. R, 70x180sec. G, 70x180sec. B, 80x120sec. L, 85x900sec Halpha, 70x900sec SII, 70x900sec OIII, flats, master darks, master darkflats Gain 150, Offset 300. 16.7. až 16.10.2026 Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4KategóriaDeepSpaceMO / Individuálny členMO SZA HumennéZobraziť fotografiu v plnej veľkosti
NGC 281 hmlovina PacmanDeepSpaceMO SZA BratislavaFotografované: 14. 10. 2023Nahrané: 2. 11. 2026Matúš TrembáčPodrobnostiZavrieť ×NGC 281 hmlovina PacmanAutorMatúš TrembáčNázovNGC 281 hmlovina PacmanMiestoDevínska Nová VesDátum14. 10. 2023SnímačZWO 294MMOptikaSkyWatcher Esprit 100EDMontážSkyWatcher EQ6-ProPopisSHO spracovanie á 20 x 300s S,H,O + RGB hviezdyKategóriaDeepSpaceMO / Individuálny členMO SZA BratislavaZobraziť fotografiu v plnej veľkosti
IC 1795DeepSpaceMO SZA Rimavská SobotaFotografované: 1. 11. 2024Nahrané: 30. 9. 2026Miloš ObertPodrobnostiZavrieť ×IC 1795AutorMiloš ObertNázovIC 1795MiestoDolný barDátum01. 11. 2024SnímačStarlight Xpress Trius SX 694 PRO MonOptikaSkywatcher 250/f4MontážEQ6PopisHa,OII,SIIKategóriaDeepSpaceMO / Individuálny členMO SZA Rimavská SobotaZobraziť fotografiu v plnej veľkosti
California NebulaDeepSpaceMO SZA BratislavaFotografované: 24. 4. 2025Nahrané: 29. 9. 2026Michal RajtákPodrobnostiZavrieť ×California NebulaAutorMichal RajtákNázovCalifornia NebulaMiestoZahorska Bystrica - BratislavaDátum24. 04. 2025SnímačZWO ASI 294 MC PROOptikaOmegon Pro 800mmMontážSky-Watcher heq5 ProPopisNa snimku je California nebula, jedna z mojich oblubenych hmlovin v hlbokom vbesmire. Fotene z terasy mojho domu pocas troch noci za sebou. Nafottil som zhruba 900 snimkov a pri editacii som pouzil okolo 500 pouzitelnych snimkov. Spracovane v Pixinsight a Photoshop.KategóriaDeepSpaceMO / Individuálny členMO SZA BratislavaZobraziť fotografiu v plnej veľkosti
Mliečna cesta a Perzeidy v sedle ChlipavicaŠirokouhlá fotografiaMO SZA BratislavaFotografované: 12. 8. 2026Nahrané: 29. 9. 2026Michal RajtákPodrobnostiZavrieť ×Mliečna cesta a Perzeidy v sedle ChlipavicaAutorMichal RajtákNázovMliečna cesta a Perzeidy v sedle ChlipavicaMiestosedlo ChlipavicaDátum12. 08. 2026SnímačNikon Z6iiaOptikaViltrox 16mm f/1.8 ZMontážMSM NomadPopisMeteorický roj a Mliečna cesta nad dolinou Chlipavica V deň, keď bolo v Španielsku zatmenie Slnka a mnohí ľudia tam cestovali, aby ho odfotografovali, ja som zamieril do stredného Slovenska, do doliny Chlipavica. Obloha je tam pomerne tmavá (stupeň 3 na Bortleho škále), takže som po západe slnka čakal na príchod tmy. Na tú istú noc bol predpovedaný meteorický roj Perzeidy. Fotografovaniu roja som venoval takmer šesť hodín a používal som dva fotoaparáty, pričom každý z nich mieril na inú časť nočnej oblohy. Urobil som takmer 1500 záberov, z ktorých sa na 189 podarilo zachytiť meteory. Nasledujúcu noc som vytvoril panorámu tohto miesta s Mliečnou cestou nad ním – a toto je výsledok. Spracovanie: Starry Landscape Stacker, Pixinsight, Photoshop, Registar, Adobe Bridge, Camera RAW. Nikon Z6ii (astro-modifikovaný) Viltrox 16 mm f/1,8 (clona f/1,8) Sony A7iii (astro-modifikovaný) Sony 20 mm f/1,8 (clona f/1,8) Clip-in filter Astronomik Ha 12 nm Filter Kase Starglow (od Alyna Wallacea) Montáže MSM Nomad a Sky-WatcherKategóriaŠirokouhlá fotografiaMO / Individuálny členMO SZA BratislavaZobraziť fotografiu v plnej veľkosti