GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor
Montáž
SkyWatcher NEQ6Pro
Popis
NGC 7293 – Helix, Božie oko v súhvezdí Vodnára
Niektoré objekty nočnej oblohy nás dokážu zaujať natoľko, že sa k nim opakovane vraciame. Pre mňa je jedným z nich planetárna hmlovina NGC 7293, známa predovšetkým ako Helix (Špirálová hmlovina), Caldwell 63, ale aj pod poetickým pomenovaním Božie oko (Eye of God). Pre svoj nezameniteľný vzhľad býva niekedy prezývaná aj Oko Saurona.
Táto fascinujúca hmlovina sa nachádza v súhvezdí Vodnára, približne 650 svetelných rokov od Zeme, a patrí medzi najbližšie planetárne hmloviny. Napriek svojmu názvu nemá nič spoločné s planétami. Predstavuje jednu z posledných etáp života hviezdy podobnej nášmu Slnku. Hviezda postupne odvrhla svoje vonkajšie vrstvy do okolitého priestoru a zanechala po sebe mimoriadne horúce jadro – bieleho trpaslíka. Jeho intenzívne ultrafialové žiarenie ionizuje okolitý plyn, ktorý následne žiari charakteristickými farbami. Výrazné modrozelené oblasti sú spojené najmä s emisiou dvakrát ionizovaného kyslíka (OIII), zatiaľ čo červenkasté štruktúry zvýrazňujú predovšetkým žiarenie vodíka (Hα).
Hoci na prvý pohľad pripomína jednoduchý prstenec, v skutočnosti má Helix veľmi zložitú priestorovú štruktúru. Jej jasná vnútorná časť dosahuje priemer takmer troch svetelných rokov, pričom ďaleko za ňou sa rozprestierajú podstatne slabšie vonkajšie obálky plynu. Práve tieto jemné, často prehliadané štruktúry odhaľujú skutočný rozsah hmloviny a pripomínajú búrlivú minulosť jej materskej hviezdy.
NGC 7293 som sa pokúšal fotografovať už viackrát v minulosti. Tentoraz som sa však k nej vrátil s trochu iným zámerom. Chcel som zistiť, aký rozdiel dokáže priniesť postupne vylepšovaná a dôkladnejšie vyladená fotografická zostava v kombinácii s novými skúsenosťami pri získavaní a spracovaní dát. Helix je navyše z našich zemepisných šírok pomerne náročným cieľom. Nad južným obzorom vystupuje len nízko, a preto jej fotografovanie výrazne ovplyvňujú atmosférické podmienky.
Na výslednej snímke som pracoval počas viacerých nocí a prostredníctvom úzkopásmových filtrov Hα, OIII a SII som nazbieral približne 56 hodín expozícií. Dlhý integračný čas mi umožnil zachytiť nielen výraznú vnútornú oblasť hmloviny, ale aj jej oveľa slabšie vonkajšie štruktúry, ktoré sa postupne strácajú v temnote okolitého vesmíru.
Pre mňa je táto fotografia zároveň malým porovnaním vlastného pokroku. Ukazuje, ako sa postupne menia možnosti astrofotografie s pribúdajúcimi skúsenosťami, zdokonaľovaním techniky a trpezlivosťou pri spracovaní dát. Objekt zostáva rovnaký, no zakaždým v ňom možno objaviť niečo, čo pri predchádzajúcich pokusoch zostalo skryté.
A možno práve v tom spočíva jedno z najväčších kúziel astrofotografie – aj keď sa opakovane pozeráme na ten istý kúsok vesmíru, nikdy ho nemusíme vidieť úplne rovnako.
Vybavenie: SkyWatcher NEQ6Pro, GSO Newton astrograf 200/800 (200/600 F3), Starizona Nexus 0.75x komakorektor, Touptek ATR585M, AFW-M, Touptek LRGB filtre, Baader SHO UltraHighspeed F2 3,5-4nm, Gemini EAF focuser, guiding TS Off-axis + PlayerOne Ceres-C, SVBony 241 power hub, DIY Rapsberry Pico klapka s flat panelom, automatizovaná astrobúdka s mojím vlastným OCS (observatory control system).
Software: NINA, Astro pixel processor, GraXpert, Pixinsight, Adobe photoshop
Lights 80x180sec. R, 70x180sec. G, 70x180sec. B, 80x120sec. L, 85x900sec Halpha, 70x900sec SII, 70x900sec OIII, flats, master darks, master darkflats
Gain 150, Offset 300.
16.7. až 16.10.2026
Belá nad Cirochou, severovýchod Slovenska, bortle 4
