Meteorit Kňahyňa – Európsky unikát Polonín

O meteorite Kňahyňa sa v ostatnom čase hovorilo aj písalo viac (napríklad Kozmos 3/2016), veď 9. júna to bolo presne 150. rokov od jeho pádu. Meteorit bol v roku 1866 najväčším kamenným meteoritom na svete a svoje pomenovanie dostal podľa dnešnej ukrajinskej obce Kňahyňa. Na mieste pádu v oblasti „Čorni mlaky“ (asi 200 m na Ukrajine) je dodnes kráter, no jedná sa pôvodné historické územie obce Zboj.

Park tmavej oblohy Poloniny bol vyhlásený 3. decembra 2010 a odvtedy sme v ňom urobili viacero informačných tabúľ, náučný chodník, model asteroidu Poloniny, smerové tabuľky, geokešky... [1], [2], [3], [4], [5], [6], [7], [8]. Všetko vznikalo z nášho nadšenia, no bez podpory Nadácie Orange by mnohé ostalo len želaním. Naše poďakovanie teda patrí Nadácii Orange a Ing. Gabrielovi Klátikovi.

Aj v tomto roku sme podali grant „Meteorit Kňahyňa – Európsky unikát Polonín“, čakali, dúfali a dočkali sa. Našou snahou bolo urobiť v Zboji informačnú tabuľu a trojrozmerný model meteoroidu. Áno, nie meteoritu, ktorý je v Prírodovednom múzeu vo Viedni a má len necelých 300 kg, ale meteoroidu (či malého asteroidu), teda telesa ešte pred vletom do zemskej atmosféry! Aké však bolo nik dobre nevedel, údaje v literatúre sa líšili až rádovo. Kvalifikovaný odhad nám však urobil dr. Spurný a tak sme sa rozhodli pre „strednú cestu“: priemer meteoroidu bol 3 m a hmotnosť približne 40 t.

Aj keď sme sa rozhodli pre pomer 1 : 2, nebola to prechádzka „ružovou záhradou“. Keďže model mal byť vonku, bolo potrebné tomu prispôsobiť aj technológiu. Nejaké skúsenosti s modelmi asteroidov sme už mali, no toto bolo niečo iné, náročnejšie a nielen časovo.

Kovová konštrukcia sa postupne zakukľovala, no ak by model nebol dutý, stal by sa takmer neprenosným, či neprevoziteľným. Aj tak však kvôli hmotnosti bolo potrebné všetko dokončiť až priamo na mieste a dobre odhadnúť množstvo potrebného materiálu, veď Zboj je takmer na „konci sveta“ a tak nejaké odskočenie si pre materiál bolo vylúčené.

Koncom augusta bolo všetko pripravené, komplikáciou však bol odvoz. Pôvodný plán „vrchnosť“ nedovolila, no priatelia pomohli. Aj keď sme sa osadenia na pripravené držiaky báli, všetko šlo ako po masle. Domáci obyvatelia boli skvelí pomocníci a ešte do večera sme v práci na modeli pokročili. Dva dni sme s kolegom pracovali od svitania a končili po zotmení. Ak sme niečo potrebovali, ochotní domorodci pomohli. Často sa pri nás zastavovali aj turisti, no to už informačná tabuľa bola na mieste a tak sme sa diskusiami veľmi nezdržiavali. Jedna milá pani nám doniesla slivky a keď sa  dozvedela, že sme ani neobedovali, tak pohotovo riekla „Ta to žeby som vam dalo išla chitro navaric“. Kolega miestnych okomentoval asi takto „Tu si musíš dávať pozor na jazyk, lebo ťa hneď pozvú na obed“. Nuž a keď nám predsa len niečo pochybelo, na miestnom družstve radi hvezdárom pomohli. Po večeri sme si posedeli na schodoch miestnej požiarnej zbrojnice a kochali sa skvelou oblohou. Merač jasu ukazoval skvelých 21,52 mag/arcsec2 a to ešte svietilo v obci verejné osvetlenie! O 22. osvetlenie vypli a SQM ukázal nádherných 21,70 – no proste nádhera ako sa na park tmavej oblohy patrí.

Ostatný deň pobytu bol hektický, no predsa sa našla aspoň chvíľka voľna, veď jednotlivé nátery potrebovali aj v sparnom dni svoj čas na zaschnutie. Pozreli sme si teda krásne obnovený vojenský cintorín, novú turistickú útulňu pri Kvasnej vode s ekologickými tabuľami, kde čoskoro bude aj „ekorybník“ a priateľsky pohovorili aj s našou pohraničnou strážou. Návšteva z televízie sa síce konala, no obsiahlejšia reportáž sa zrealizuje až niekedy inokedy.

Boli to náročné, no plodné dni.

Model bol oficiálne predstavený na Medzinárodnej konferencii o astroturizme a meteoritoch v Poloninách, ktorá sa konala v Stakčíne a na Kolonickom sedle 8. – 9. septembra 2016 (video). Aj s podporou SÚH Hurbanovo a Vihorlatskej hvezdárne v Humennom je už v tlači aj leták, ktorý bude k dispozícii všetkým záujemcom.

Na realizácii grantu sa podieľalo viacero ľudí, no autor tohto článku by rád poďakoval aspoň niekoľkým. L. Ladomirjakovi, starostovi obce Zboj, G. Klátikovi a Š. Kolesárovi. Z hvezdárov predovšetkým neúnavnému a spoľahlivému P. Begenimu, Z. Kaňuchovej a môjmu kolegovi R. Kovácsovi.

Pozn.

Problematika Kňahyne nás zaujala, no údaje v literatúre sa rôznia, odporujú si. Členovia MO SZA v Rimavskej Sobote (už vopred ďakujeme Macke, Martinovi, Vraťovi, Miškovi...) sa teda rozhodli, že preštudujú a preložia (nemčina, maďarčina) dostupné historické materiály a tak budú k dispozícii overené pôvodné a neskreslené informácie.

P. Rapavý

Takto nejako to začínalo...

...už sa zakuklieva

Model dostáva prvú vrstvu mrazuvzdorného betónu

Pišta Kolesár si svoje pri prevoze užil, toto je už pri prestávke za Dargovským priesmykom. Cestou vzbudzoval záujem...

Konečne sú obe autá na mieste. Príves sa vracia do R. Soboty a Fabia si aspoň „vydýchne“ od naloženého materiálu.

Vrchná vrstva je zo špeciálneho lepidla

Vodeodolný nástrek, ktorý by mal zabrániť aj tvorbe machu

Detail povrchu, tu sme sa veru "pohrali"

Prvá oficiálna fotografia. Na poslednú chvíľu sme si uvedomili, že v špinavých montérkach by to nebolo ono...

Model je v blízkosti Symbolického cintorína obetí svetelného znečistenia, stojany ktorého sú ešte po čerstvom betónovaní spojené doskami. Tabule museli byť o niekoľko metrov posunuté, aby obec získala miesto na postavenie malého, voľne prístupného informačného strediska, ktoré zrealizuje s podporou Nórskych fondov. Svoje miesto si tam nájdu aj informácie o Parku tmavej oblohy Poloniny, svetelnom znečistení aj meteorite Kňahyňa.

Od postavenia smeroviek k vybraným oblastiam tmavej oblohy pribudli už ďalšie „naše parky“ a tak ich bolo potrebné doplniť (Bieszczady, Veľká Fatra, Zakarpatský)

Po konferencii si kolegovia chceli priamo na mieste model Kňahyne ohmatať a „poťažkať“ (zľava: T. Dobrovodský, J. Mäsiar, S. Kaniansky, P. Begeni, J. Tóth)

Betónové pätky sa nám akosi nepáčili a tak sa vyskladali kameňmi zo Zbojského potoka. A niekde tu určite ležia ešte aj kúsky meteoritu, veď v Zboji bol „kamenný dážď.

Spomienkové foto na novej lavičke. Starosta obce nás oficiálne privítať nemohol, no telefonicky nám oznámil, že nám máva z Riabej skaly.