27. decembra 2017 sa v obradnej miestnosti na cintoríne sv. Cyrila a Metoda v Nitre konala posledná rozlúčka s naším priateľom a kolegom, čestným členom SZA, D. T. Ladislavom Oravcom.
„Zatiaľ čo iné tvory sú zhrbené a hľadia do zeme, človeka obdaril Boh tvárou, čo môže hľadieť do nebies, dal mu vzpriamenú hlavu a kázal ju zdvíhať ku hviezdam.“ (Publius Ovidius Naso)
Ladislav Oravec (21. 8. 1925 – 24. 12. 2017) sa o astronómiu zaujímal už od svojich študentských čias, prirástla mu k srdcu. Často sme ho stretávali predovšetkým na slnečných seminároch, jeho systematické pozorovania Slnka (už od začiatku 70-tych rokov!) sú jedny z najdlhších na Slovensku. Keďže bol mimoriadne zručný, zostrojil si niekoľko ďalekohľadov, ktorými pozoroval nielen „svoje milované Slnko“, ale aj nočnú oblohu, ktorú tak sprístupňoval aj širokej verejnosti. Vychoval niekoľko generácií astronomických nadšencov a svojím prístupom bol a zostane pre nich vzorom.
Bol členom Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV a od roku 1970 aj zakladajúcim členom SZA. Valné zhromaždenie SZA mu v roku 2013 spolu s manželkou Antóniou (16. 9.1925 – 29. 11. 2016) udelilo za ich dlhoročnú činnosť v amatérskej astronómii čestné členstvo. Pán Ladislav patril k oporám miestnej organizácie SZA v Nitre, ktorá by mohla byť vzorom aj pre tie ďalšie. Nitrianski hvezdári pripomínajú jednu krásnu veľkú rodinu. Lacko Oravec nám bude chýbať, stretnutia s ním boli vždy prínosné a obohacujúce, zvlášť pre jeho životnú múdrosť, skromnosť a pokoru.
Keď sa teda zahľadíte na nočnú oblohu s trblietajúcimi hviezdami, spomeňte si na tohto vzácneho človeka.
Česť jeho pamiatke!
L. Oravec pri demonštrácii pozorovania Slnka v Nitrianskej hvezdárni
(obrázok z knihy P. Poliak: Astronómia v Nitre – história a súčasnosť, SÚH Hurbanovo 2016)
Z poslednej rozlúčky
