Astronomická zima začína zimným slnovratom, ktorý nastal 21. decembra 2016 o 11:45 SEČ. Počas dlhých mrazivých nocí máme možnosť pozorovať pomerne veľkú časť oblohy, ktorej vládnu výrazné zimné súhvezdia. Zimnou oblohou prechádza aj Mliečna cesta, nie je však taká výrazná ako v lete. Z voľným okom pozorovateľných planét dominuje večer planéta Venuša, Mars a v druhej polovici noci aj Jupiter. Premieta sa nám už do jarného súhvezdia Panna a po celú zimu sa budú podmienky jeho pozorovateľnosti zlepšovať. Viac informácii o polohách aj ostatných voľným okom viditeľných planét nájdete v časti o aktuálnom dianí na oblohe.
Jedným z najznámejších a asi aj najkrajších súhvezdí na oblohe je Orión (Orion), obklopený skupinkou menších súhvezdí. Základom súhvezdia legendárneho poľovníka je výrazná štvorica jasných hviezd, v strede ktorých sa nachádza neprehliadnuteľný pás troch hviezd tvoriaci Oriónov opasok. Súčasťou súhvezdia je voľným okom viditeľná hmlovina M42, vzdialená asi 1300 svetelných rokov (ly). Pod súhvezdím sa nachádza Zajac (Lepus), vľavo od neho aj málo výrazný Jednorožec (Monoceros) a Malý pes (Canis Minor) s jasnou hviezdou Procyon (α CMi). Nízko nad obzorom nájdeme aj druhého polovníkovho psa - súhvezdie Veľký pes (Canis Major). Jeho ozdobou je najjasnejšia hviezda celej nočnej oblohy Sírius (α CMa). Názov hviezdy je odvodený z gréckeho "seirios" čo znamená "žiarivý". Vzdialenosť Síria od nás je asi 8,5 ly a má hmotnosť asi 2,5 krát väčšiu ako naše Slnko.
Vysoko nad hlavou nájdeme aj tri známe zvieratníkové súhvezdia. Prvým z nich je Býk (Taurus). Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Aldebaran (α Tau), výrazný červený obor vzdialený asi 65 ly. Do Býka patria aj dve známe otvorené hviezdokopy - Hyády a Plejády. Hviezdokopa M45 - Plejády je skupina pozostávajúca z asi tisícky hviezd. Niektoré z nich môžeme vidieť aj voľným okom. Hviezdokopa zaberá na oblohe asi 3 stupne, má skutočný priemer asi 20 ly a je od Slnka vzdialená 380 ly. Druhým zvieratníkovým súhvezdím sú Blíženci (Gemini). Grécka báj hovorí o dvoch nevlastných bratoch - Kastorovi a Polydeukesovi (Polluxovi). Podľa nich sú aj pomenované najvýraznejšie hviezdy súhvezdia - jasnejší Pollux (ß Gem) vo vzdialenosti asi 34 ly a o niečo slabší Castor (α Gem) vzdialený 52 ly. Východným smerom od Blížencov nájdeme aj málo výrazné zvieratníkové súhvezdie Rak (Cancer).
Prehliadku zimných súhvezdí zakončíme pohľadom do okolia zenitu, kde objavíme súhvezdie Povozník (Auriga). Najjasnejšou hviezdou je Capella (α Aur) - jedna z najjasnejších hviezd na oblohe vôbec vzdialená 42 ly od nášho Slnka.
Od Orióna sa hlboko do južnej oblohy norí rieka Eridanus (Eridanus), v okolí ktorej nám vystupujú nad obzor aj časti južných súhvezdí ako Rydlo (Caelum), Holubica (Columba), Výveva (Antlia), Kompas (Pyxis) a Korma (Puppis).
Čaro zimnej oblohy zvýrazňuje zvýšený počet jasných hviezd. Tie najjasnejšie tvoria tzv. zimný mnohouholník - v poradí Sírius, Rigel, Aldebaran, Capella, Castor a Procyon. Ak vás teda zima s mrazom neodradí a počasie dovolí, pomôže vám v objavovaní krás oblohy v tomto ročnom období aj mapka hviezd a súhvezdí práve nad obzorom.
