Vidieť úplné zatmenie Mesiaca po viac ako šiestich rokoch bolo lákavé, veď patrí medzi najkrajšie astronomické úkazy. Pozorovať však zatmenie priamo na hrade Devín malo aj ďalšiu pridanú hodnotu, je to priam genius loci. Naša spolupráca z Múzeom mesta Bratislava (MMB) je už takmer tradičná, usporiadali sme tu už niekoľko pozorovaní, a tak aj teraz slovo dalo slovo...
Organizačne to výborne zvládli kolegovia s našej miestnej organizácie v Bratislave a už niekoľko týždňov pred dňom „D“ všetko pripravovali, nuž a mne a Milošovi len stroho oznámili „vy predsa prísť musíte!“ No, a priateľom sa dobré veci neodmietajú.
Na hrad sme došli poldruha hodiny pred západom Slnka a to už boli kolegovia v plnej práci, vítali nás postery, inštalovali sa montáže. Dve stanovištia boli na okraji príjazdovej cesty a tri ďalšie o niečo vyššie pri odkrytých základoch veľkomoravského kostola, ktorý sa datuje do čias kniežaťa Rastislava. Všetkých upútal svietiaci panel s Mesiacom v splne a Natália sa zvŕtala okolo stolíkov a škatúľ s propagačnými materiálmi, a to nielen k zatmeniu, ale aj svetelnému znečisteniu či meteoritoch na Slovensku. Mali sme aj hodne čísel časopisu Kozmos (ďakujeme, kolegovia z Hurbanova), vrátane toho aktuálneho, kde je práve príspevok o zatmení. Ako pamiatku, či prípadne malú odmenu, dostávali návštevníci aj spomienkovú fotografiu.
Slnko bolo ešte nad obzorom, no lúka sa pomaličky zapĺňala a zvlášť deti už niečo chceli vidieť 😊. Skvelým objektom bol pozlátený kríž Farského kostola Svätého kríža, aspoň ako ukážka, k čomu slúži ďalekohľad (veď ním hľadíme do ďaleka). „Ujo, veď ten kríž je naopak“ – nuž a už sme mali o čom hovoriť ešte za svetla.
Všetko by bolo dobré, obloha pomerne jasná, no oblačnosť, predovšetkým nad východným obzorom, bola znervózňujúca. Slnko zapadlo, začal súmrak, no Mesiac, už čiastočne ponorený v tieni, sa nie a nie ukázať. A k tomu ešte tie otravné komáre!
Lúka bola zaplnená zatmeniachtivými návštevníkmi sa dekách či karimatkách, mnohí s fotoaparátmi aj ďalekohľadmi, a často zaznievala otázka či niečo uvidíme. U hvezdárov, zvlášť pri zaujímavých pozorovaniach, je optimizmus povinný, tak znela naša odpoveď.
Rasťo si zobral mikrofón a prítomných privítal v mene SZA aj MMB a ďalej som mal pokračovať ja. Sypať zo seba len čísla, údaje, a dátumy by asi nikoho nezaujalo. Hovoril som teda skôr o význame zatmení v histórii, ako niektoré ovplyvnili chod dejín, či dokonca zachránili aj životy (viac v článku TU).
Nuž a zaznela aj takmer určite neznáma pikoška. Hrad Devín mal veľký význam už v 9. storočí ako jedno z centier kniežaťa Rastislava, ktorý k nám pozval solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Vierozvestci prekročili Dunaj pri Devíne v júni/júli roku 863 a pravdepodobne tu istý čas pobudli. Nuž a je teda možné, že aj oni práve z týchto miest videli úplné zatmenie Mesiaca, podobné tomu dnešnému, ktoré bolo 27. januára 864. A tak všetci, ktorí na pozorovaní boli si mohli predstaviť, že sú starí Slovania a pozorujú červeno sfarbený Mesiac.
Keď už som začal byť zachrípnutý, zvolal som „Rasťóoo“, a on v rozprávaní pokračoval, tentokrát už úplne seriózne, tak ako sa na hvezdára patrí. Vysvetlil snáď všetko čo bolo v súvislosti s Mesiacom a zatmením potrebné. Ďalšie diskusie, otázky a odpovede už boli pri jednotlivých stanovištiach a netýkali sa len zatmenia. Podchvíľou zazvonil telefón, či prišla SMS: „Tak ako je to u vás?“; „Ešte pred chvíľkou sa zdalo, že to bude OK, no teraz...“; U nás sa počasie umúdrilo a užívame si to“. Často sme však sledovali so zamračenými pohľadmi oblohu, veď už sa dostatočne zotmelo a Mesiac, už celý v tieni, sa stále skrýval, až zrazu sa „čosi červenkasté“ medzi mrakmi ukázalo. „Hurá, to je Mesiac, konečne!“ Nadšenie striedalo sklamanie, počasie sa s nami zahrávalo. Od zenitu cez západ až po sever bolo vcelku jasno a tak prišla na rad prehliadka súhvezdí či nejakých objektov. Tí čo vydržali až do konca si to nakoniec užili a nielen Mesiac ale pri ňom aj Saturn. Sami si skúšali fotografovať aj mobilmi za okulárom, a aj keď to nebolo to prvé orechové, mali predsa len to svoje zatmenie či Saturn s prstencom. Ku koncu polotieňového zatmenia sme už začali baliť, do Komárna som prišiel až hodinu po polnoci. Komunikačné kanály a sociálne siete za zapĺňali obrázkami, niektorým sme trošku aj závideli. Bola to náročná, no aj tak krásna desťhodinová šichta 😊.
Poďakovanie za krásne podujatie na Devíne predovšetkým týmto hvezdárom, či hvezdárskym pomocníkom: R. Gajdošík, M. Trembáč, A. Baláž, N. Trembáčová, A. Gajdošík, M. Obert, P. Rapavý. Návštevnosť našej stránky o zatmení v čase písania tohto príspevku dosahuje takmer 20 000 zhliadnutí!
PR
Foto A. Baláž, P. Rapavý, J. Obertová
Na nasledujúcich obrázkoch je niečo z Devína ako aj od našich členov či priateľov.
Slnko len pred chvíľou zapadlo a lúka sa už plní...
Naša posila Natália pri stolíkoch s materiálmi a veľkým LED panelom, ktorý zaslúžene pútal pozornosť. Po časopisoch, plagátoch, skladačkách, pohľadniciach sa len tak zaprášilo...
Rasťo so svojim typickým hvezdársko-van Goghovským klobúčikom pri skúške mikrofónu
Všetky ďalekohľady mieria na východ
Matúš ostrí zatiaľ len na vzdialenom horizonte.
"Aj napriek záplave komárov a zamračenému obzoru sa návštevníci nevzdávali a na dekách alebo postávajúc pri základoch Veľkomoravského kostolíka čakali na ten správny moment. Často mi bola položená otázka: „Myslíte, že z toho niečo bude?”. A tak ako správny astronóm, ktorý prebdel nie jednu noc som im odpovedal, že určite áno. Popri čakaní sme sa rozprávali o ďalekohľadoch, pohybe na nebeskej sfére a testovali sme svoj zrak na dvojhviezde Mizar a Alcor. Prvý náznak červeného Mesiaca spoza oblakov sprevádzal búrlivý potlesk a húfny presun k ďalekohľadom.
Priamy vstup z pozorovania počas správ TV Markíza od D. Pacigovej bol aj dobrou propagáciou SZA. Nakoniec však aj oni boli sklamaní, dlhšie čakať nemohli - škoda...
Pre TV JOJ o zatmení už v sobotu hovoril aj tajomník našej MO SZA v Spišskej Novej Vsi.
Médiá preberali niektoré informácie, zaujímavé ilustrácie či animácie z našej stránky.
Julka s Ľubkou nám poslali obrázok ako končilo pozorovanie v Bratislave na hvezdárni Deutsche schule
Viac štastia mal M. Kavecký v Kamennej Porube
A dobre na tom bol nakoniec aj F. Strýček (MO SZA Detva), ktorý si vyšiel až hore na Látky
Verejné pozorovanie, fotografie aj skvelú animáciu urobil O. Králik: „Teraz som sa výnimočne nehnal za fotkami, ale chcel som potešiť ľudí, nech si aj oni užijú zatmenie 
, takže som len na začiatku nastavil timelapse s neistým výsledkom, kedže jas sa menil každú minútu ale myslím, že je to pekná spomienka.“
P. Horálek bol až pri Prešove, kde podľa pôvodných predpovedá malo byť jasno a zvlášť tu Mesiac vychádzal skôr. Dramatická fotografia je popísaná na FB.