28. júna 2026 sa na svoju poslednú cestu vydal zakladajúci člen nášho SZA a dlhoročný riaditeľ hvezdárne v Hurbanove Milan Bélik (Kuraľany 13. 4. 1929 – Hurbanovo 28. 7. 2026).
Odišla osobnosť, ktorá sa nezmazateľným spôsobom zapísala do dejín našej astronómie. V rokoch 1972 až 1989 pôsobil ako riaditeľ Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove.
Po skončení školy narukoval v októbri 1951 do armády na Letisko Ruzyně, kde pre letectvo zakresľoval celý priebeh počasia na jednotlivých meteorologických staniciach v Československu. To ovplyvnilo jeho ďalší profesionálny život a stalo sa základom jednej z jeho záľub, každodenne sledovať a predpovedať počasie pomocou svojich domácich meteostaníc. Po skončení základnej vojenskej služby pracoval ako civilný zamestnanec v armádnom Československom meteorologickom ústave v Žiline. V roku 1955 prišiel do Hurbanova a 10 rokov pracoval v Geofyzikálnom a meteorologickom observatóriu v Hurbanove. Jeho záujem o astronómiu, ktorý v ňom vzbudil jeho otec, ho priviedol k práci v Slovenskej ústrednej hvezdárni. Venoval sa predovšetkým histórii astronómie a meteorológie.
Počas jeho pôsobenia v Hurbanove sa uskutočnila rozsiahla rekonštrukcia historického areálu hvezdárne, zaslúžil sa o obnovu historickej budovy hvezdárne, výstavbu novej prevádzkovej budovy s planetáriom a veľkého horizontálneho slnečného spektrografu. Významne prispel k rozvoju pracoviska, ktoré sa pod jeho vedením stalo dôležitým centrom odbornej i popularizačnej astronómie na Slovensku.
Milan Bélik však svoju energiu nevenoval iba rozvoju hvezdárne. Dlhé roky aktívne podporoval činnosť amatérskych astronómov, podieľal sa na organizovaní odborných podujatí, vzdelávaní a popularizácii astronómie. Ako predseda Slovenského zväzu astronómov významne prispel k rozvoju spolupráce medzi profesionálnymi a amatérskymi astronómami a bol oporou mnohých regionálnych astronomických klubov a hvezdární.
Bol autorom viacerých odborných a popularizačných článkov, venoval sa dejinám astronómie a meteorológie, osobitne histórii hvezdárne v Hurbanove. Jeho publikačná činnosť dokumentuje hlboký vzťah k tradíciám slovenského astronomického výskumu a snahu zachovať ich pre ďalšie generácie.
Tí, ktorí mali možnosť s Milanom Bélikom spolupracovať, si ho budú pamätať ako rozvážneho, pracovitého a obetavého človeka. Svojím pokojom, skúsenosťami a ochotou pomáhať si získal rešpekt kolegov i priateľov. Patril ku generácii osobností, ktoré budovali slovenskú astronómiu v druhej polovici 20. storočia a zanechali po sebe trvalé hodnoty. Aj po odchode do dôchodku sa venoval štúdiu kníh o histórii, astronómii, letectve a meteorológii. Jeho záľubou bola aj záhradka. Mal rád život a dokázal ho prežiť s optimizmom aj napriek úskaliam a trápeniam, ktoré ho postretli. Silnou stránkou jeho osobnosti bola túžba stále skúmať a objavovať svet a život okolo seba. Aj keď už nebol zamestnancom hvezdárne, rád tam chodieval, porozprávať sa, zistiť čo je nové, ako sa im darí, alebo len tak na kávičku. Keď už mu lekári nedovolili viezť motorové vozidlo, vídavali sme ho na bicykli...
Odchod Milana Bélika znamená stratu človeka, ktorý zasvätil takmer celý svoj život službe astronómii. Jeho meno zostane natrvalo spojené s Hurbanovom, so Slovenskou ústrednou hvezdárňou, Slovenským zväzom astronómov, Slovenskou astronomickou spoločnosťou aj celým slovenským astronomickým hnutím.
Počas svojho života zastával množstvo funkcií, bol podporovateľom rozvoja amatérskej astronómie na Slovensku. Bol podpredsedom SAS pri SAV a stál aj pri zrode nášho Slovenského zväzu astronómov amatérov (SZAA) – dnes Slovenský zväz astronómov. V roku 1972 vystriedal na poste predsedu SZAA Ladislava Valacha.
M. Bélika som poznal od začiatku 70-rokov, počas štúdií v Bratislave som mal dvere do hvezdárne vždy otvorené, a po absolvovaní VŠ som vo hvezdárni krátko aj pracoval. Ak Milan niečo povedal, vždy to dodržal. Odišiel dobrý človek, výborne sa s ním spolupracovalo, keď podal ruku bolo to také "chlapské podanie". Nech odpočíva v pokoji.
Česť jeho pamiatke!
P. Rapavý
Riaditeľ SÚAA Milan Bélik po skončení besedy v Dome ZČSSP s kozmonautom Vladimírom Remekom a Alexejom Gubarevom. Vpravo tajomník ÚV SZAA Ján Mackovič. (Kozmos 4/1984)
Prof. Krempaský s riaditeľmi hvezdárne v Hurbanove Ing. Teodorom Pintérom, Ing. Štefanom Knoškom, CSc. a Milanom Bélikom počas konferencie pri príležitosti 140.výročia založenia hvezdárne v Hurbanove a 170. výročia narodenia jej zakladateľa M. Thegeho-Konkolyho. (Kozmos 1/2012)
Riaditeľove plány v roku 1983 (Kozmos 6/1983)
Kedysi sa vo hvezdárňach robievali komplexné rozbory činnosti a hospodárenia. V roku 1982, keď som už pôsobil v Rimavskej Sobote, bol na ňom aj Milan Bélik. V tom čase sme mali nainštalovanú výtvarnú výstavu Vesmír očami detí. Slovo dalo slovo a tak neskoršie sa z nej stala, dnes už tradičná celoslovenská súťaž...
Rozhovor E. Gindla s M. Bélikom pri príležitosti jeho 70. narodenín (stojí to za prečítanie...)
Pri oslave 90. narodenín
Z časopisu Život: „Kóta stodesať hlási jar“ – tak sme nazvali reportáž na str. 12 – 13, v ktorej sa tiež dozviete, akú úlohu v nej zohral meteorológ Milan Bélik z Hurbanova...
(našli sme len obálku, strany 12 – 13 však už nie)
Z poslednej rozúčky
S M. Bélikom sa prišlo rozlúčiť aj niekoľko našich členov a bývalí kolegovia z hvezdárne
Tú našu kyticu ešte manželka Danka upravila... Spomínala, ako sa jej M. Bélik na jednom zraze mladých astronómov, ešte ako stredoškoláčky, pýtal, či by nechcela ísť na astronomický tábor do Bulharska. Súhlasila, a tak v tábore Belite Brezi v Rodopách pri Kărdžali spoznala skvelého, nezabudnuteľného riaditeľa hvezdárne Slaveja Zlateva (dnes je to Slavey Zlatev Astronomical Observatory and Planetarium) a množstvo ďalších priateľov astronómov, s niektorými sme v kontakte dodnes.
Aj za tieto spomienky ďakujeme Milanovi.
Smútočného posedenia sa na pozvanie rodiny zúčastnilo aj niekoľko bývalých kolegov.
Niektoré z dcér M. Bélika som nevidel viac ako 50 rokov...