Vojtech (Béla) Hajts (1872 – 1926)
V roku 2026 si pripomíname sto rokov od úmrtia Vojtecha (Bélu) Hajtsa, spišského prírodovedca, pedagóga, vlastivedného pracovníka, pomológa a priekopníka turistiky. Narodil sa 11. januára 1872 v Spišskej Novej Vsi, v dobových maďarských prameňoch označovanej ako Igló. Jeho otcom bol Ľudovít Hajts, hlavný účtovník čákiovských majetkov, a matkou Emília, rodená Weissová. Starší brat Ľudovít (1866 – 1933) pôsobil ako vojenský kartograf. [1, 2, 13] Tento článok sa zameriava najmä na astronomickú činnosť Vojtecha Hajtsa a jeho úsilie o popularizáciu astronómie.
V rokoch 1881 – 1886 študoval na gymnáziu a v rokoch 1886 – 1891 na Učiteľskej akadémii v Spišskej Novej Vsi. V rokoch 1891 – 1892 pôsobil ako vychovávateľ v rodine spišského župana Júliusa Csákyho. V štúdiu pokračoval v rokoch 1892–1894 na Ústave pre vzdelávanie učiteľov meštianskych škôl v Budapešti. V rokoch 1895 – 1919 pôsobil ako učiteľ meštianskej školy v Spišskej Novej Vsi, kde vyučoval najmä matematiku a prírodopis. Podľa dobového nekrológu uverejneného v novinách Karpathe Post (18. 9. 1926) po vzniku Československa stratil učiteľské miesto a takmer tri roky zostal bez stáleho pedagogického zamestnania. [4] Od roku 1923 pôsobil v meštianskej škole v Kežmarku.
Významné miesto medzi jeho záujmami zaujímala astronómia. Neskoršie spracovanie histórie hvezdárne uvádza, že ju v roku 1904 zriadil spolu s bratom Ľudovítom v rodinnom dome na vtedajšej Trangusovej, dnešnej Školskej ulici. Spomína aj vybavenie prístrojmi firmy Zeiss a spája činnosť hvezdárne s pozorovaním Halleyho kométy v roku 1910. [6]
Hajts približoval astronomické poznatky verejnosti aj prednáškami. Výročná správa spišskonovoveského evanjelického hlavného gymnázia za školský rok 1911/1912 zaznamenáva, že 18. februára 1912 predniesol v rámci Slobodného lýcea prednášku Az égi testek mozgásáról – O pohybe nebeských telies. Sprevádzal ju názornými pomôckami a premietanými obrazmi. Tú istú prednášku uvádza aj výročná správa Slobodného lýcea uverejnená v novinách Szepesi Lapok 24. apríla 1912. [7]
Výročná správa za školský rok 1913/1914 uvádza ďalšiu jeho prednášku: Utazás a világűrben – Cestovanie vesmírom. Konala sa 30. novembra 1913. [8] Obe správy dokladajú, že sa v rodnom meste venoval verejnému vzdelávaniu a popularizácii astronómie.
Nočnú oblohu si všímal aj na turistických výpravách. V článku Éjjel magányosan a Gyömbérre – V noci osamote na Ďumbieri, uverejnenom v ročenke Uhorského karpatského spolku v roku 1899, opisuje výpravu z 21. augusta 1896. Zaznamenal pri nej vyjasňovanie oblohy a mesačný svit. Zamýšľal sa aj nad polohou Mesiaca a jeho blížiacou sa kulmináciou. [9]
Titulná strana XXVI. ročníka ročenky Uhorského karpatského spolku, vydanej v Spišskej Novej Vsi (Igló) v roku 1899. Na stranách 39 – 50 vyšiel článok Bélu Hajtsa Éjjel magányosan a Gyömbérre (V noci osamote na Ďumbier), v ktorom opisuje aj svoje vnímanie nočnej oblohy počas túry. [9]
Vojtech Hajts zomrel náhle na infarkt 11. septembra 1926 v Spišskej Novej Vsi vo veku 54 rokov. Pochovaný je na miestnom cintoríne. [2] Miestny odbor Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi odhalil 30. novembra 2018 pamätnú tabuľu Vojtechovi Hajtsovi na dome, v ktorom žil a spoluzaložil súkromnú hvezdáreň. [10] Podľa neskoršie zaznamenaného ústneho svedectva Rudolfa Solčániho, suseda rodiny Gánovských, bola kupola bývalej Hajtsovej hvezdárne v Spišskej Novej Vsi odstránená v roku 1974. [11] Prípravu jej odstránenia dokladá aj dobová stavebná korešpondencia. Odbor výstavby vo vyjadrení z 19. februára 1974, č. Výst. 250/74, navrhol schátranú kupolu odstrániť a nahradiť ju zastrešením v tvare osembokého ihlana. [12]
Zachovali sa fotografie hvezdárne aj osobné fotografie Vojtecha Hajtsa. V súkromnej zbierke autora sa nachádzajú tiež optické súčasti získané v roku 1973 od Petra Gánovského (1903 – 1976), ktoré sa podľa rodinného podania spájajú s Hajtsovou hvezdárňou. Ide o mosadzný objektív s označením „Voigtländer & Sohn, Braunschweig“, výrobným číslom 106136, a mosadzný hľadáčik ďalekohľadu. Obe súčasti patria k hmotným pamiatkam spájaným s Hajtsovou hvezdárňou.
Hajtsov príbeh patrí do dejín astronómie na Slovensku, osobitne na Spiši na prelome 19. a 20. storočia. V tomto období učitelia, kňazi a spolkoví nadšenci prispievali k verejnému vzdelávaniu, poznávaniu prírody a rozvoju turistiky. Hajts sa do tohto úsilia zapájal aj popularizáciou astronomických poznatkov. Dobové správy o jeho prednáškach, zachované fotografie a optické súčasti, ktoré sa podľa rodinného podania spájajú s jeho hvezdárňou, nám umožňujú pripomenúť si jeho prácu aj sto rokov po jeho smrti. Hoci kupola hvezdárne už nestojí, písomné doklady, fotografie a spomienky pripomínajú jej miesto v dejinách Spišskej Novej Vsi.
František Sejut, MO SZA Spišská Nová Ves
člen Sekcie histórie astronómie SAS pri SAV a SZA
Ďalšie zaujímavosti o jeho vzťahu k pomológii či turistike, zvlášť v Slovenskom raji, nájdete v článku PhDr. Ruženy Kormošovej, PhD. „Príbeh Bélu Hajtsa“.
Väčšinu voľného času trávil v horách, značkoval turistické chodníky, osádzal v roklinách rebríky a s priateľmi sprístupnil tiesňavu Kyseľ.
Na Kláštorisku spolu s priateľmi v roku 1922 postavil prvú útulňu a spolu s rodinnými príslušníkmi ako prví splavili na plti Hornád 22. júla 1906 (Vojtech, brat Ľudovít s manželkou a ich 71-ročným otcom). Článok „Športové plte v prielome Hornádu“ vyšiel v Ročenke maďarského karpatského spolku v roku 1907.
V roku 1926 upozornil na nález ľudských kostí v gánovskom travertíne, ich ďalší osud však nie je známy.
Na skalnej stene Ihrík mu na prvé výročie smrti 11. 9. 1927 osadili pamätnú tabuľu.
Vojtech (Béla) Hajts
Projekt fasády domu s kupolou z roku 1902, list II, ktorý autor spája s Hajtsovou hvezdárňou. Fotografia pôvodného projektu. [5]
Rodina Hajtsovcov pred domom s hvezdárňou v Spišskej Novej Vsi. Nedatovaná fotografia (asi 1909) zo súkromnej zbierky autora. V hornom rade je prvý zľava Vojtech, vedľa neho Ľudovít. V druhom rade sú zľava Vojtechova manželka Irma, Ľudovítova manželka Leopoldína, matka Emília, otec Ľudovít a dcéra Margit.
Pohľad na dom Hajtsovcov s hvezdárňou z Trangusovej ulice (dnes Školská ulica). pred demontážou kupoly v lete 1974. Fotografia datovaná predbežne do 60. rokov až prvej polovice 70. rokov 20. storočia. Fotografia zo súkromnej zbierky autora. [3].
Ročenka Karpatského spolku, 1899
Optická súčiastka z ďalekohľadu bratov Hajtsovcov
Hrob na cintoríne v Spišskej Novej Vsi
Mesto Spišská Nová Ves zaradilo Vojtecha (Bélu) Hajtsa medzi historicky významné osobnosti mesta. 31. januára 2019 sa konalo slávnostné odhalenie pamätnej tabule na dome, kde pôsobil. V roku 2018 jej zhotovenie inicioval Miestny odbor Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi.
Pramene a literatúra
[1] Slovenský biografický slovník. II. zväzok: E–J. Martin: Matica slovenská, 1987, s. 267. „Hajts Vojtech“.
[2] SZMMI – Emlékhelyek a Felvidéken. Hajts Lajos uradalmi főkönyvelő és Hajts Béla tanár, turista sírja. Online: https://csemadok.sk/emlekhelyek/emlekhelyek/hajts-lajos-uradalmi-fokonyvelo-es-hajts-bela-tanar-turista-sirja/ (cit. 3. 10. 2026).
[3] Súkromná zbierka autora: fotografie Vojtecha Hajtsa a domu s kupolou; optické súčasti. Podľa údajov autora získal optické súčasti v roku 1973 od Petra Gánovského (1903–1976). Ich spojenie s hvezdárňou vychádza z rodinného podania.
[4] BÉLA HAJTS †. In: Karpathen-Post. Roč. 47, č. 39, 18. septembra 1926, s. 1. Podpísané iniciálami J. A. H. (pravdepodobne Július Andor Hefty).
[5] Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Spišská Nová Ves. Výkres fasád domu s kupolou, list II, uložený v spise označenom „2/1881“. Fotografická dokumentácia: František Sejut.
[6] Sedem desaťročí astronómie v Spišskej Novej Vsi. In: Kozmos. roč. 6, č. 3, 1975, s. 88 – 89, podpísané šifrou.
[7] FISCHER, Miklós. Az iglói ág. hitv. ev. főgimnázium értesítője az 1911 – 1912. tanévről. Igló: Szepesi Lapok Nyomdavállalata, 1912, s. 14. Dostupné na: Hungaricana. Az Iglói Szabad Liceum évi jelentése. In: Szepesi Lapok. Roč. XXVIII, č. 62, 24. apríla 1912, s. 2.
[8] FISCHER, Miklós. Az iglói ág. hitv. ev. főgimnázium értesítője az 1913 – 1914. tanévről. Igló: Szepesi Lapok Nyomdavállalata, 1914, s. 13.
[9] HAJTS, Béla. Éjjel magányosan a Gyömbérre. In: A Magyarországi Kárpátegyesület évkönyve. XXVI. évfolyam. Igló, 1899, s. 39 – 50, najmä s. 40 – 41.
[10] Bleskovky. In: Informátor – Ičko. roč. 29, č. 1, január 2019, s. 6. Správa o slávnostnom odhalení pamätnej tabule Vojtechovi Hajtsovi 30. novembra 2018.
[11] Ústne svedectvo Rudolfa Solčániho, suseda rodiny Gánovských, o odstránení kupoly v roku 1974, sprostredkované autorom článku. Dátum rozhovoru nezaznamenaný.
[12] Mestský úrad Spišská Nová Ves, odbor výstavby (miesto uloženia). Stavebný spis objektu so súpisným číslom 427, dnes Školská 2, v dokumentoch Školská 7. Vyjadrenie odboru výstavby č. Výst. 250/74 z 19. februára 1974, 2 s.
[13] MEDVEY, Aurél. Hajts Lajos ny. tábornok. In: Térképészeti Közlöny. II. zväzok, č. 3 – 4, december 1933, s. [III] – IV. Dostupné na: Arcanum.