Keď sme sa v uplynulých rokoch pýtali pri tejto súťaži, kam sme sa v nej posunuli, dnes by sme mali zastaviť pri tom, kam sa posunul svet, technologické centrá a veľkomestá.

Za tých 20 rokov sa udiala taká skoková štrukturálna systémová zmena v digitálnych technológiách a AI, že problematika svetelného smogu sa stala integrálnou súčasťou civilizačnej zmeny a nie je možné ju nijako zvrátiť. Všadeprítomné sú obrazovky, od najmenších po tie obrovské veľkoformátové, nasvietené všetky budovy hlboko do noci, kancelárske priestory, mrakodrapy, pamiatky, mosty a reklamné plochy. Úplne všetko  agresívne žiari, lebo vizualizácia sa stala podmienkou prežitia. Už to dávno nie je len o nejakom osvetlení ciest a videní hviezd. Presvietenosť je vizuálnym znakom prekomercializácie verejného priestoru a smeruje k úplnému odtrhnutiu od reality, od dimenzie vesmíru a nekonečna, ktoré nás presahujú. Oslepuje nás tak, že bráni vidieť a vnímať všetko ostatné a zaberá celý priestor našej pozornosti a myšlienok.

Spomínam si na jednu až absurdnú situáciu pri masívnom výpadku elektriny niekde v USA, keď ľudia zrazu nad sebou videli svetielka hviezd, ktoré nepoznali, boli v úžase, niektorí v panike volali na políciu či observatórium. Našli sa aj takí, čo uvažovali o invázii mimozemšťanov... Dnes vo väčšine veľkomiest by prípadných mimozemšťanov či ich robotov v tom svetelnom smogu pravdepodobne zbadali, až keby medzi nimi pristáli.

Pre Slovensko to síce ešte stále nie je taký akútny problém, ale nezadržateľne sa k nemu blíži a jediné, čo sa dá, je aspoň lokálne a v malých priestoroch verejnej správy či komunity chrániť zvyšky tmavej oblohy rozumným svietením a neustále šíriť osvetu a povedomie o ňom aj touto súťažou.

 Správne a nesprávne svetlo v prvých dvoch kategóriách má hlavne dokumentárny a edukačný význam, v tretej kat. je možné využiť aj umeleckejšiu expresívnejšiu formu myšlienky škodlivosti svetelného smogu aj v širších civilizačných a emočných súvislostiach ako posolstvo a apel. Nie je to teda len súťaž o pekných fotkách. Tých bolo naozaj dosť a ďakujeme všetkým autorom, ktorí sa zamýšľali nad témou a hľadali svoje vyjadrenie k nej. Vychádzajúc z týchto kritérií sa porota zhodla vo výbere na nasledujúcich fotografiách.

V 1. kategórii Ako rozhodne nesvietiť bolo silným dramatickým vyjadrením zbytočnosti svietenia prázdny zasnežený priestor pred kaplnkou s lavičkami bez divákov, lebo tí už dávno odišli. Aj pokojná pešia zóna, až oku lahodiaca, bola ale s guľovými svetlami presne tým zdrojom svetelného smogu, ktorý by nemusel byť. A že aj na tmavom mieste, kde by ste s ďalekohľadom dúfali, že uvidíte hviezdy, vám to môže prekaziť svetelný nepriateľ za kopcom, reprezentovala ďalšia ocenená.

Že sa to však dá aj inak, ukazuje v 2. kategórii Správne svetlo osvetlenie obce Zádiel, námestia Generála Píku v Plzni či dokonca osvetlenie parku v dovolenkovom rezorte na Rodose.

V 3. kategórii Variácie na tému svetlo a tma je fotografia z čínskeho veľkomesta s názvom Kolotoč zase presne tým reprezentatívnym príkladom, kam sa svet nenávratne posunul. V našich podmienkach ešte stále môžete vystúpiť do hôr a svetelné more ako hmlistú bažinu zanechať pod sebou. No čoraz ťažší je prístup k tmavej oblohe, k radosti z možnosti objavovania, a nad tým zaplakal aj anjel na ďalšej fotografii, keď iskričky šťastia v očiach už nevidel u dospelých.

Lebo trend v tomto pokroku je naozaj neveselý, pred smogom modrého svetla a obrazoviek varujú aj neurológovia, najmä v prípade detí, pred nadužívaním digitálnych technológií a sietí aj pápež Lev XIV. v encyklike, ten hovorí až o hrozbe dehumanizácie ľudstva. Svetelné a digitálne znečistenie je teda stále väčší komplexne civilizačný problém.

Za porotu D. Rapavá

 Trocha (aj) štatistiky na záver.

Do 16. ročníka súťaže zaslalo 46 autorov 252 fotografií, z nich 14 bolo súčasťou seriálu.

Takmer väčšina z nich bola v kategórii Ako rozhodne nesvietiť (143) a najmenej v kategórii Správne svetlo (34). V porovnaní s prechádzajúcim ročníkom to je zmena, vlani ich bolo najviac vo Variáciách na tému svetlo a tma. Bolo tu niekoľko fotografií nasnímaných z dronu. Aj keď zdanlivo niektoré boli vhodné, pri viacerých aj z výšky boli priamo viditeľné svetelné zdroje. Niekde sa prejavila neskúsenosť autorov pri kompozícii, veď stačilo sa posunúť len o niekoľko metrov a snímka by lepšie dokumentovala to, čo sa od danej kategórie očakáva. Viaceré fotografie boli veľmi pekné, no akosi pozabudli na tému fotosúťaže, ktorá je práve o správnom či nesprávnom osvetľovaní. Potešiteľné boli aj autorské popisy, ktoré však pri väčšine fotografií chýbali, no pri tejto fotosúťaži to je vždy prínosom, je to autentický autorský pohľad.

Súťaž Svieťme si na cestu...nie na hviezdy má svoje korene ešte v roku 2006, keď vznikla z nadšenia Západočeskej pobočky ČAS. Na Slovensku začal súťaž organizovať SZAA/SZA a od roku 2010 je súťaž medzinárodná predovšetkým vďaka pochopeniu SÚH Hurbanovo. Jej cieľom bolo a stále je, upozorňovať na vážny environmentálny problém modernej civilizácie, na svetelné znečistenie.

Vyhodnotenie a ocenené fotografie budú uverejnené v časopise Kozmos 1/2027.

1. kategória - Ako rozhodne nesvietiť

1. cena

Súboj svetiel, Mgr. art. Boris Kopaj (Branovo)

Kaplnka sv. Martina v Dvoroch nad Žitavou je súčasťou miestnej kalvárie už od polovice 19. storočia. Kedysi bolo nad ňou vidieť hviezdy… Dnes pohľad priťahuje najmä osvetlená kaplnka a v obci pod ňou upúta pozornosť výrazné modré svetlo.

 

2. cena

Pešia zóna, Ladislav Turic (Levice)

Pešia zóna v Leviciach je vďačnou témou na tému ako rozhodne nesvietiť. Tento pohľad zdôrazňuje smerovanie osvetlenia smerom na hviezdy. Tento pohľad zdôrazňuje osvetlenie okolitých budov smerom dohora...

 

 Guľové svietidlá cez deň pôsobia elegantne. V noci však osvetľujú aj fasády a vyžarujú priamo k oblohe. Zakrytie hornej polovice gule by obmedzilo svietenie nahor. Možno by sa potom tento záber uplatnil aj v kategórii „správne svetlo“.

 

3. cena

Nepriateľ nad obzorom, Tadeáš Valent (Domadice)

Svetelná šou z koncertu prekazila moje plány fotografovať galaxiu, ktorej svetlo sa stratilo v žiare reflektorov.

 

 Za tmavou oblohou sa hvezdári často vydávajú ďaleko od miest a obcí. Aj tam ich však môže prekvapiť žiara reflektorov. V tomto prípade stačila koncertná svetelná šou, aby sa v jej žiare stratilo slabé svetlo vzdialenej galaxie.

 

 

2. kategória - Správne svetlo

1. cena

Spod Zádielskej tiesňavy, Mgr. Róbert Adam (Humenné)

Jedna z najznámejších lokalít Národného parku Slovenský kras – Zádielska tiesňava s priľahlou obcou Zádiel, kde nájdeme správne verejné osvetlenie.

 

Záber z dronu ukazuje príklad vhodného verejného osvetlenia v Zádieli. Svietidlá smerujú svetlo k zemi, nevyžarujú priamo nad vodorovnú rovinu a ich svetlo má teplý odtieň.

 

2. cena

Stačí svítit jen na cestu, Daniel Pavlík (Nový Jičín)

I když samotný Lardos Beach je možná jedno z nejvíc přesvícených míst, kde jsem kdy byl, dá se zde paradoxně najít i pozitivní příklad toho, jak to dělat. Chodníky v resortu jsou nasvíceny velmi nízkými lampami podél obrubníků, které svítí pouze dolů, nikoli do boků či nahoru. To vytváří v nočních hodinách relax pro oči, které se neustále nemusí bránit ostrému světlu a tmě, přičemž úkol je splněn – je posvíceno na cestu

 

 Aj v rušnom letovisku na gréckom Rodose sa nájde príklad citlivého osvetlenia. Nízke svietidlá pri obrubníkoch osvetľujú chodník bez toho, aby oslňovali chodcov. Ešte presnejšie nasmerovanie svetla a jeho teplejší odtieň by nočnej atmosfére prospeli.

 

3. cena

Osvětlení náměstí Generála Píky, Bc. Lukáš Vobruba (Plzeň)

Světla nad kolejemi – nové veřejné osvětlení zavěšené na převěsech nad Koterovskou třídou směrem na náměstí Generála Píky, instalované v rámci rekonstrukce tramvajové trati v letech 2023–2024. Světla míří kolmo dolů na komunikaci a chodník, nikoliv na oblohu, čímž nepřispívají ke zbytečnému světelnému znečištění.

 

Pri obnove verejného osvetlenia v Plzni nasmerovali svetlo na vozovku a chodník. Je v tom kus symboliky. Práve v tomto regióne vznikla myšlienka tejto fotosúťaže z iniciatívy Západočeskej pobočky Českej astronomickej spoločnosti v spolupráci s Hvezdárňou v Rokycanoch a Hvezdárňou a planetáriom Plzeň.

 

3. kategória - Variácie na tému svetlo a tma

1. cena

Kolotoč,  Peter Turanský (Bratislava)

Architektúra v Šanghaji je fotogenická. Len škoda toho vizuálneho smogu.

 

 Zo svetelného kolotoča v Šanghaji sa až krúti hlava. Hoci je už hlboká noc, v mrakodrapoch svietia celé rady kancelárií, žiaria reklamy a vlastnú svetelnú šou má aj kvetinový záhon. Najsmutnejšie je, ako ľahko si na takúto noc zvykneme. Dieťa môže vyrastať medzi týmito mrakodrapmi a celé roky nevidieť nad svojím mestom hviezdy.

 

2. cena

Moře pod Lysou horou, Jiří Hlisnikovský (Palkovice – Myslík)

Nejvyšší hora Moravskoslezských Beskyd Lysá hora nad inverzní oblačností, ve které je rozptýleno světlo Frýdlantu n. O. a Čeladné. Nad Lysou horou je vycházející Orion a Býk.

 

 Pod Lysou horou sa rozlialo more hmly s bielymi a oranžovými škvrnami. Z údolia vystupujú len tmavé obrysy kopcov a nad nimi sa otvára obloha plná hviezd. Hmla zviditeľnila niečo, čo si cestou po osvetlenej ulici neuvedomujeme. Svetlo tu nekončí na chodníkoch, cestách či fasádach, celé údolie je tak ponorené do takmer úplne zbytočného svetla, ktoré nesvieti tam kde má.

 

3. cena

Nešťastný anjel, Ing. Ivan Hradický (Nitra)

Priletel na Zem, aby uvidel čistú radosť, šťastie a lásku… Našiel ich len v očiach tých najmenších… Je smutné, že čím viac a vyššie svietime, tým viac sa vkráda tma do našich duší…

 

 Uprostred sviatočnej výzdoby stojí postava so žiarivými anjelskými krídlami. Tvár si zakrýva dlaňou. Okolo nej sa mihajú ľudia a práve to tiché gesto uprostred ruchu dáva autorovým slovám váhu. Anjel priletel hľadať radosť, šťastie a lásku. Našiel ich len v očiach detí a už nie v očiach dospelých. Možno by sme si s deťmi urobili spoločnú radosť aj tým, keby sme na chvíľu zhasli a spolu sa pozreli na hviezdy.