Zlé aj dobré správy: Hyceánske svety zrejme neexistujú, no voda na Zemi nie je výnimočná

Exoplanéta K2-18b je sub-Neptún vzdialený približne 124 svetelných rokov od Zeme. Objavená bola v roku 2015 a následné výskumy odhalili vodnú paru v jej atmosfére, čo naznačovalo, že by mohlo ísť o tzv. hyceánsky svet – planétu s hustou vodíkovou atmosférou a celoplanetárnym oceánom. Aspoň tak sa to dovtedy vedci domnievali.

V apríli 2025 priniesli nové pozorovania ďalšie údaje o tejto planéte, ktorá má 8,6-násobok hmotnosti Zeme. Ukazovali, že by mohla mať hlboký oceán a v jej atmosfére sa objavili látky, ktoré by mohli byť biosignatúrami života. „Možnosť hyceánskych svetov s oceánmi a vodíkovými atmosférami by výrazne rozšírila hľadanie obývateľných prostredí vo vesmíre,“ písali vtedy autori.

Žiaľ, novšie zistenia túto predstavu spochybnili. K2-18b zrejme nie je vodným svetom a pravdepodobne nie je ani miestom, kde by mohol dlhodobo existovať život. Výsledky štúdie s názvom Sub-Neptunes Are Drier than They Seem: Rethinking the Origins of Water-rich Worlds (v preklade Sub-Neptúny sú suchšie, než sa zdá: nové pohľady na pôvod vodou bohatých svetov) boli publikované v časopise The Astrophysical Journal Letters.

Prečo sa vedci mýlili

Tím vedený Aaronom Werlenom z ETH Zürich zistil, že predchádzajúce modely nebrali do úvahy chemickú rovnováhu medzi atmosférou a roztaveným vnútrom planéty. Vedci preto vytvorili syntetickú populáciu sub-Neptúnov s magmatickými oceánmi a simulovali ich dlhodobý vývoj.
Zistili, že aj keď planéty mohli spočiatku obsahovať 5–30 % vody, interakcie medzi magmatickým interiérom a atmosférou väčšinu vody zničili. Po miliónoch rokov zostávalo menej než 1,5 % H₂O – teda príliš málo na to, aby sa planéta mohla považovať za hyceánsky svet.
Príčinou je hrubá vodíková atmosféra, ktorá planétu tepelne izoluje. Počas dlhého obdobia, keď je vnútro planéty magmatické, sa vodík a kyslík viažu na kovové zlúčeniny v magme a „miznú“ do planetárneho jadra.

Simulácie hovoria jasne

Pri simulácii 248 modelových planét vedci zistili, že po skončení chemickej rovnováhy zostáva na povrchu len zlomok pôvodnej vody – najviac pár percent.
Pre porovnanie: Zem má síce len asi 0,02 % vody podľa hmotnosti, no táto voda pokrýva približne 70 % jej povrchu.
„Podľa našich výpočtov neexistujú svety, kde by voda tvorila 50 % hmotnosti planéty, ako sa kedysi predpokladalo. Hyceánske svety s 10–90 % vody sú teda veľmi nepravdepodobné,“ vysvetľuje Caroline Dorn z ETH Zürich.

Menej obývateľných svetov, no aj jedna dobrá správa

Tieto výsledky síce znižujú počet potenciálne obývateľných planét, no prinášajú aj pozitívnu správu – voda na Zemi nie je ničím výnimočná.