Na začiatku roka 2022 nás čaká nebeské divadlo vo forme „padajúcich hviezd“. V noci z 3. na 4. januára môžeme pozorovať maximum meteorického roja Kvadrantidy. Maximum nastane 3. 1. dve hodiny pred polnocou. Kvadrantidy sú aktívne už od 26. decembra a naša Zem nimi bude prelietavať do 16. januára. Sú prúdom častíc, ktoré na svojej dráhe zanechala už neaktívna kométa, dnes hovoríme skôr o planétke, 2003 EH1. Maximum nastane nadránom a za dobrého počasia môžeme uvidieť niekoľko desiatok meteorov. Pri pozorovaní je potrebné mať výhľad smerom na východ a čo je v súčasnosti čoraz ťažšie splniť, nájsť lokalitu s tmavou oblohou. Kvadrantidy bývajú často jasné, ale bez výraznejších stôp. Ich rýchlosť dosahuje až 41 km/s. Mesiac má byť blízko novu a tak by pozorovanie nemal rušiť.
Nástenný kvadrant na mape Johanna Bodeho z roku1801, Uranographia
Radiant roja sa nachádza v súhvezdí Pastier, preto sa môžeme stretnúť aj s ich názvom Bootidy. Názov Kvadrantidy má však pôvod v súhvezdí Nástenný kvadrant (Quadrant Muralis), ktoré zaviedol v roku 1795 Jérôme Lalande na pamiatku kvadrantu, ktorý používal na meranie pozície hviezd. Nachádzalo sa práve medzi súhvezdiami Pastiera, Draka a Herkula. Toto súhvezdie sa však už na súčasných mapách nevyskytuje, zostal po ňom len názov meteorického roja. V roku 1922 Medzinárodná astronomická únia (IAU) upravila zoznam oficiálne uznaných súhvezdí a Nástenný kvadrant bol z neho vynechaný.
František Strýček.