Nezapadajúce súhvezdia v našej zemepisnej šírke
Pre pozorovateľa na Zemi sa hviezdna obloha zdanlivo otáča okolo svetových pólov. Ak sa nachádzame na juh alebo na sever od geografického rovníka, záleží od našej zemepisnej šírky ako vysoko nad obzorom jeden z pólov máme. S týmto faktom súvisí aj rozdelenie súhvezdí nočnej oblohy na zapadajúce a nezapadajúce. Na rovníku, alebo v jeho blízkosti, nám zapadajú všetky súhvezdia pod obzor. Pri pohybe smerom k pólom sa nám však počet nezapadajúcich súhvezdí zväčšuje a priamo na póloch vidíme nad obzorom všetky súhvezdia danej pologule. Nezapadajúce súhvezdia nazývame aj cirkumpolárne (z latinského circum - okolo).
Pozorovateľovi v našich zemepisných šírkach (okolo 48° - 49°) nezapadajú všetky hviezdy s kladnou deklináciou, teda vzdialenosťou na sever od nebeského rovníka udávanou v stupňoch, väčšou ako 41° - 42°. Celých nezapadajúcich súhvezdí je u nás šesť. Malú výnimku tvorí Veľká Medvedica, ktorej časť sa dostáva pod obzor, ale všetky hviezdy tvoriace charakteristický obraz medveďa sú nad obzorom po celý rok.
Základným bodom našej severnej oblohy je teda severný svetový pól. Je to miesto na oblohe, do ktorého mieri zemská os. Aby sme ho našli, musíme sa obrátiť priamo na sever. Jeho výška nad severným obzorom je identická s našou zemepisnou šírkou. V tesnej blízkosti sa nachádza hviezda Polárka (α UMi) zo súhvezdia Malý Medveď (Ursa Minor). Polárka je súčasťou tzv. Malého voza, obrazca siedmych hviezd tvoriaceho základ súhvezdia Malý Medveď. Je to hviezda meniaca zdanlivú jasnosť z 2,12 na 2,26 mag. v perióde asi 4 dní. Má polomer asi 50x väčší ako Slnko a je vzdialená 431 ly. V súčasnosti sa nachádza asi 40 oblúkových minút od severného svetového pólu a ten sa k nej vplyvom precesného pohybu zemskej osi zdanlivo stále približuje. Najbližšie bude v marci roku 2100.
Polárna sekvencia severnej oblohy s najznámejšími súhvezdiami
Ďalším a azda najznámejším zo šestice súhvezdí je Veľká Medvedica (Ursa Major). Je to rozsiahle súhvezdie, ktorého časť tvorí sedem jasných hviezd tzv. Veľkého voza. Ich mená sú: Alkaid (Benetnash, η UMa), Mizar (ζ UMa), Alioth (ε UMa), Megrez (δ UMa), Phecda (γ UMa), Merak (ß UMa) a Dubhe (α UMa). Týchto sedem hviezd a spolu s nimi aj celé súhvezdie bolo pravdepodobne pomenované ľuďmi ako vôbec prvé na oblohe. Obrazec uľahčuje aj orientáciu na severnej oblohe. 5-násobným predĺžením spojnice hviezd Merak a Dubhe tvoriacich zadné kolesá Veľkého voza nájdeme hviezdu Polárku a teda aj sever.
Zastavme sa ešte pri druhej hviezde oja Veľkého voza. Mizar sa nachádza vo vzdialenosti 78 ly od Slnka. Blízko neho asi 12 oblúkových minút leží slabší Alcor (80 UMa). Ten je od nás ešte o 3 ly ďalej a spolu s Mizarom tvoria tzv. optickú dvojhviezdu. Od staroveku však používali ľudia rozlíšenie tejto dvojice hviezd ako testovaniu ostrosti zraku.
Veľmi originálnym a pekným súhvezdím je aj Kasiopeja (Cassiopea). Obrazec súhvezdia tvorí 5 jasných hviezd usporiadaných do tvaru písmena W. Druhým najrozsiahlejším nezapadajúcim súhvezdím je Drak (Draco). Základom je hlava draka a dlhý chvost tiahnuci sa oblohou a oddeľujúci Veľký a Malý voz. Je to súhvezdie bez jasných hviezd. Zaujímavá je azda hlava draka, v ktorej sa nachádzajú 3 hviezdy na hranici pozorovateľnosti voľným okom, často používané amatérskymi astronómami na zistenie kvality pozorovacích podmienok.
Detail súhvezdí Cefeus a Kassiopea s názvami najjasnejších hviezd. Pre lepšiu predstavu ich rozloženia v priestore sú v zátvorkách uvedené aj ich vzdialenosti v ly od Slnka.
Pekné súhvezdie je aj Cefeus (Cepheus) pripomínajúci domček. Nájdeme ho na predĺženej spojnici Veľkého voza a Polárky. Nenachádzajú sa v ňom výrazne jasnejšie hviezdy. Patrí sem však jedna z najvýznamnejších hviezd pre astronómov na oblohe vôbec. Je ňou δ Cephei. Známa premenná hviezda, ktorá sa stala prototypom premenných hviezd s názvom cefeidy. Jej zdanlivá jasnosť sa mení od 3,6 do 4,3 mag. v perióde 5,4 dňa. Cefeidy sú pre astronómov dôležité, lebo sa u nich prejavuje závislosť medzi periódou zmien jasnosti a svietivosťou. Stávajú sa tak nenahraditeľné pri meraní vzdialeností v blízkom vesmíre a to až do vzdialenosti 6,5 milióna svetelných rokov.
Zostávajúcim šiestym nezapadajúcim súhvezdím u nás je Žirafa (Camelopardalis). Je z nášho zoznamu najmenej výrazné, s hviezdami len štvrtej hviezdnej veľkosti. Pomenované bolo až v 17. storočí. Najjasnejšou hviezdou je ß Camelopardalis so zdanlivou jasnosťou 4,03 mag.
Nezapadajúce súhvezdia môžeme u nás pozorovať počas celého roka. Naša mapka aktuálnej situácie na oblohe vám všetky spomínané súhvezdia zaručene zobrazí. Nezabudnime však, že ak ich chceme vidieť všetky aj na oblohe, musíme si nájsť pozorovacie miesto s dobrým severným obzorom.