Tibor Mézes (26. 9. 1942 – 1. 7. 2025), dlhoročný vedúci Astronomického kabinetu v Nových Zámkoch, bol v astronomickej komunite, zvlášť u pamätníkov, známy pod menom „slovenský Kopernik“. Narodil sa v Alsógöd (Maďarsko), zomrel v Dvoroch nad Žitavou).
Tí, ktorí sa s ním stretli, boli vždy príjemne prekvapení jeho srdečnosťou a veselým pohľadom, z ktorého žiarila láskavosť a zápal pre vec. Astronómia bola jeho vášňou už od detstva, po absolvovaní SVVŠ v Nových Zákoch pracoval ako stavebný technik MsNV. Neskôr si vzdelanie doplnil, na odporúčanie sestrinho manžela, Pomaturitným štúdiom astronómie vo Valašskom Meziříčí (1971 – 1973, záverečná práca o zákrytoch hviezd Mesiacom). Vlastnú rodinu nemal, no astronómiou "nakazil" svojho synovca, s ktorým trávil veľa času a ten sa nakoniec venoval aj štúdiu raketovej techniky v Brne. Nikdy sa neoženil, hovorieval, že nemôže, lebo "ja v noci furt pracujem". Tibor, aj keď bol srdečný, svoje súkromie si strážil, držal si odstup, o svojom živote hovoril len málo, aj v záveti si neprial žiadnu rozlúčku. Jeho urna je na novom cintoríne v Dvoroch nad Žitavou. Mal vicero profesií, tesal náhrobné kamene a istý čas bol aj v armáde ako výsadkár. "Výsadkárstvo, a všetko s tým spojené na bavilo, no ak nás učili ako zabíjať, to mi bolo proti srsti, možno aj preto som sa nestal profesionálnym vojakom". Z astronómie mu bola snáď najbližšia história, tej sa venoval, mal mimoriadne bohatú knižnicu. Pri návštevách miest, kníhkupectvo či antikvariát nikdy nevynechal. Čítal veľa, mal rád odbornú literatúru. Jeho čítanie však nebolo povrchné, hovoril, že knihu považuje za prečítanú, keď ju úplne strávil, teda ak tam boli nejaké príklady, tak až potom, keď ich vyriešil. Hovorieval tomu „brúsenie rozumu“... Bol v podstate samotár. Aj keď bol členom SZA aj SAS pri SAV, dlho v nich nevydržal. Do odbočky SAS v Hlohovci bol prijatý 6. 12. 1975 (členské číslo 285).
Keď 1. 9. 1975 bol pri Okresnom osvetovom stredisku v Nových Zámkoch zriadený Okresný astronomický kabinet, bol jeho vedúcim. Spočiatku mali k dispozícii len spoločnú kanceláriu s pracovníkmi mimoškolskej výchovy OOS, no už po troch mesiacoch bol pre účely astronómie pridelený rodinný dom. Pri oprave a prispôsobovaní domu bolo odpracovaných 1 300 brigádnických hodín. Pri tejto práci sa Tibor cítil ako ryba vo vode. Do „plnej prevádzky“ už aj s podujatiami pre verejnosť vo vlastných priestoroch sa OAK dostal 1. 6 1977. Vtedy sa dokonca uvažovalo aj o postavení hvezdárne v Nových Zámkoch (Kozmos 5/1977). Postupne sa dopĺňala odborná literatúra aj prístrojové vybavenie. Žiaľ, budova bola v asanačnom pásme a tak sa od roku 1980 museli zase hľadať nové priestory...
Poznámka. Ministerstvo kultúry SSR vydalo s platnosťou od 1. 4. 1981 typizačnú smernicu ľudovej hvezdárne a planetária pre okresné sídla, ktorá bola záväzná pre celé územie Slovenska, a v nej boli za miesto hvezdárne uvedené aj Nové Zámky. Mala to byť hvezdáreň II. veľkostnej kategórie, teda bez planetária.
Dnes sídli AOK už v zrekonštruovaných priestoroch. Tibor pracovný pomer ukončil v roku 2006, no hvezdárov rád navštevoval a pomáhal im pri popularizácii astronómie. npo ňom prevzal, za žiadosť T. Mézesa, ako vedúci Gabriel Hodál a kolegovia Ing. Pavol Pavlík (1960 – 2013, ten bol tiež vedúcim OAK, no len veľmi krátko) a Gabriel Korpás.
Keď sa objavovali zdravotné problémy a návštevy lekárov ho neuspokojovali, rozhodol sa, že to s nimi akosi nikam nevedie... Začal sa aktívnejšie venovať jóge a východným filozofiám, zvlášť zenovej meditácii. Veľa chodieval „pešobusom“, 10 km vzdialenosť z astrokabinetu do Dvorov nad Žitavou bral ako samozrejmosť. Pri príležitosti jeho 70-tych narodením mu bol slávnostne odovzdaný certifikát o pomenovaní asteroidu 2002 TM382 (287347) Mézes, ktorý objavil jeho priateľ Š. Kürti. Samozrejme, Tibor si toto ocenenie vážil, no pri preberaní poznamenal: „Však ja ešte žijem“ 😊. Keď z domu, kde býval mu už stromy bránili v pozorovaní a tak si začal svojpomocne stavať terasu, tú však už nedokončil...
O odchode Tibora, tam medzi hviezdy, sme sa dozvedeli s takmer trojtýždňovým oneskorením, no priatelia, ktorí ho poznali sa stretli v budove astronomického kabinetu, aby si naň zaspomínali a uctili si jeho pamiatku.
Gabo Hodál: „Ja som Tibora spoznal keď som mal 15 rokov a boli sme tu s triedou. Učiteľka mu spomenula, že tu má žiaka, ktorého to zaujíma. ´No dobre, tak sa teda ukáž!´ Ukázal mi ďalekohľad a keď zistil, že o ňom viem, že je to reflektor, tu má duté zrkadlo, tu rovinné, tu okulár, zahlásil ´dobre, teba hneď beriem´. No a odvtedy sme boli spolu, najprv ako učiteľ a žiak, neskôr aj ako kolegovia“.
Gabo Korpás: „Tibor veru vedel zaujať návštevníkov nielen astronómiou. Keď mal dobrú náladu, predvádzal im aj jógu, či sed s nohou za hlavou...“.
Štefan Kürti: „Dňa 12. januára 2008 počas prezeraní palomarských snímkov z 9. októbra 2002 som objavil nový objekt, ktorý bolo zaevidovaný ako 2002 TM382. Po získaní ďalších pozorovaní získal tento objav poradové číslo v septembri 2011. Asteroid som sa rozhodol pomenovať na počesť dlhoročného vedúceho astronomického kabinetu v Nových Zámkoch Tiborovi Mézesovi pri príležitosti jeho životného jubilea“.
Oficiálny certifikát som mu odovzdal v sále Mestského kultúrneho strediska pri prednáške o asteroidoch.“
P. Rapavý: „Ja som Tibora spoznal začiatkom 70-tych rokov, na Zrazoch mladých astronómov aj s medzinárodnou účasťou, ktoré organizovala hvezdáreň v Hurbanove. Spočiatku som tam chodil ako účastník, neskôr ako lektor alebo aj hosť. Pracovalo sa v odborných skupinách a Tibor sa venoval svojej obľúbenej histórii astronómie. Súčasťou boli vždy postavenie slnečných hodín, viaceré z nich ešte aj dnes existujú. Neboli to však len ZMAS-y, ale aj porady či semináre, vždy to bolo stretnutie milé, na ktoré si rád spomínam“.
M. Lorenc: „Ja si spomínam, ako vždy s ním bolo veselo, zvlášť keď sa „odviazal“. Stretávali sme sa nielen za ZMAS-och či slnečných seminároch, ale aj u nás vo hvezdárni v Hurbanove, kde som si ho občas doberal s tým, že sa skutočne podobá na Koperníka, ktorého sochu máme v parku a bustu vo vestibule. Spomínam si, ako Tibi prišiel pred každým ZMAS-om do hvezdárne v Hurbanove s návrhom, že vybuduje so svojou historickou sekciou mladých nadšencov slnečné hodiny, Mal spracovaný stavebný plán ,chlapi z dielne mu pripravili požadovaný stavebný materiál (štrk, cement, kovovú tyč, značky hodinového ciferníka a pod.), a na konci zrazu sme pokrstili nové slnečné hodiny".
Škoda, že sa do dnešných dní nezachovalo Tiborove diafónové pásmo Vlasatica, ktoré bolo na nejakej súťaži aj ocenené. Bol to invenčný príbeh kométy, ktorá po Slnečnej sústave hľadá svojho otca. Blízka mu bola aj ekológia, jeden z výborných programov sa venoval životnému prostrediu u nás. No keďže tam boli aj „bauxitové haldy v Žiari nad Hronom“, akosi v tej dobe sa to prezentovať nepatrilo, nestretlo sa to s pochopením vtedajších orgánov...
Poznámka: Astronómia mala v Nových Zámkoch svojich priaznivcov aj pred vznikom astronomického kabinetu. Mária Haščíková sa aktívne venovala pozorovaniu Slnka refraktorom 50/820, a len druhom polroku 1969 mala úctyhodných 109 pozorovaní. Nuž a ako to tu žije dnes si môžete pozrieť na ich FB stránke.
PR
Slávnostné otvorenie astronomického kabinetu 18.júna 1977, T. Mézes netradične v obleku...
Návšteva astronómov krátko po otvorení OAK, pamätníci tu iste spoznajú viacerých nestorov astronómie Západoslovenského kraja
T. Mézes v dobovom obleku počas mestských slávností v N. Zámkoch. Nuž a tu niekde sa plánovalo aj postavenie slnečných hodín.
Na 17. ZMAS-e ako lektor v sekcii história astronómie. Úplne vľavo je jeho synovec, dnes Ing. Csaba Boros, vyštudovaný raketový technik. Ako úsmevnú spomienku mi Csaba napísal: "Tibor nemal rád verejné osvetlenie, pri pozorovaní ho rušilo. Aj v ostatnej dobe chodieval za starostom v Dvoroch nad Žitavou aby ho vypínal. Na ZMAS-e nám povedal, aby sme tie lampy vzduchovkou vystrieľali. S radosťou sme to urobili a na druhý deň prišla polícia..."
Pri zhotovovaní slnečných hodín (vľavo Pavel Příhoda - HaP Praha, v strede Bohuš Príhoda - Žiar n/Hr.). 17. ZMAS Krásnohorské Podhradie 1985. Takmer kompletné hodiny sú TU.
Z výstavy o svetelnom znečistení v rámci Ekofestivalu v Mestskom kultúrnom stredisku v N. Zámkoch (P. Rapavý, T. Mézes, P. Pavlík, G. Korpás)
S certifikátom "svojho asteroidu", pri preberaní sa aj slzička dojatia objavila...
Zo spomienkového stretnutia na T. Mézesa v astr. kabinete (zľava P. Rapavý. G. Korpáš, M. Lorenc, G. Hodál, Š. Kürti)
Na stenách je ešte pôvodný heraklit, ten spolu aj s Tiborom ťahali hore na poschodie cez okno, po schodoch by sa im to nepodarilo... Urobili si teda kladkostroj a Tibor sa ukázal ako skvelý viazač uzlov.
Pred budovou astronomického kabinetu aj s peknými slnečnými hodinami