ZO ŽIVOTA MO: U priateľov vo východných Čechách

| Zo života MO

V MO SZA Rimavská Sobota sú členovia z celého Slovenka, no nájde sa tu aj niekoľko zahraničných. K jednému z nich, do Rasošiek, sme sa vybrali v polovici novembra, veď bol plánovaný krst jeho knihy. Bola to taká milá návšteva u priateľov.

V piatok ráno 15. 11.  sme s kolegom Robom Kovácsom vyrazili smerom na Bratislavu, kde si prisadol ešte Miro Grnja a Milan Lackovič. Počasie sa po dlhých upršaných dňoch konečne umúdrilo a tak cesta do Hradca Králové ubiehala ako po masle. Pred Pardubicami registrujeme odbočku k priehrade Seč a spomenieme si na Petra Horálka, ktorý je práve niekde v Tibete. Večer sme už boli pri hoteli Tereziánsky dvůr, zvítali sa so Zdenkom Bardonom, rýchlo si zložili veci a hor sa do Rasošiek. Cieľ bol jasný – legendárna súkromná hvezdáreň, známejšia pod menom Bačkorová observatoř.

Na streche domu je malá kupola nabitá skvelým astrofotografickým vybavením, ktoré je možné diaľkovo ovládať. Z ľubovoľného miesta vo svete alebo aj z obývačky a v papučiach, preto je to „bačkorová astronomie“. To však nie je všetko. Na pozemku je klasická kupola s ďalekohľadmi na vizuálne pozorovanie, kde si užijete aj „romantiku“ v zime, keď omŕzajú nohy aj končeky prstov. Hreje vás len láska ku hviezdam alebo hrnček teplého moku. Ako relikt začiatkov skutočnej hvezdárne z roku 1985 je tu ešte aj drevená búda z rozmernej disketovej mechaniky sálového počítača.

U Bardonovcov sme sa cítili výborne, k skvelej pohode prispela aj pani Ivanka a my budeme dlho spomínať nielen na jej kuchárske umenie. V spoločnosti priateľov však čas letí neuveriteľne rýchlo, je neúprosný a tak, aj keď neradi, sme sa museli rozlúčiť.

 

Bačkorový astronom mi napísal do knihy pekné venovanie a ďalšie na venovanie ešte len čakali

 

Hradec Králové, sobota ráno, smer Úpice.

Úpickú hvezdáreň astronómom asi predstavovať netreba, v mnohých smeroch môže byť ďalším príkladom. Osobne som ju navštívil už niekoľkokrát, no moji kolegovia tu ešte neboli. Budova je v rozľahlom parku, kde sa konajú už vyše 60 rokov tradičné expedície, ktorých sa zúčastnilo množstvo dnes už známych astronómov. Sprievodcami nám bol riaditeľ Marcel Bělík s kolegom Radkom Mrllákom. Keďže je Radek pôvodom zo Slovenska, naša rodná reč aj tu bola v prevahe. S údivom zisťujem, že od každej mojej návštevy sa tu niečo zmenilo.

 

Vstupný areál Hvězdárny v Úpici počas prázdnin ožíva expedičníkmi.

 

Malá kupola ukrýva originálne Bečvářove ďalekohľady a nám bolo nám cťou sa bližšie zoznámiť s prístrojmi tohto legendárneho astronóma, zakladateľa hvezdárne na Skalnatom Plese a tvorcu hviezdnych atlasov, ktoré Československo preslávili. Nie je to však jediná historická rarita. Majú tu aj astrograf Jindřicha Zemana, vynikajúceho astrofotografa, po ktorom je pomenovaná aj cena České astrofotografie měsíce (Cena Jindřicha Zemana za astrofotografii).

V hlavnej kupole je na vidlicovej montáži niekoľko prístrojov určených predovšetkým pre návštevníkov. Má už svoje roky, no po rekonštrukcii firmou ProjectSoft slúži perfektne. Na rozsiahlej streche sú slnečné kolektory, aj tu ekológiu nezanedbávajú, čo nám bolo veľmi sympatické. Radek poklikal na displej mobilu, a spod nenápadnej striešky sa vynoril reflektor na navádzanej montáži určený na astrofotografiu a len o kúsok ďalej na zábradlí boli dve kamery na meteory.

Snáď najviac ma zaujala drevená pozorovateľňa s odsuvnou strechou, v ktorej trojica ďalekohľadom mierila na Slnko. CCD kamerami tu pozorujú slnečnú aktivitu vo vizuálnej oblasti, H-alfe aj vápnikovej čiare CaII-K. No paráda. Nájdete tu seizmograf aj meteorologickú stanicu a v budove bývalého spektrografu je dočasne len sklad. So zdvihnutým obočím nás však zaujala Marcelova poznámka, že „tady chtějí naši z kraje udělat sluneční pavilon“. Nuž, asi sa domáci tomu brániť nebudú... Zaujímavostí je tu veľa, plodne by sa tu dalo stráviť omnoho viac času, no čas obeda sa blížil a z grilu už lákavo rozvoniavali skvelé steaky. Pochopili sme, dôvod, prečo nás Marcel občas opustil. Vďaka kolegovia, priatelia, cítili sme sa u vás výborne. Repete si dáme zase na tradičnom „Velkém setkání národních složek“.

 

 Prístroje na CCD pozorovanie Slnka

 

 

Spoločná fotografia byť musí aj s preukazom SZA :-))

 

 

Panoráma z hvezdárne. Vpravo pod horizontom je Rtyně v Podkrkonoší, kde je jeden z najväčších ďalekohľadov v ČR, 800 mm reflektor J. Drbohlava

Cestou do Hradce sme nemohli vynechať Jaroměř – Josefov, kde si Robo s úsmevom zaspomínal na vojenčenie a nástupy na „čtvercáku“. Z pevnosti Josefov objavil W. von Biela kométu (D/1826 D1 = 1826 I = 3D/Biela ), ktorá spôsobila meteorické dažde Andromedíd. Astronomických zaujímavostí vo východných Čechách by sme však našli omnoho viac, od budov až po legendy optiky, astrofotografie či popularizácie.

Ak je astronóm v Hradci Králové alebo jeho okolí a nenavštívi hvezdáreň a planetárium, bolo by to na pováženie.

Ešte z Úpice sme zavolali Martinovi Cholastovi, či nám urobí sprievodcu po hvezdárni a planetáriu. „Ale jo, rád. Právě jsem se vrátil z hvězdárny domů a tak se zase vrátim“. Asi sme mu skomplikovali život, bolo nám to trošku nepríjemné, no aj takto poznáte priateľa. Keď som Martinovi predstavoval svojich kolegov a spomenul aj Kozmos, oči mu zasvietili: „No to je skutečně vynikající časopis“.

 

Nové planetárium pripomína veľký lietajúci tanier

 

Hvězdárna a planetárium v Hradci Králové je v rozsiahlej budove, ktorá aj v sobotňajších podvečerných hodinách bola plná návštevníkov, nájsť parkovacie miesto bol problém. Tešil som sa, že aj moji kolegovia konečne uvidia viaceré invenčné exponáty. Vo vestibule nájdete informačné panely, interaktívny model HR diagramu i čiernej diery a dole pod textom k vývoju vesmíru až do súčasnosti je čosi, kde už potrebujete takmer lupu: „pravděpodobý čas narození Járy Cimrmana“. Martin nám s hrdosťou ukazoval bohatú históriu astronómie vo východných Čechách, no prišlo aj na stále používané staré planetárium ZKP-1 ešte z roku 1957 alebo Foucaultovo kyvadlo. Vo veľkej kupole mi srdce zaplesalo, na klasické montáže mám slabosť a tu je krásna Zeiss VII. Pre verejnosť tu majú aj množstvo ďalších prístrojov, ktoré sa umiestňujú na terase, medzi ktorými určite vynikajú obrie binokuláre s priemerom objektívom 120 mm.

 

Rozsiahla terasa je využívaná na prenosné ďalekohľady pre verejné pozorovania

 

 

Ďalekohľady v hlavnej kupole na montáži Zeiss VII (R 200/3500, N 250/1200, koronograf 100/1000). Nuž a na pamiatku ešte aj foto s perfektným okulárom...

 

Oproti pôvodnej budove je nové planetárium pripomínajúce futuristický lietajúci tanier. Priestor okolo planetária bol plný návštevníkov a hneď pri vchode zaujal model pristávacieho modulu Apolla 11 v mierke asi 1 : 3, výstavy, interaktívne panely od mikrosveta po makrosvet, „seizmická stolička“, termokamera a pod. Viaceré exponáty sú dielom miestnych nadšencov. Mňa mimoriadne zaujal model konvencie vo hviezdach, možno raz niečo také urobíme aj u nás.

Program v planetáriu sme si pozreli len úchytkom z technického koridoru, no aj to stálo za to. Sklopené hľadisko aj 12 m kupola, skvelá akustika a výborný kontrast vďaka piatim projektorom VELVET od firmy Zeiss.

 

My a náš sprievodca Martin. Z jeho veselého pohľadu bolo cítiť ako má svoju prácu rád, ako je na "svoju" hvezdáreň hrdý.

 

Je to tu invenčné, hodné návštevy. Čas však bol neúprosný, ešte sme sa museli trošku „nahodiť“ a nezmeškať krst knihy, kvôli ktorému sme sem prišli.

Martin, ďakujeme za ochotu, skvelý a kvalifikovaný výklad.

P. Rapavý

foto M. Grnja a P. Rapavý

© 2021 Slovenský zväz astronómov. Všetky práva vyhradené.