Skip to main content

zo sveta

Zlé aj dobré správy: Hyceánske svety zrejme neexistujú, no voda na Zemi nie je výnimočná

Exoplanéta K2-18b je sub-Neptún vzdialený približne 124 svetelných rokov od Zeme. Objavená bola v roku 2015 a následné výskumy odhalili vodnú paru v jej atmosfére, čo naznačovalo, že by mohlo ísť o tzv. hyceánsky svet – planétu s hustou vodíkovou atmosférou a celoplanetárnym oceánom. Aspoň tak sa to dovtedy vedci domnievali. V apríli 2025 priniesli nové pozorovania ďalšie údaje o tejto planéte, ktorá má 8,6-násobok hmotnosti Zeme. Ukazovali, že by mohla mať hlboký oceán a v jej atmosfére sa objavili látky, ktoré by mohli byť biosignatúrami života. „Možnosť hyceánskych svetov s oceánmi a...

Pokračovať v čítaní

Sú vo vesmíre inteligentné civilizácie?

Nová štúdia prináša skeptickejší pohľad „Aj keď mimozemské inteligentné civilizácie môžu byť vzácne, existuje len jeden spôsob, ako to skutočne zistiť – a to hľadaním,“ pripomína astrobiológ Manuel Scherf z Rakúskej akadémie vied. Spolu s kolegom Helmutom Lammerom nedávno predstavil výsledky výskumu na prestížnom kongrese Europlanet Science Congress a Divízii planetárnych vied (EPSC-DPS) v Helsinkách. Ich štúdia naznačuje, že podmienky potrebné na vznik a dlhodobé prežitie inteligentného života môžu byť omnoho zriedkavejšie, než sa doposiaľ predpokladalo. To by mohlo znamenať, že...

Pokračovať v čítaní

Alfa Aurigidy: Tajomný roj z hlbín slnečnej sústavy

V noci z 31. augusta 2025 na 1. septembra 2025 nastane maximum zaujímavého meteorického roja alfa Aurigidy. Roj sa vyznačuje veľmi premenlivou aktivitou s pomerne vysokým zastúpením jasných bolidov. Alfa Aurigidy sú aktívne každoročne, avšak ich ZHR je málokedy vyššia ako 9 meteorov za hodinu. Radiant roja leží neďaleko jasnej a známej hviezdy Capella, ktorú nájdeme v súhvezdí Povozník. Obdobie aktivity roja nastáva okolo 25. augusta a trvá až do 6. septembra. Maximum pripadá každoročne na 1. septembra (dĺžka Slnka 158°). Radiant má polohu α = 5 hod 40 min, δ = +41°. Meteory tohto roja sú...

Pokračovať v čítaní

Diablova kométa 12P/Pons-Brooks

Diablova kométa, hm, znie to vskutku nebezpečne, ale nemusíte sa obávať, žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Táto zaujímavá kométa spríjemní pozorovateľom pohľad na oblohu. Takzvaná Diablova kométa má ale oveľa menej desivé meno: kométa 12P/Pons-Brooks. Táto krátkoperiodická kométa obieha okolo Slnka raz za 71,2 roka, podobne ako slávna Halleyova kométa. Pre upresnenie uvádzame, že každá komét s obežnou periódou kratšou ako 200 rokov sa považuje za krátkoperiodickú. Kométa 12P/Pons-Brooks prešla v októbri 2023 výbuchom, ktorému vďačí za vytvorenie „rohov“. Táto kométa nie je v Slnečnej...

Pokračovať v čítaní

Vodné svety nemusia byť dlho vodnými svetmi

Pri hľadaní potenciálne obývateľných exoplanét je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré astronómovia zisťujú, či exoplanéty obiehajú v obývateľnej zóne svojej hviezdy. Je to z toho dôvodu, že práve v obývateľnej zóne je pravdepodobnosť existencie kvapalnej vody veľmi vysoká. Voda je zasa predpokladom existencie života, ktorý poznáme. Objavené exoplanéty sú rôzneho typu, jedným z „extrémnych“ prípadov sú práve vodné svety. Vodné svety sú planéty, ktoré obsahujú až 50% hmotnosti vody, čo vedie k vzniku povrchových oceánov, ktoré môžu byť hlboké stovky kilometrov. Podľa posledných zistení sa...

Pokračovať v čítaní

JWST našiel metán v atmosfére exoplanéty

Ak existuje nejaká chemická látky, ktorá spôsobuje pri hľadaní biologických podpisov na iných svetoch vzrušenie, tak je to práve metán. Samozrejme, objav metánu neznamená automaticky prítomnosť života, nakoľko metán sa môže tvoriť bioticky a aj abioticky. Ale nájsť ho v atmosfére exoplanéty znamená, že si taká planéta zasluhuje podrobnejšie štúdium. Metán priťahuje pozornosť vedcov hlavne kvôli jeho krátkej prítomnosti v planetárnej atmosfére. Metán nedokáže dlho odolávať svetelnému žiareniu hviezd, aspoň nie v atmosférach zemského typu. Ľahko podľahne fotodisociácii a je potrebné ho do...

Pokračovať v čítaní

JWST nachádza okolo Fomalhautu formujúce sa planéty

JWST pravdepodobne objavil stopy formujúcich sa planét v prachovom protoplanetárnom disku okolo hviezdy Fomalhaut. Fomalhaut je známou hviezdou nachádzajúcou sa na južnej oblohe, konkrétne v súhvezdí Južná ryba. Jeho jasnosť dosahuje 1 mag, pričom hviezdu môžeme pozorovať aj z našich zemepisných šírok a to od leta až do jesene. JWST obrázok Fomalhaut a prstene. Tri vnútorné prachové pásy, ktoré obklopujú hviezdu Fomalhaut (NASA/ESA/CSA/A. Pagan (STScI)/A. Gáspár (University of Arizona)) Zhruba pred 40 rokmi objavili astronómovia pomerne intenzívne infračervené žiarenie emitované...

Pokračovať v čítaní

TRAPPIST-1: Sprievodca systémom

Sedem svetov systému TRAPPIST-1 je najzaujímavejším doteraz objaveným exoplanetárnym systémom. Aké sú tieto planéty a mohli by podporovať život? Sedem svetov planetárneho systému TRAPPIST-1 predstavuje jednu z našich najlepších šancí na nájdenie mimozemského života mimo našej Slnečnej sústavy. Všetkých sedem planét sú skalnaté svety a to od veľkosti nášho Marsu až po planéty o niečo väčšie ako Zem. Tri alebo štyri z nich sa nachádzajú v obývateľnej zóne svojej materskej hviezdy, čo znamená, že obiehajú vo  vzdialenosti, ktorá umožňuje  udržať na ich povrchu tekutú vodu. Systém Trappist-1...

Pokračovať v čítaní

Maximum meteorického roja Leonidy

V noci zo 17.11.2023 na 18.11.2023 nastane maximum meteorického roja Leonidy. Tento roj je známy výskytom silných meteorických dažďov z ktorých hádam najväčší bol pozorovaný v roku 1866. Tohtoročné maximum bude priaznivé z hľadiska pozorovacích podmienok, nakoľko Mesiac bude osvetlený len na 23 %. Predpokladá sa, že maximum roja nastane ráno 18.11.2023 o 05:30 UT. Zenitová frekvencia by mala dosiahnuť niečo cez 50 meteorov za hodinu. Avšak rôzni autori  predpokladajú iné hodnoty frekvencií. Je to spôsobené tým, že každý rok sa Zem stretne s iným poľom trosiek kométy. Radiant roja ...

Pokračovať v čítaní