V noci z 31. augusta 2025 na 1. septembra 2025 nastane maximum zaujímavého meteorického roja alfa Aurigidy. Roj sa vyznačuje veľmi premenlivou aktivitou s pomerne vysokým zastúpením jasných bolidov. Alfa Aurigidy sú aktívne každoročne, avšak ich ZHR je málokedy vyššia ako 9 meteorov za hodinu. Radiant roja leží neďaleko jasnej a známej hviezdy Capella, ktorú nájdeme v súhvezdí Povozník. Obdobie aktivity roja nastáva okolo 25. augusta a trvá až do 6. septembra. Maximum pripadá každoročne na 1. septembra (dĺžka Slnka 158°). Radiant má polohu α = 5 hod 40 min, δ = +41°. Meteory tohto roja sú...

Diablova kométa, hm, znie to vskutku nebezpečne, ale nemusíte sa obávať, žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Táto zaujímavá kométa spríjemní pozorovateľom pohľad na oblohu. Takzvaná Diablova kométa má ale oveľa menej desivé meno: kométa 12P/Pons-Brooks. Táto krátkoperiodická kométa obieha okolo Slnka raz za 71,2 roka, podobne ako slávna Halleyova kométa. Pre upresnenie uvádzame, že každá komét s obežnou periódou kratšou ako 200 rokov sa považuje za krátkoperiodickú. Kométa 12P/Pons-Brooks prešla v októbri 2023 výbuchom, ktorému vďačí za vytvorenie „rohov“. Táto kométa nie je v Slnečnej...

Pri hľadaní potenciálne obývateľných exoplanét je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré astronómovia zisťujú, či exoplanéty obiehajú v obývateľnej zóne svojej hviezdy. Je to z toho dôvodu, že práve v obývateľnej zóne je pravdepodobnosť existencie kvapalnej vody veľmi vysoká. Voda je zasa predpokladom existencie života, ktorý poznáme. Objavené exoplanéty sú rôzneho typu, jedným z „extrémnych“ prípadov sú práve vodné svety. Vodné svety sú planéty, ktoré obsahujú až 50% hmotnosti vody, čo vedie k vzniku povrchových oceánov, ktoré môžu byť hlboké stovky kilometrov. Podľa posledných zistení sa...

Ak existuje nejaká chemická látky, ktorá spôsobuje pri hľadaní biologických podpisov na iných svetoch vzrušenie, tak je to práve metán. Samozrejme, objav metánu neznamená automaticky prítomnosť života, nakoľko metán sa môže tvoriť bioticky a aj abioticky. Ale nájsť ho v atmosfére exoplanéty znamená, že si taká planéta zasluhuje podrobnejšie štúdium. Metán priťahuje pozornosť vedcov hlavne kvôli jeho krátkej prítomnosti v planetárnej atmosfére. Metán nedokáže dlho odolávať svetelnému žiareniu hviezd, aspoň nie v atmosférach zemského typu. Ľahko podľahne fotodisociácii a je potrebné ho do...

JWST pravdepodobne objavil stopy formujúcich sa planét v prachovom protoplanetárnom disku okolo hviezdy Fomalhaut. Fomalhaut je známou hviezdou nachádzajúcou sa na južnej oblohe, konkrétne v súhvezdí Južná ryba. Jeho jasnosť dosahuje 1 mag, pričom hviezdu môžeme pozorovať aj z našich zemepisných šírok a to od leta až do jesene. JWST obrázok Fomalhaut a prstene. Tri vnútorné prachové pásy, ktoré obklopujú hviezdu Fomalhaut (NASA/ESA/CSA/A. Pagan (STScI)/A. Gáspár (University of Arizona)) Zhruba pred 40 rokmi objavili astronómovia pomerne intenzívne infračervené žiarenie emitované...

Sedem svetov systému TRAPPIST-1 je najzaujímavejším doteraz objaveným exoplanetárnym systémom. Aké sú tieto planéty a mohli by podporovať život? Sedem svetov planetárneho systému TRAPPIST-1 predstavuje jednu z našich najlepších šancí na nájdenie mimozemského života mimo našej Slnečnej sústavy. Všetkých sedem planét sú skalnaté svety a to od veľkosti nášho Marsu až po planéty o niečo väčšie ako Zem. Tri alebo štyri z nich sa nachádzajú v obývateľnej zóne svojej materskej hviezdy, čo znamená, že obiehajú vo  vzdialenosti, ktorá umožňuje  udržať na ich povrchu tekutú vodu. Systém Trappist-1...

V noci zo 17.11.2023 na 18.11.2023 nastane maximum meteorického roja Leonidy. Tento roj je známy výskytom silných meteorických dažďov z ktorých hádam najväčší bol pozorovaný v roku 1866. Tohtoročné maximum bude priaznivé z hľadiska pozorovacích podmienok, nakoľko Mesiac bude osvetlený len na 23 %. Predpokladá sa, že maximum roja nastane ráno 18.11.2023 o 05:30 UT. Zenitová frekvencia by mala dosiahnuť niečo cez 50 meteorov za hodinu. Avšak rôzni autori  predpokladajú iné hodnoty frekvencií. Je to spôsobené tým, že každý rok sa Zem stretne s iným poľom trosiek kométy. Radiant roja ...

Na vysychajúcej červenej planéte mohla voda presakovať zo spodných vrstiev. Vedci chcú preto hľadať biologické podpisy v oblasti, ktorá bola kedysi bahenným jazerom. Vedci starostlivo študovali miesto, ktoré považujú za vysušené zvyšky rovníkového bahenného jazera na Marse. Ich štúdia oblasti Hydraotes naznačuje, že v týchto miestach na povrch vystúpila spodná voda. Pokiaľ majú vedci pravdu, potom by sa táto oblasť mohla stať hlavnou oblasťou pre budúce misie hľadajúce stopy života na Marse. Simulovaný pohľad na oblasť  Hydraotes Chaos na Marse, zostrojené z údajov sondy Mars Express...

Kuiperov pás je rozsiahla oblasť na okraji našej Slnečnej sústavy obývaná nespočetným množstvom ľadových objektov.  Detekcia a charakterizácia objektov Kuiperovho pásu (KBO), niekedy označovaných ako transneptúnske objekty (TNO), viedla k novým objavom týkajúcich sa vzniku a vývoja našej Slnečnej sústavy. Dispozícia KBO je indikátorom gravitačných prúdov, ktoré v minulosti formovali Slnečnú sústavu a odhaľujú tiež dynamickú históriu planetárnych migrácií. Štúdium telies vo vonkajších oblastiach Slnečnej sústavy je jedným z mnohých cieľov vesmírneho teleskopu Jamesa Webba (JWST). Pomocou...