RNDr. Antonín Bečvář (1891 – 1965) je jedným z najvýznamnejších československých astronómov 20. storočia. Je zakladateľom observatória na Skalnatom Plese a tvorcom svetoznámych hviezdnych atlasov. Jeho meno nesie kométa C/1947 F2, asteroid 4567 a kráter na Mesiaci.
Výstava „Antonín Bečvář – astronóm, ktorý miloval mraky“, dokumentuje na 24 paneloch jeho život a dielo, od práce meteorológa a klimatológa, cez budovanie observatória na Skalnatom Plese v náročných časoch 2. sv. vojny až po legendárne hviezdne atlasy, ktorými preslávil československú astronómiu vo svete. Výstavu pripravili členovia Historickej skupiny České astronomické společnosti (Štepán Kovář, Petr Bartoš) a je doplnená o výber astronomických fotografií A. Bečvářa.
Slávnostná vernisáž výstavy sa uskutočnila 7. novembra 2022 vo výstavných priestoroch Knižnice Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobote. Kultúrny program zabezpečila ZUŠ v Rimavskej Sobote pod vedením Evy Čarnokej a Pavol Rapavý (SZA a Hvezdáreň v Rim. Sobote) predstavil stručne túto výnimočnú osobnosť našej astronómie. Výstava bude verejnosti prístupná do konca novembra, neskôr ju bude možné záujemcom zapožičať.
Ďalšie informácie o A. Bečvářovi sú v zborníku vydanom pri príležitosti 100. výročia narodenia a na konferencii v Astronomickom ústave SAV.
P. Rapavý
foto: P. Vígh a archív KMH
Pozvánka na výstavu. Plagát vytvoril Štěpánov syn Tomáš (1. roč. grafickej školy)
Otvorenie výstavy v priestoroch knižnice
P. Rapavý predstavuje porovnanie Atlasu Coeli 1950.0 a Sky Atlasu 2000.0 a hovoril aj o skvelej knihe A. Bečvářa Zrcadlo kosmu, ktorá vyšla až po 74 rokoch, a na vydaní ktorej sme sa aj my podieľali
V roku 1981 vyšiel Tirionov Sky Atlas 2000.0 o ktorom prof. Ľubor Kresák v časopise Kozmose napísal: "V novom atlase je zmenené ekvinokcium z 1950.0 na 2000.0, trošku zväčšená mierka (1° = 1 cm) a pridané hviezdy do 8 mag (asi o 30 % viac). Je to už však dielo z novšej éry počítačov. Vydanie tohto atlasu je pravdepodobne najväčší kompliment, ktorý mohol Atlas Coeli Skalnaté Pleso kedy dostať: takmer všetko, až po označovanie rôznych typov objektov, delenie stupníc a typov písma je všetko prevzaté z Atlasu Coeli. Len takého malé zlepšenia tejto práce bolo potrebné po 30 rokoch!"
Na jednom z panelov je aj informácia, že Bečvář je jediný astronóm moderných dejín, ktorého vedecká práca sa rozoznela v slávnej koncertnej sieni Carnegie Hall v New Yorku
Legendárne atlasy, v Atlase Borealis je venovanie A. Bečvářa Ľ. Kresákovi
Prof. Zdeněk Kopal uverejnil v prestížnom časopise Nature nekrológ (celý text TU) v ktorom napísal: „Smrťou Dr. Antonína Bečvářa stratili československí astronómovia jedného zo svojich najvýznamnejších kolegov a svet najdôležitejšieho prispievateľa astronomickej kartografie všetkých dôb.“