Simon Marius (Mayr, Mair, Mayer) (* 20. januára 1573, Gunzenhausen – † 5. januára 1625, Ansbach) bol významným astronómom, matematikom a lekárom. V astronómii je známy predovšetkým svojimi pozorovaniami, bol jedným z prvých astronómov, ktorí používali ďalekohľad. Od roku 1594 robil aj meteorologické pozorovania a od roku 1601 vydával kalendáre Prognosticon astrologicum.
Ako prvý pomenoval/označil Jupiterove mesiace, všimol si zmeny ich jasnosti (vypočítal tabuľky pre roky 1608 až 1630). Z pozorovaní slnečných škvŕn zistil ich periodický výskyt (rotáciu Slnka). V roku 1604 určil presne pozíciu supernovy v Hadonosovi (SN 1604, Keplerova supernova) a v roku 1611 bol prvý, kto popísal galaxiu v Andromede na základe svojich pozorovaní ďalekohľadom.
Marius mal vynikajúce vzdelanie, zvlášť v matematike. Vďačil za to svojmu mecenášovi markgrófovi Georgovi Friedrichovi, ktorý mu umožnil študovať na významnej margrófskej akadémii v Heilsbronne (1586 – 1601). Práve tu začal jeho záujem o astronómiu, tu začal aj so svojimi meteorologickými pozorovaniami. V roku 1594 napísal traktát o kométe a od roku 1599 vydal súbor astronomických tabuliek.
V neskorších štúdiách, v Königsbergu už nepokračoval, v roku 1601 odišiel do Prahy na dvor Rudolfa II. za Tychom Brahem. Tycho však 24. 10. 1601 zomrel a tak bol Marius v Prahe len 4 mesiace, no zoznámil sa tu aj Davidom Fabriciusom. Z Prahy odišiel študovať medicínu na univerzitu v Padove, kde sa v roku 1604 pravdepodobne stretol s Galileom Galileim. Väčšinu života, od roku 1606, však prežil v Ansbachu, kde bol dvorným markgrófskym matematikom. S J. Keplerom sa stretol v roku 1613 v Regensburgu. Pomenovanie Jupiterových mesiacov (Io, Europa, Ganymedes a Callisto podľa Diových mileniek a Diovho obľúbenca, božského čašníka na Olympe), predtým označovaných len I. – IV. Mariusovi odporučil práve Kepler.
Svoje skvelé matematické vedomosti využil Marius pri preklade prvých šiestich kníh Základov od Euklidesa, ktoré vydal (Paul Böhem, Ansbach, 1610) vďaka svojmu podporovateľovi J. Fuchsovi, a ktorý mu umožnil aj používanie „belgického ďalekohľadu“, ktorým objavil, ako sám tvrdil, Jupiterove mesiace. Pozorovania Jupitera a jeho mesiacov zverejnil v diele Mundus Iovialis v Norimbergu roku 1614 (Mundus Iovialis Anno M·DC·IX Detectus Ope Perspicilli Belgici), teda neskôr ako Galileo (Nuncius Sidereus – Hviezdny posol – 1610). Uverejnenie prvenstva objavu napadol Galileo Galilei a vyhlásil Mariusa za plagiátora. Niektoré Mariusove pozorovania však boli presnejšie ako Galileove a obaja ich robili nezávisle. Rivalita medzi týmito oboma skvelými pozorovateľmi ostala až do ich smrti. Marius publikoval svoje pozorovania v juliánskom datovaní, Galileo v kalendári gregoriánskom. Marius Jupiterove mesiace pozoroval 29. 12. 1609, čo je skutočne len o deň neskoršie ako Galileo.
Mariusova povesť bola pošramotená aj vďaka bohatému študentovi v Milána (Baldessar Capra), ktorého doučoval matematiku a astronómiu. Obaja pozorovali „novú hviezdu“ z roku 1604. Capra však vydal knihu v roku 1607 pod vlastným menom aj s výsledkami Galilea a zdá sa, že podiel na tom mal aj Marius. Capra bol z univerzity vylúčený a Mariusova povesť veľmi utrpela.
Marius bol vynikajúcim pozorovateľom, no aj keď sa na prelome rokov 1595/1596 sa zoznámil s Koperníkovým dielom De revolutionibus orbium coelestium, zostal až do svojej smrti zástancom usporiadania sveta podľa Tycha Brahe.
Simon Marius na oblohe:
P. Rapavý
Frontispis Mundus Iovialis s portrétom Simona Mariusa. Vpredu je trubica označená ako „perspicillum“, pravdepodobne prvý obraz zariadenia používaného v astronómii. Pomenovanie teleskop sa začalo používať až neskôr. V ľavom hornom rohu je schematický diagram Jupitera s jeho štyrmi mesiacmi.
Titulná strana Mariusovho kalendára Prognosticon astrologicum
Titulná strana diela Mundus Iovialis
Mariusov preklad Euklidových Základov