Poloniny – pre niekoho neznámy kút Slovenska, pre niekoho najznámejšie miesto tmavej oblohy na Slovensku. Vďaka svojej výnimočnej geografickej polohe na samom východe Slovenska len pár kilometrov od hraníc s Ukrajinou a Poľskom a dostatočnej vzdialenosti od presvetlených miest tu máte možnosť zažiť naozaj tmavú oblohu. A ak by sem aj chcel preniknúť nejaký ten svetelný smog z okolia tak mu v tom zabráni profil krajiny, ktorý túto oblasť obkolesuje kopcovitými pohoriami. A tak sa toto územie stalo ideálnym pre všetkých milovníkov hviezd a nočnej oblohy. V roku 2010 bolo vyhlásené za Park tmavej oblohy. Pre porovnanie – v slovenských mestách bežne vidíme voľným okom približne niekoľko desiatok hviezd. V parku tmavej oblohy v Poloninách ich za ideálnych podmienok môžete napočítať vyše 2 tisíc! Musíte uznať, že to stojí za výlet do Polonín.
V Poloninách – teda presnejšie v obciach ležiacich v tejto oblasti – sa už tradične koná v lete zážitkový trojdňový program s názvom Objavte Poloniny. Program je určený pre všetky vekové kategórie a ponúka naozaj pestrú paletu rôznych aktivít a podujatí. Pravidelnou súčasťou je pozorovanie oblohy, ktoré organizuje náš Slovenský zväz astronómov v spolupráci so Slovenskou astronomickou spoločnosťou pri SAV a Hvezdárňou v Rimavskej Sobote.
A ako vyzeral tento ročník? Pre všetkých astro záujemcov boli počas dňa pripravené pozorovania Slnka. K dispozícii boli tri ďalekohľady špeciálne upravené na pozorovanie Slnka (len pre istotu – NIE, NIKDY nepozerajte do Slnka klasickým ďalekohľadom! ). A tak sme mali možnosť vidieť napríklad v jednom ďalekohľade slnečné škvrny a v druhom protuberancie (to sú tie „výbuchy“). Našli sa aj takí, ktorí si na pamiatku mobilom odfotili to, čo bolo vidieť voľným okom cez okulár. Pre návštevníkov boli vždy poruke „inštruktori“ zo SZA, ktorí radi vysvetlili otázky k pozorovaniam alebo ďalekohľadom.
Pozorovanie slnečnej aktivity pre verejnosť
Sprievodným programom pre verejnosť bola aj možnosť zoznámiť sa s našou Slnečnou sústavou zábavno-poznávacou formou. V jednoduchom kvíze sa mohli dozvedieť zaujímavosti o jednotlivých planétach alebo hádať koľko by vážili na iných planétach. Pre tých súťaživejších bola možnosť „postaviť“ z planét našu Slnečnú sústavu. K dispozícii mali veľké množstvo „planét“ – od najmenších guličiek, cez loptičky a lopty až po veľké fit lopty. A tak nebola núdza o tie najpestrejšie planetárne systémy či už veľkosťou planét alebo ich vzdialenosťami.
Staviame Slnečnú sústavu, pri otázkach sa potrápili nielene deti....
Plní zážitkov z denného programu sme večer netrpezlivo čakali na súmrak, aby sme mohli vymeniť alebo prestaviť ďalekohľady, a znova ich namieriť na oblohu – tentokrát však už na tú nočnú, ktorá je plná hviezd. Na väčšine Slovenska sa pozriete na oblohu a keď sa ako tak viete orientovať na nočnej oblohe tak určite bez problémov rýchlo nájdete asterizmus (áno, nie je to súhvezdie) Veľký voz. Ale keď sa o to pokúsite v Poloninách tak sa Vám môže stať, že zrazu budete vidieť voľným okom toľko hviezd, že samotný Veľký voz sa v nich takmer stratí. A ako sa zorientovať v takom množstve hviezd a súhvezdí ? Stačilo sa pohodlne usadiť na lúke a nechať sa v sprievode pútavého rozprávania P. Rapavého preniesť o niekoľko tisícročí naspäť a vypočuť si v jeho podaní príbehy z mytológie o bohoch, ktoré sa pred vami odohrávali priamo na nebeskom plátne nad hlavou. Samozrejme sme na záver nemohli vynechať ani „moderné súhvezdia“ Mercedes a Subaru, ktoré sú obľúbené hlavne u mladej generácie.
Noc na lúke
Päť stanovíšťs ďalekohľadmi potom spolu s inštruktormi SZA do neskorej noci ponúkali návštevníkom možnosť pozrieť si to najkrajšie čo augustová letné noc ponúkala – guľové či otvorené hviezdokopy, rôzne typy hmlovín, Jupiter a jeho mesiace, Saturn s jeho majestátnym prstencom, galaxiu v Androméde, no aj tie slabšie, ktoré bez ďalekohľadu neuvidíte...no bolo čo pozorovať celú noc. A našlo sa aj veľa takých, ktorí si iba ľahli na karimatku a užívali si pohľad na tie tisíce hviezd, Mliečnu cestu, ktorá sa nádherne vynímala na oblohe a občas zakričali „videli ste?“ keď oblohou preletel meteor. Takmer gýčovú atmosféru občas rušíli iba šoféri na neďalekom parkovisku svojimi svetlami z áut...ale verím, že aj s týmto svetelným smogom sa nabudúce popasujeme...
Vyzerá to ako idylka, no počasie sa s nami zahrávalo až do poslednej chvíle. Len krátko pred západmi Slnka v blízkej obci Topoľa bola silná búrka. Tu v Runine nás však niekto asi mal rád, počasie sa umúdrilo a verejné osvetlenie vďaka ústretovosti starostu, nášho priateľa Mariána Regulu, nesvietilo.
A to najdôležitejšie na záver – robíme to pre vás, pre verejnosť. A veľmi si vážime, že ste v ankete v tomto ročníku za top zážitok označili pozorovanie nočnej oblohy. Ceníme si to a dáva to zmysel našej práci. ĎAKUJEME VÁM!
Toto je náš tím, a to tu ešte nie sme všetci... Príjemné rozhovory sme mali aj s Petrom Horálkom, ktorý sa tiež na programe Objavte Poloniny podieľal.
Jasnú myseľ a oblohu!
Rastro
foto: Rasťo Gajdošík, Miro Grnja, July Obertová, P. Rapavý
Aj keď bolo na lúke veľmi horúco, Chris sa prekonal, zakryl celtou a fotografoval Slnko. Nuž a potom v altánku pri krčme u Mirka spolu s Matúšom konzultovali a spracovávali :-)
Rozhovor pre rádio Patria, Begi pekne po rusínsky :-)
Keď chceš mať u krčmára Mirka skvelý guľáš, musíš priložiť ruku k dielu
Panoráma Runiny, je to obľúbené miesto astrofotografov
Mliečna cesta nad severovýchodným obzorom