V dňoch 12. – 13. 6. 2025 sme sa zúčastnili konferencie CLIP – conference Visible and invisible Pollution. Všetko však začalo ešte omnoho skôr... Začiatkom novembra 2023 sme boli požiadaní o cezhraničné partnerstvo v projekte Clear Air and Sky v rámci Fondu malých projektov programu SKHU SPF/2301 VI - Maďarsko - Slovensko. Keďže sme riaditeľku Národného parku Bükk Rónai Kálmánné poznali už skôr, s radosťou sme súhlasili. Veď observatórium, kde sa konferencia konala malo byť pôvodne financované z mnohomiliónového projektu a u nás, v Rimavskej Sobote, sa mala rekonštruovať budova hvezdárne a možno získať aj prenosné planetáriu. Projekt schválený nebol, no kolegovia v Maďarsku sa nevzdali a observatórium nad Répašskou hutou dnes už slúži svojmu účelu.
Konferencia sa v roku 2024 neuskutočnila, no tohto roku už áno pod názvom Visible and Invisible Pollution. Konferencia mala nakoniec množstvo partnerov, za SZA sme sa jej zúčastnili štyria (M. Obert, P. Begeni-Begi, S. Rapavá, P. Rapavý) a ďalší naši členovia za hvezdáreň v Rimavskej Sobote (Ch. Nagy, K. Kerekešová, K. Havrila).
Cestovať zo západného Slovenska až k Miškolcu, ak nechcete ísť diaľnicami je pomerne náročné, a tak sme sa vydali už o deň skôr... Cesty veru nič moc, no do slovenskej dediny Nová Huta (Bükkszentkereszt) šťastne sme došli. Na recepcii nás čakali kľúče, no zahnať hlad sme museli až do Miškolca. Ak keď viaceré reštaurácie ešte mali byť otvorené, nakoniec sme našli len burger bar Bitang Joe. A bol to veru „bitang“, svorne sme sa zhodli, že niečo horšie sme ešte nejedli...
Ráno sme boli zachránení, v kuchynke sme našli kávu! Serpentínami sme sa dostali nad Répašskú Hutu (Répáshuta) nad ktorou je observatórium Bükki Csillagda. Begi, ktorý prišiel z Košíc už telefonoval, kde sme. Registrácia, menovky, taška s propagačnými materiálmi, zvítanie sa s priateľmi a kolegami. Chris, ktorý zväčša plachý, no dobre ovláda maďarčinu poskytol rozhovor aj pre Kossuth Rádió. Program konferencie bol nabitý, upozornili nás na takmer minútovú presnosť. Konferenciu otvorila riaditeľka NP Bükk a nasledovalo stručné predstavenie jednotlivých partnerov. Aj keď v planetáriu bolo veľa účastníkov zo Slovenska, prekvapilo nás, že celý program bol len v maďarčine, dokonca aj prezentácie. Všetko však zachraňoval náš priateľ, geológ a jaskyniar L. Gaál, ktorý simultánne prekladal. Jeho prejav bol skvelý, zábavný, lebo občas prehlásil: „Jaaaj, veď tomu ani ja nerozumiem“.
Keďže konferencia bola určená nielen odborníkom, ale aj širšej verejnosti, pre niektorých z nás bola väčšina informácií dobre známa, no na diskusiu čas takmer neostával. Z nášho pohľadu bola najlepšou prezentácia prof. Z. Kollátha, ktoré ho sme už poznali skôr z našich aktivít. Súčasťou konferencie bola, samozrejme aj prehliadka hvezdárne. Vo výstavných bola skvelá výstava meteoritov, ktorým dominoval takmer 40 kg železný Campo del Cielo. V kupole sa nachádza korigovaný astrograf typu Dall-Kirkham s priemerom 61 cm, ktorý je však upravený aj na vizuálne pozorovanie. Na montáži je niekoľko menších prístrojov a 10 cm Lunt.
Večerný program bol v Répašskej Hute, kde nám starosta T. Erdős pri prechádzke s hrdosťou ukazoval ako zrekonštruovali verejné osvetlenie. Po večeri a prechádzke bolo priateľské posedenie a možnosť pozorovania v observatóriu. Aj keď Mesiac bol takmer v splne, kontrast viacerých objektov bol skvelý. Pre nás bola cestou na ubytovanie milá prestávka, kde sa priamo na ceste pred nami dlho hrali dve malé líštičky 😊.
Ráno sme si museli privstať, druhý deň konferencie bol poznávací, mali sme dohodnutú prehliadku jaskyne Sv. Štefana v Miskolci-Lillafürede a expozície Szeleta Park Visitor Center. Tu sa podpisovali aj memorandá o ďalšej spolupráci. Ak teda všetko dobre pôjde, neboli sme na konferencii či spoločnom workshope s našimi priateľmi poslednýkrát.
Nastal však čas lúčenia, p, riaditeľka NP Bükk mi oznámila, že sa tiež chystá do dôchodku, no verí, že jej nástupca bude rovnako aktívny a iniciatívny ako ona a že sa množstvo pripravených, či už začatých projektov podarí zrealizovať.
Domov sme radšej išli cez Rimavskú Sobotu. Je to síce o niečo ďalej, no cesty sú lepšie a Miloš už mal tých poplátaných ciest plné zuby, aj keď niektoré z tých našich by si už tiež zaslúžili opravu...
Ďalšie informácie pod obrázkami.
PR
Foto: Našinci a od organizátorov
Tu sme na prvom poschodí bývali, no našťastie tie svietidlá v noci zapnuté neboli. A iste ich časom vymenia...
Medveďov je tu ako šafránu, no jedného zväčnili v pieskovci.
Bükki Csillagda. Hvezdáreň je nad dedinkou Répashuta (~400 obyvateľov, z toho 31 % slovenskej národnosti), a od rekonštrukcie verejného osvetlenia pri pozorovaní vôbec nevadí. Ako to vyzeralo predtým sme si pozreli v jeho prezentácii a musíme ho veru pochváliť. Úprava verejného osvetlenia bola akousi samozrejmosťou, keďže dedina je v srdci národného parku, kde bol v roku 2017 vyhlásený park tmavej oblohy (431,3 km2). V Maďarku sú ešte dva ďalšie: Zselic (2009, 105 km2 ) a Hortobágy (2011, 820 km2).
Jadro partnerov zo SZA si pripíja na ďalší úspech konferencie.
Lajoš si sadol tvárou k auditóriu a simultánne tlmočil 😊.
V miestnosti pre najmenších je Begi v rakete a Simi si už lieta.
V kupole hvezdárne. Chris, ako astrofotograf, iste rozmýšľa, aké by to bolo skvelé, ak by sme aj my mali taký astrograf...
Jedna zo spoločných fotografií systémom „három, kettő, egy”…
Miloš sa usmieva, my sme malí skvelú polievku, no jemu ako vegetariánovi doniesli polievku jahodovú – a to ho smiech prešiel...
Na 32 kg meteorit Campo di Cielo si siahol snáď každý.
Po večeri sme si na terase „padli do oka“ so starostom Novej Huty K. Solymosim. Dohovorili sme sa pekne po slovensky a keď niečo mierne zaškrípalo, pomohla angličtina. V N. Hute (~1 200 obyvateľov) je 48 % obyvateľov slovenskej národnosti, deti majú v škole 8 h týždenne slovenčinu. Dobrým priateľom starostu je aj primátor R. Soboty J. Šimko a jednou z partnerských obcí aj Veľký Šariš pri Prešove.
Večerného posedenia, s bohatým „programom“ miestnych špecialít ktoré pripravil starosta Répašskej Huty T. Erdős sme sa už nezúčastnili ☹. Škoda, veď sám povedal, že tam by sa mu, čo sa týka slovenčiny, jazyk lepšie rozviazal. Dohodli sme sa však, že tak urobíme pri našom najbližšom stretnutí...
Jaskyňa mala krásnu kvapľovú výzdobu.
Ľudo Gaál má vždy dobrú náladu, či už pri prekladaní alebo rozprávaní o jeho srdcovke – jaskyniach. Podľa viacerých by kľudne mohol robiť aj inteligentného stand-up rozprávača. Spoznali sme sa na internáte ešte počas štúdia na VŠ v polovici 70-tych rokov.
Za SZA podpisoval s plnou vážnosťou memorandum predseda SZA
Riaditeľka NP Bükk K. Rónai a I. R. Tudja (Szakóca Ökoturisztikai, Természetvédelmi, és Kulturális Alapítvány) si výborne rozumeli a predovšetkým vďaka nim bola konferencia zorganizovaná výborne.