„Zabudnutá kráľovná nebies: Kirchova kométa nad Slovenskom (Uhorskom)“

Leták, ktorý rozpráva príbeh strachu, viery a zrodu modernej astronómie

„Nové ‚Nebeské noviny‘, časť odkopírovaná z obrazovej prílohy.“ 

Pôvodný nápis a preklad:

„Der West-Comet / Anno 1680 / deň 25. decembra.“ → „Západná kométa / roku 1680 / dňa 25. decembra.“

Koncom 17. storočia preletela nad Európou mimoriadne jasná kométa, dnes známa ako Kirchova kométa (C/1680 V1)

Na oblohe zažiarila v zime 1680/1681 a svojím dlhým chvostom, siahajúcim až do 90 stupňov, vyvolala úžas aj strach v mestách naprieč celým Uhorskom – vrátane územia dnešného Slovenska.

Jedným z najzaujímavejších svedectiev o tomto úkaze je tlačený leták (kopia) z Norimbergu, ktorý sa zachovala aj v zbierkach Slovenského technického múzea v Košiciach . Prepája dobovú religióznu symboliku, politické napätie s Osmanskou ríšou a prvé kroky modernej vedeckej astronómie.

Kométa, akú dovtedy svet nevidel

Išlo o prvú kométu objavenú pomocou ďalekohľadu – nemeckým astronómom Gottfriedom Kirchom, ktorý ju zaznamenal 4. novembra 1680 (podľa juliánskeho kalendára), resp. 14. novembra 1680 (podľa gregoriánskeho kalendára). Podrobne ju opisuje vo svojom diele Der Neuen Himmels-Zeitung (Nové nebeské noviny) z roku 1681, kde zhromaždil správy o nebeských javoch roku 1680 – vrátane Veľkej kométy 1680/81, dnes známej ako Kirchova kométa.

Gottfried Kirch, Kráľovský astronóm Berlínskej akadémie vied.

Narodený v Gube v Lužici roku 1639, zomrel roku 1710, vo veku 70 rokov, 7 mesiacov a 7 dní.

Ide o epitafný nápis pod rytinou nemeckého astronóma Gottfrieda Kircha (1639–1710), prvého astronóma Berlínskej akadémie vied a objaviteľa tzv. „Kirchovej veľkej kométy“ z rokov 1680–1681. 

Prvé zjavenie kométy

Preklad Nové nebeské noviny textu do slovenčiny: Strana 31/32

**„Prvé zjavenie kométy dňa 4. (14.) novembra, vo štvrtok skoro pred svitaním.

Keď som potom, ako už bolo povedané, kométu okolo pol piatej neočakávane našiel, pozoroval som ju cez dvojstopový tubus (ďalekohľad), ktorý zaberá 3° v priemere, spolu s okolostojacimi hviezdičkami; tie som zistil tak, ako to ukazuje obrázok E.

Pri tom treba poznamenať, že hoci moje tubusy väčšinou ukazujú prevrátený obraz, totiž spodné hore a pravé naľavo, tu je však všetko nakreslené a opísané správne, tak, ako to stálo na nebi.

Pri prvom vzhliadnutí kométy nestála celkom v jednej priamke s tými dvoma hviezdičkami, ktoré som označil písmenami a a c, ale o niečo vyššie; bola bližšie k a než k c.

Dielo: Nové „Nebeské noviny“, obrazová príloha

Preklad nadpisu: „Dráha kométy v rokoch 1680 a 1681: od 15./25. decembra do 26. januára a 5. februára, pozorovaná v Coburgu Gottfriedom Kirchom; ďalej až do 12. februára.“

Najjasnejšia bola okolo 29. decembra 1680, keď dosiahla zdanlivú jasnosť približne 1.–2. magnitúdy a bola viditeľná dokonca aj vo dne, v čase blízko perihélia. Niet divu, že doboví kronikári hovorili o „zázračnej hviezde“ a o znamení z neba.

Leták z Norimbergu: kométa nad Neuhäuselom  (Nové Zámky) a Leopoldstadtom (Leopoldovom)
Leták, ktorý máme dnes k dispozícii , bol vydaný v Norimbergu. Text uvádza, že kométa sa ukázala nad pevnosťou Neuhäusel (Nové Zámky) a nad Leopoldstadtom (Leopoldov) v „s Bohom začatom roku 1682“, nadránom okolo štvrtej hodiny. Hviezda sa mala obracať „k Morave“, zatiaľ čo chvost smeroval „k Turecku“.

Dnes vieme, že leták v skutočnosti opisuje úkaz z prelomu rokov 1680/1681, čo svedčí o istom časovom posune a nepresnom datovaní – nie nezvyčajnom pri dobových tlačiach šírených v širokom priestore strednej Európy.

Text je silno moralizujúci: pripomína, že Boh „nevaruje nadarmo“ a kométu vysiela ako znamenie, aby ľudia konali pokánie, inak ich postihne zaslúžený trest. V závere stojí typické varovanie: s Bohom sa netreba zahrávať.

Obraz plný symbolov: kométa, koruna a Turci
Ilustrácia letáka nie je len „astronomickým obrázkom“, ale programovou symbolickou scénou:

 - Kométa s dlhým chvostom dominuje oblohe.
 - Objavujú sa dve turecké hlavy a viaceré tvary pripomínajúce Mesiac – jasná narážka na Osmanskú ríšu.
 - Nechýba koruna, ktorá spája úkaz s panovníckou mocou – kométa sa chápe ako znamenie pre kráľov a vladárov.
 - Slnko, Mesiac a planéty naznačujú polohu kométy na oblohe v rámci dobového kozmologického videnia sveta.
 - Zobrazujú sa aj zvláštne oblaky a padajúce teleso pripomínajúce bolid – dobové „nebeské strašenie“ je tak kompletné.

Na pozadí cítiť atmosféru napätia pred osmanskými vojnami, ktoré vyvrcholili len o pár rokov neskôr – v roku 1683 pri Viedni. Kométa je v očiach súčasníkov jasným znamením, že sa „niečo veľké a zlé chystá“.

Slovensko v svetle kométy
Na území dnešného Slovenska bola Kirchova kométa pozorovaná v mnohých mestách – spomínajú sa Levoča, Kežmarok, či Košice. Miestni kronikári a učené osobnosti opisovali:

 - neobyčajný jas a tvar kométy,
 - smer chvosta, ktorý sa symbolicky vykladal ako ukázanie na „tureckú stranu“,
 - a rôzne „nebeské znamenia“, ktoré údajne úkaz sprevádzali.

Takéto záznamy sa šírili prostredníctvom tlačených letákov a tzv. „nebeských novín“, vychádzajúcich najmä v nemčine a latinčine. Ich cieľom bolo nielen informovať o úkaze, ale aj ponúknuť morálne ponaučenie – kométa ako Boží prst upozorňujúci na hriech a potrebu pokánia.

Z astrológie k astronómii: Kirch, Newton a Halley
Popri náboženských výkladoch má Kirchova kométa aj veľký vedecký význam. Gottfried Kirch ju systematicky pozoroval a výsledky publikoval v diele Der Neuen Himmels-Zeitung (Nové nebeské noviny).

Na tieto a podobné pozorovania nadviazal Isaac Newton, ktorý kométu využil pri testovaní svojich gravitačných zákonov. Neskôr Edmond Halley ukázal, že niektoré kométy sa pravidelne vracajú po eliptických dráhach – a práve tým položil základy modernej teórie periodických komét.

Leták o Kirchovej kométe tak stojí na rozhraní dvoch svetov:

 - na jednej strane stredovekého a rannonovovekého videnia komét ako Božích znamení,
 - na druhej strane rodiacej sa modernej astronómie, ktorá kométy chápe ako fyzikálne telesá pohybujúce sa podľa presných zákonov.

Historické zámeny komét
 - V niektorých historických prameňoch sa Halleyova kométa (1P/Halley) zamieňa s Kirchovou kométou (C/1680 V1) pre ich časovú blízkosť.
 - Kirchova kométa žiarila v zimných mesiacoch 1680/1681 (december – február), najmä nadránom, a bola mimoriadne jasná s dlhým chvostom.
 - Halleyova kométa sa objavila až koncom leta a na jeseň 1682 (august – september) a bola viditeľná večer.
 - Keďže sa oba úkazy odohrali v priebehu niekoľkých rokov a v pamäti ľudí splývali, v letákoch a kronikách boli neraz nesprávne spájané či zamieňané.

Prečo je leták dôležitý aj dnes
Dnes je tento leták cenným historickým prameňom, pretože:

 - ukazuje, ako obyvatelia Slovenska (Uhorska ) a Európy vnímali výnimočný nebeský úkaz,
 - prepája astronómiu, politiku, náboženstvo a každodenný strach z vojny a nešťastia,
 - a zároveň dokazuje, že mestá na území dnešného Slovenska boli pevnou súčasťou európskej kultúrnej a vedeckej siete.
 - Kirchova kométa síce už dávno zmizla z oblohy, no v podobe takýchto letákov – a v záznamoch našich kronikárov – naďalej svieti v dejinách astronómie.