Dávid Frölich (1595 – 1648) patril k osobnostiam, ktoré svojím záberom presahovali bežné hranice doby. V kalendároch, geografických príručkách i samostatných spisoch spájal praktickú učenosť s pozorovaním: od výpočtov a orientácie v čase až po úvahy o prírodných javoch a usporiadaní sveta. Žil v období stavovských nepokojov, náboženských konfliktov a opakovaných epidémií, ktoré výrazne zasahovali aj spišský región.
Narodil sa v Ľubici ako najmladší syn Jána Frölicha, rektora evanjelickej školy, a Margaréty Klemensovej. Už v detstve sa rodina presťahovala do Kežmarku, kde otec prevzal vedenie školy. Frölich tu získal pevné humanistické základy – popri jazykoch a klasických autoroch sa intenzívne venoval matematike a filozofii, ktoré sa neskôr stali jeho doménou.
Po otcovej predčasnej smrti ho výrazne podporoval nový rektor kežmarskej školy, Dávid Praetorius (1577 – 1646). Vďaka tejto podpore mohol Frölich pokračovať v štúdiách mimo domova: najprv na gymnáziu v pruskom Elblągu, neskôr na univerzitách vo Frankfurte nad Odrou a vo Wittenbergu. Štúdiá dopĺňali cesty po Európe, ktoré ho priviedli k širšiemu rozhľadu a k metodickému spôsobu práce s poznatkami.
Po návrate do Kežmarku (1629) pôsobil ako súkromný učiteľ, popri čom sa systematicky venoval vydávaniu kalendárov a vedeckej práci. Kalendáre boli jeho hlavným zdrojom obživy prakticky po celý život. V súpisoch sa uvádza približne 70 ročníkov (pri započítaní jazykových mutácií a vydavateľských variantov mohol byť počet vydaní aj vyšší). Nešlo pritom len o sviatky: kalendáre prinášali astronomické výpočty, prognózy počasia, termíny trhov a jarmokov, stručné zemepisné či historické texty – a miestami aj krátke kronikárske poznámky.
„Obr. 1 – Kalendár ukážka prognózy na rok 1644.“
Astrologicko-meteorologickej prognóze dominuje praktický záujem: zatmenia, vojny, choroby, úrodu a dobové očakávania súvisiace so „záujmom o rudy a kovy“. Zaujímavý je spôsob, akým Frölich viaže ročné obdobia na pohyb Slnka – zimu kladie na okamih vstupu Slnka do znamenia Kozorožca (okolo 21. decembra) a pri konkrétnom roku uvádza aj presný čas tohto momentu.
Popri kalendároch vytvoril aj samostatné diela. V latinskom traktáte Anatome revolutionis mundanae (Levoča, 1632) otvára tému antipódov (protinožcov) a dennej rotácie Zeme a snaží sa argumentovať racionálne, nie iba odvolávaním sa na tradíciu. V dobovom kontexte išlo o citlivé témy, ktoré v Európe vyvolávali ostré diskusie.
Obr. 2 – Anatome revolutionis mundanae (Levoča, 1632), titulná strana.
V ročných almanachoch, napríklad Coelum anni aeræ Christianæ… sive Judicium astromanticum (Norimberg/Nürnberg, 1644), sa Frölich vracia k „praktickej“ astronómii: spája výpočty a pozorovania (začiatky ročných období, počasie, zatmenia, planetárne konfigurácie) s poznámkami, ktoré mali byť čitateľovi užitočné v každodennom živote.
Obr. 3 – Coelum anni aeræ Christianæ… (Norimberg, 1644), titulná strana.
Za najvýznamnejšie geografické dielo sa považuje latinská kniha Medulla geographiae practicae (Bardejov, 1639). Hoci je prezentovaná ako praktická príručka pre cestovateľov, ponúka široký obraz Európy – od prírodných podmienok cez hospodárske pomery až po zvyky obyvateľov. Pre Spiš je mimoriadne cenné, že do diela zaradil aj lokálne pasáže. Spišskú Novú Ves (Neocomium/Igló/Neudorf) ( s.352 ) opisuje ako mesto na Hornáde s baníctvom, železiarskymi dielňami a bohatou záhradnou úrodou. Spomína aj miestne hudobné kolegium a smer k Markušovciam (Marciville) spolu so zmienkou o terra medica (liečivá zem používaná v dobovej medicíne).
Osobitnú pozornosť si získala aj pasáž o výstupe vo Vysokých Tatrách v júni či júli 1615. Ide o jeden z najstarších a najpodrobnejšie opísaných výstupov a meteorologických úkazov v našich veľhorách; identifikácia konkrétneho štítu sa v literatúre uvádza len ako pravdepodobná.
Frölich je zároveň autorom rozsiahlej cestovateľskej príručky Bibliotheca seu Cynosura Peregrinantium (Ulm, 1643 – 1644). Dielo učí metodike cestovania – ako si všímať a poznávať veci – a spája praktické rady s matematickým sprievodcom, prehľadom trhov a mien. Druhá časť prináša zemepis, dejiny, „večný kalendár“ a dobové prognostiky od meteorologických predpovedí až po výklad snov.
Jeho prínos bol natoľko výrazný, že v roku 1640 mu cisár Ferdinand III. udelil titul cisársko-kráľovského matematika a priznal mu penziu. Frölich zomrel 24. apríla 1648 v Levoči, vo veku približne 53 rokov. Podľa Nory Baráthovej sa na jar 1648 vybral do Levoče pravdepodobne v súvislosti s tlačou (v prameňoch sa spomína aj možná návšteva lekára Spilenbergera), no náhle ochorel. Dobové zmienky hovoria o ťažkostiach sprevádzaných vysokou horúčkou; presnú príčinu však nemožno určiť jednoznačne.
Dielo Dávida Frölicha predbehlo dobu tým, že spájalo učenosť s praxou a dôrazom na pozorovanie. Geografiu podával ako komplexný opis krajín – od miest a správy až po prírodné zdroje, bane, liečivé vody a miestne pomery. Astronómiu a meteorológiu chápal prakticky: ako nástroj orientácie, cestovania a porozumenia prírodným javom. Aj preto patrí medzi najvýznamnejších učencov Spiša a jeho spisy zostávajú cenným svedectvom o tom, ako sa moderné poznanie rodilo v našom priestore.
František Sejut MO SZA Spišská Nová Ves
Citovaná literatúra a použitý materiál:
BARÁTHOVÁ, Nora. 1998. David Frölich (1595–1648). In: CHALUPECKÝ, Ivan (zost.). Z minulosti Spiša: ročenka Spišský dejepisný spolok v Levoči, roč. III–IV (1995/1996). Levoča: Spišský dejepisný spolok, s. 27–40.
LIPTÁK, Johann. 1933. Dejiny evanjelického dištriktuálneho lýcea augsburského vyznania v Kežmarku. Kežmarok (Kesmark): vlastným nákladom patronátu lýcea, s. 43–48.
MELCZER, Jakob. 1833. Biographieen berühmter Zipser. Kaschau – Leipzig: Ellinger’sche Buchhandlung, s. 34–38.
TIBENSKÝ, Ján a kol. 1986. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku. Zväzok 1. Bratislava: Obzor, s. 76–81.
ZEMPLÉN, Jolán M. 2016. A felvidéki fizika története 1850-ig. Budapest: Magyar Tudománytörténeti és Egészségtudományi Intézet, s. 37–56.