Gašpar Hain (17. február 1632, Košice – 20. apríl 1687, Levoča) patrí medzi najvýznamnejších kronikárov na území dnešného Slovenska. Ako levočský mešťan, rektor školy, senátor, notár a neskôr richtár mesta zostavil rozsiahle dielo Zipserische, oder Leutschauerische Chronica undt Zeitbeschreibung, ktoré sa pokladá za najpodrobnejšiu a najrozsiahlejšiu kroniku Levoče. Písal ju prevažne v latinčine a nemčine ako odkaz „pre milých následníkov“, teda budúcim generáciám.
Pri zostavovaní kroniky sa opieral o staršie mestské pramene – kroniky predchádzajúcich notárov a richtárov, účtovné knihy, zápisky svojho starého otca Gašpara Cramera i otca Mikuláša Haina. Pre obdobie rokov 1515 – 1537 čerpal najmä z kroniky Konráda Sperfogela. Staršie obdobia rekonštruoval aj z diel autorov, ako boli Jordanes, Enea Silvio Bartolomeo Piccolomini či Antonio Bonfini, no rozhodujúci význam mali predovšetkým lokálne záznamy. Po požiari levočskej radnice v roku 1550, pri ktorom zanikla značná časť mestského archívu, nadobudla Hainova kronika mimoriadnu historickú hodnotu.
Osobitnú pozornosť si v nej zasluhujú zmienky o nebeských úkazoch. Nie sú početné, ale práve preto sú cenné. Hain nebol astronóm, nepozoroval oblohu systematicky a nesnažil sa tieto javy odborne vysvetľovať. Napriek tomu ich zaznamenal ako udalosti, ktoré v dobovom vedomí vystupovali ako mimoriadne, znepokojujúce alebo symbolicky významné. Jeho správy tak majú dvojitú hodnotu: jednak dokumentujú reálne astronomické javy, jednak vypovedajú o tom, ako ich vnímalo mestské prostredie raného novoveku.
Pri starších dátumoch v Hainovej kronike a v prameňoch, z ktorých vychádza, treba pri porovnávaní s modernými astronomickými výpočtami prihliadať na rozdiel medzi juliánskym a gregoriánskym kalendárom; pri dátumoch sledovaných v tomto článku ide spravidla o rozdiel desať dní.
Rok 1531: „V tom istom roku sa objavila aj kométa.“;
Pri roku 1531 uvádza Hainova kronika stručnú poznámku: „V tom istom roku sa objavila aj kométa.“ (Hainova kronika, s. 51)
Zápis neobsahuje podrobnejší opis, no už samotný fakt, že kronikár tento jav zaznamenal, naznačuje, že ho považoval za hodný pozornosti.
Rok 1531 sa niesol v znamení viacerých nepokojných udalostí. Kronika spomína vojenské vpády, poškodenie mestského múru v Levoči aj veľký požiar v Košiciach. V takomto prostredí nebola kométa vnímaná iba ako prírodný jav, ale aj ako možné znamenie. K tejto kométe existuje dôležitá paralela v diele Petra Apiana, ktorý pri pozorovaní kométy z roku 1531 zaznamenal, že jej chvost smeroval od Slnka. V modernej astronómii býva tento úkaz spätne stotožňovaný s jedným z návratov Halleyovej kométy (perihéliom prešla 26. augusta 1531).
Peter Apianus: schéma pozorovania kométy z 18. augusta 1531, publikovaná v tlači Practica auff dz. 1532 Jar (Landshut, 1532). Diagram zachytáva polohu kométy a smerovanie jej chvosta vzhľadom na Slnko.
Rok 1538: „Kométa na západe“
O niekoľko rokov neskôr je Hainov zápis konkrétnejší: „V tom istom roku sa objavila kométa na západe, veľmi vysoká a dlhá.“ (Hainova kronika, s. 81)
Tento opis už obsahuje nielen zmienku o samotnom jave, ale aj jeho polohu a vzhľad. Ide zjavne o výrazný úkaz, ktorý na pozorovateľov silno zapôsobil.
Istú súvislosť s kométou z roku 1538 prináša aj kronika Jána Františka Beckovského Poselkyně starých příběhův českých (s. 80), publikovaná v roku 1879. Uvádza sa v nej, že „kométa neb ocasatá hvězda“ bola viditeľná od 18. januára v znamení Býka, pričom jej chvost smeroval k východu Slnka a úkaz trval takmer tri týždne. Moderné katalógy uvádzajú kométu z tohto obdobia pod označením C/1538 A1. Hainov zápis tak zapadá do širšieho stredoeurópskeho svedectva o tejto kométe.
Kométa z januára 1538 je zachytená aj na kresbe z villingenovskej kronikárskej tradície, datovanej do 16. alebo 17. storočia a pripisovanej Valentínovi Ringlinovi. Ide o regionálny ikonografický doklad dobovej predstavy o vzhľade nebeských úkazov.
Rok 1556: Kométa nad Spišom
Presnejší záznam o kométe v staršej časti Hainovej kroniky sa viaže k roku 1556: „V roku 1556 sa na Spiši objavila kométa 5. marca a trvala až do 5. apríla. Jej dráha smerovala od východu k poludniu.“ (Hainova kronika, s. 102)
Tento zápis je pozoruhodný tým, že neuvádza iba samotný výskyt kométy, ale aj približný čas jej viditeľnosti a smer jej pohybu. Vzhľadom na to, že ide o zápis zachovaný v kronikárskej tradícii, je vhodné hovoriť opatrne o tom, čo kronika uvádza, nie ako o priamom očitom svedectve autora.
Opis dobre zapadá do širšieho európskeho kontextu pozorovaní Veľkej kométy roku 1556, ktorá je v modernej astronómii evidovaná ako C/1556 D1. Tento úkaz vzbudil veľkú pozornosť aj v strednej Európe; v českom prostredí sa mu venoval Tadeáš Hájek z Hájku v spise Vypsání s vyznamenáním jedné i druhé kométy, kteréž vidíny byly března a dubna měsíců léta tohoto MDLVI. Hainov zápis je preto možné chápať ako regionálne svedectvo o tom istom mimoriadnom nebeskom jave, ktorý bol zaznamenaný aj inde.
Zaujímavé je aj to, že kronika nespomína kométu izolovane, ale v širšom rámci nepokojného obdobia sprevádzaného ďalšími mimoriadnymi udalosťami. Práve tým je Hainova kronika cenná: nebeské javy nepodáva ako samostatnú astronomickú poznámku, ale ako súčasť dobového vnímania dejín, v ktorom sa úkazy na oblohe spájali s udalosťami na zemi.
Dnes túto kométu poznáme pod označením C/1556 D1. Medzi jej významných pozorovateľov patril Paul Fabricius, ktorý zaznamenával jej polohu a pohyb na oblohe. Aj vďaka takýmto dobovým záznamom bolo možné túto kométu neskôr presnejšie určiť.
Zobrazenia a nákresy kométy z roku 1556 patria k dôležitým prameňom pre jej ďalšie astronomické spracovanie. Presnosť niektorých pozorovaní viedla v 19. storočí k očakávaniu jej návratu, ktorý sa však nenaplnil, kométa sa považuje za stratenú.
Titulný list spisu Tadeáša Hájka z Hájku Vypsání s vyznamenáním jedné i druhé kométy, kteréž vidíny byly března a dubna měsíců léta tohoto MDLVI (1556). Drevorez zobrazuje kométu s výrazným chvostom a orientáciu úkazu podľa svetových strán.
Rok 1607: „Strašné znamenie“
Hainova kronika pri dátume 16. februára 1607 uvádza, že „nad polovicou mesta bolo na nebi videné strašné znamenie“ (Hainova kronika, s. 145). Zápis uvádza presný deň, neobsahuje však bližší opis úkazu, a preto ho nemožno bezpečne stotožniť s konkrétnou kométou. Pri takto stručných správach kronikár zrejme nezachytával presnú podobu javu, ale skôr jeho mimoriadnosť.
Jednou z možných interpretácií je súvislosť so zatmením Slnka z 26. februára 1607 podľa gregoriánskeho kalendára, keďže medzi juliánskym a gregoriánskym dátumom bol v tom čase rozdiel desať dní. Podľa simulácie v programe Stellarium sa tento úkaz v oblasti Spiša prejavil ako čiastočné zatmenie.
Rekonštrukcia čiastočného zatmenia Slnka nad Levočou 26. februára 1607 (greg.) v programe Stellarium 25.4.
Hain pritom správu o „strašnom znamení“ zaraďuje do rámca dramatických udalostí začiatku roka 1607. Následne spomína aj požiar na fare v Reeli, ktorý sa rozšíril natoľko, že takmer celá ulica vyhorela. Z tohto zápisu je zrejmé, že nebeský úkaz vnímal ako mimoriadny a znepokojujúci jav.
Rok 1610: „Nová kométa“
Pri roku 1610 sa v kronike objavuje ďalšia stručná správa: „V tom istom roku bola videná nová kométa.“ (Hainova kronika, s. 148.) Zápis je bez presného dátumu i bez opisu, a preto ho nemožno spoľahlivo spojiť s konkrétnym telesom. Jeho hodnota spočíva skôr v tom, že opäť ukazuje Hainovu citlivosť na mimoriadne javy na oblohe.
Kronika pri tom istom roku zaznamenáva aj ďalšie udalosti, napríklad cestu palatína Juraja Turza do Košíc a späť, ako aj ničivé búrky v Košiciach a v Matzdorfe, teda v dnešných Matejovciach. Aj v tomto prípade je kométa spomenutá v širšom kontexte nepokojného roka.
Rok 1644: „Dve nové hviezdy“
Pri roku 1644 (26.marca) kronika zaznamenáva, že „v tom čase bolo tiež podvečer vidieť vychádzať dve nové hviezdy“ (Hainova kronika, s.202)
Nešlo zrejme o skutočné nové hviezdy, ale o nápadný úkaz na večernej oblohe. Podľa simulácie v programe Stellarium boli totiž na konci marca 1644 pri pohľade z Levoče nízko nad západným obzorom vo veľmi tesnej blízkosti Venuša a Jupiter. Pri pozorovaní voľným okom mohli tieto dve jasné planéty pôsobiť ako dvojica nových hviezd, najmä pre človeka bez bližších astronomických vedomostí. Takýto výklad preto zodpovedá kronikárskemu zápisu pomerne presvedčivo.
Rekonštrukcia večernej oblohy nad západným obzorom nad Levočou 26. marca 1644 v programe Stellarium.
Rok 1652: „Ohnivé znamenie podobné kométe“
Pri roku 1652 je zápis opäť výrazne konkrétnejší: „Dňa 19. decembra bolo na nebi pri oku Býka alebo pri Plejádach, smerom k Orionovi, videné ohnivé znamenie podobné kométe, avšak veľmi tmavé; bolo pozorované až do 30. toho istého mesiaca.“ (Hainova kronika, s. 254). Opis polohy na oblohe i doba pozorovania zodpovedajú pomerne dobre kométe, ktorú dnes označujeme ako C/1652 Y1. Výraz „Oko Býka“ zrejme odkazuje na Aldebaran; zmienka o Plejádach a Orionovi ukazuje, že kronikár alebo jeho informátor sa usiloval úkaz aspoň približne lokalizovať. Túto kométu podrobne opisuje aj Johannes Hevelius vo svojej Cometographii. Hainov zápis preto možno pokladať za cenné regionálne svedectvo o tom istom nebeskom jave.
Dobová rytina Johannesa Hevelia „Cursus Cometae 1652“ z diela Cometographia (Gedani, 1668), vložená medzi s. 130–131. Ilustrácia zachytáva zdanlivú dráhu kométy C/1652 Y1 medzi súhvezdiami.
Roky 1664 – 1665: Veľká kométa a ďalšie ranné pozorovania
Pri roku 1664 kronika zaznamenáva, že 10. decembra bola skoro ráno o štvrtej hodine v súhvezdí Draka pozorovaná veľká kométa, ktorá 26. decembra zmizla z dohľadu. ( Hainova kronika, (Hainova kronika, s. 202). Tento úkaz možno stotožniť s kométou C/1664 W1, jednou z výraznejších komét 17. storočia.
Januárový zápis z roku 1665, podľa ktorého sa kométa opäť ukázala v znamení Býka, možno najskôr chápať ako pokračovanie pozorovania toho istého telesa po zmene jeho polohy na oblohe. Hainovo „zmiznutie z dohľadu“ teda pravdepodobne znamená len miestne prerušenie viditeľnosti z Levoče, nie zánik samotnej kométy.
Johannes Hevelius: znázornenie rozličných podôb hlavy a chvosta kométy z rokov 1664 – 1665 pri jej postupných pozorovaniach. Zdroj: HEVELIUS, Johannes. Prodromus Cometicus. Gedani, 1665.
Kométa z roku 1664 (C/1664 W1) v dobovom zobrazení neznámeho autora. Reprodukcia podľa digitálneho súboru z Wikimedia Commons.
Rok 1665: „V apríli sa opäť ukázala kométa“
Zaujímavý je aj zápis z apríla 1665: „V apríli sa opäť ukázala kométa – skoro ráno bolo vidieť kométu v súhvezdí Kasiopeje.“ (Hainova kronika, s. 307.) Tento záznam sa zrejme netýka kométy pozorovanej v decembri 1664, ale ide skôr o samostatný kométový jav, pravdepodobne C/1665 F1. Dobové astronomické spracovanie kométy z apríla 1665 zachytáva aj Johannes Hevelius v diele Descriptio Cometae (1666), čo ukazuje, že išlo o jav, ktorý vzbudil širšiu pozornosť aj mimo levočského prostredia.
Johannes Hevelius: Cursus Cometae anno 1664 et 1665
Rytina zachytáva zdanlivú dráhu kométy C/1664 W1 podľa pozorovaní v Gdansku od 14. decembra 1664 do 18. februára 1665. Toto zobrazenie podporuje výklad, že januárový zápis v Hainovej kronike sa vzťahuje na pokračujúce pozorovanie tej istej kométy a nie na nový úkaz.
Johannes Hevelius: Zobrazenie kométy z apríla 1665. Tabuľa z diela Descriptio Cometae (Gedani, 1666), vložená medzi s. 4–5, zachytáva postupný vzhľad kométy v dňoch 6. – 20. apríla 1665 a predstavuje dobové systematické astronomické spracovanie úkazu.
Rok 1680/1681: „Veľká kométa“
Zápis z roku 1680 predstavuje najvýraznejší opis kométy v celej Hainovej kronike: „22. decembra bol človek večer po prvý raz svedkom veľkej kométy v znamení Orla a Ganymeda. Samotná hviezda sa nezdala byť veľmi veľká, zato brada alebo chvost bol o to dlhší a hrozný na pohľad, pretože mal viac než 60 stupňov na dĺžku smerom k severovýchodu. Táto veľká kométa, aká sotva kedy bola, odkedy svet stojí, bola videná v mnohých krajinách a svojím pohybom prišla do znamenia Andromedy a trvala až do 4. februára nasledujúceho roka, teda 1 mesiac a 12 dní. Jej význam je najlepšie známy milému Bohu.“ (Hainova kronika, s. 480)
Opis kométy na prelome rokov 1680 a 1681 patrí v Hainovej kronike k najpozoruhodnejším správam o nebeských úkazoch. Kronikár jej venoval nezvyčajne veľký priestor, čo ukazuje, že tento jav pokladal za mimoriadny. Príznačné je aj to, že sa nepúšťa do jednoznačného výkladu a jeho význam ponecháva Bohu, čo dobre zodpovedá dobovému chápaniu podobných javov.
V modernej astronómii sa tento úkaz stotožňuje s veľkou kométou C/1680 V1 (Kirch). Jej objavenie sa spája s Gottfriedom Kirchom, ktorý ju v novembri 1680 pozoroval pomocou teleskopu. Údaje o mimoriadnej dĺžke chvosta zároveň ukazujú, že Hainov opis nebol prehnaný. Hodnota jeho zápisu spočíva aj v tom, že kométu nezachytáva izolovane, ale v širšom rámci nepokojného roka, poznačeného škodami a neistotou.
Gottfried Kirch: Dráha veľkej kométy z rokov 1680/1681. Rytina z diela Neue Himmels-Zeitung (1681), znázorňujúca postup kométy na oblohe podľa Kirchových pozorovaní. Obrazová príloha zodpovedá Hainovmu opisu výraznej kométy pozorovanej na prelome rokov 1680 a 1681.
Gottfried Kirch: Zobrazenie dlhého chvosta kométy z rokov 1680/1681. Výrez z obrazovej prílohy diela Neue Himmels-Zeitung (1681), fig. Z. Ilustrácia je v súlade s dobovými správami o mimoriadne dlhom chvoste kométy.
Záver
Hainove záznamy o kométach a iných nebeských úkazoch predstavujú cenné historické svedectvo, ktoré možno čítať zároveň ako správu o pozorovanom jave aj ako doklad dobového vnímania nebeských znamení. Hain nebol astronómom v dnešnom zmysle slova, ale pozorným a spoľahlivým kronikárom. Jeho správy preto nemožno čítať ako odborné astronomické záznamy, ale predovšetkým ako historické svedectvá. Až ich porovnanie s ďalšími prameňmi a s výsledkami modernej astronómie umožňuje presnejšie určiť, ktoré úkazy mal na mysli.
Aj v prípadoch, keď presná identifikácia nie je celkom istá, zostávajú tieto zápisy veľmi cenné. Hainova kronika je preto dôležitým prameňom nielen pre dejiny Levoče a Spiša, ale aj pre poznanie toho, ako sa v ranom novoveku chápali a vykladali nebeské znamenia.
Použité pramene a literatúra
Pramene: HAIN, Caspar. Zipserische, oder Leutschauerische Chronica undt Zeitbeschreibung. Ed. Baal Jeromos, Förster Jenő, Kauffmann Aurél. Lőcse, 1910–1913.
BECKOVSKÝ, Jan František. Poselkyně starých příběhův českých. Díl 2. Praha, 1879.
HEVELIUS, Johannes. Descriptio Cometae. Gedani, 1666.
HEVELIUS, Johannes. Cometographia. Gedani, 1668.
KIRCH, Gottfried. Neue Himmels-Zeitung. Nürnberg, 1681.
Moderná odborná literatúra: Astronomie v Československu od dôb najstarších do dneška. Praha: Osvěta, 1952.
Digitálne zdroje a nástroje: NASA JPL Small-Body Database.
Stellarium v25.4 – spätné simulácie oblohy pre Levoču
František Sejut
MO SZA Spišská Nová Ves