Dávid Frölich (*1595, Ľubica – †24. apríla 1648, Levoča) patril medzi mimoriadne vzdelaných spišských učencov svojej doby. Bol matematikom, geografom, astronómom, cestovateľom a autorom kalendárov, almanachov i kníh s medzinárodným presahom. Doba mu pritom prácu neuľahčovala – Hainova levočská kronika opisuje Spiš ako kraj poznačený vojnami, náboženskými spormi, hospodárskou biedou a prírodnými pohromami. O to vzácnejšie sú tlačené práce, ktoré sa pod Frölichovým menom dodnes zachovali. Jednou z nich je aj almanach z roku 1632.
Tento jednolistový almanach zaujme na prvý pohľad svojím farebným obrazovým spracovaním. Pri pozornejšom čítaní sú však dôležité jeho textové časti: titul, venovanie Stanislavovi Horlerovi, duchovnému zo Spišskej Novej Vsi, kalendárová tabuľa, astronomické údaje, legenda značiek a zodiakálny človek.
Hornú časť listu vypĺňa panoráma Vratislavi – dnešného Vroclavu v Poľsku. Toto sliezske mesto malo v 17. storočí silnú tlačiarenskú tradíciu a jeho dielne pracovali pre okruh siahajúci ďaleko za región. Almanach vyšiel u Georga Baumanna III., ktorý nesporne patril k popredným vratislavským tlačiarom svojej doby. Tomu zodpovedá aj grafická kvalita listu. Vidieť rieku, most, mestskú zástavbu, kostolné veže aj mestský erb. Vpravo hore sa nachádza číselná legenda k vybraným stavbám. Panoráma pripomína miesto, kde almanach vznikol.
Panoráma Vratislavi (Vroclav) v záhlaví almanachu, dielňa G. Baumanna III. (1632).
Pod panorámou nasleduje titul New vnd Alter Allmanach/auff das Jahr 1632 — Nový a starý almanach na rok 1632. Označenie nie je náhodné: list pracuje súčasne s gregoriánskym a juliánskym kalendárom. To, ktorý štýl sa kde používal, záležalo vtedy od regiónu, politiky aj vierovyznania.
Venovanie Frölicha spišskonovoveskému duchovnému S. Horlerovi.
Stanislav Horler/Stanislaus Horlerus (*~1570 – 1590, Levoča – † 15. august 1645, Igló). Študoval v Košiciach, Sárospataku, Štrasburgu a Tübingene. Magisterský titul získal v Štrasburgu 12. marca 1615 a v Igló pôsobil ako evanjelický farár v rokoch 1627 – 1645, zastával vysokú cirkevnú funkciu.
Almanach venoval Frölich zo zvláštnej úcty a priazne Stanislavovi Horlerovi, magistrovi filozofie a doktorovi. Horler bol evanjelickým duchovným v meste Igló — v dnešnej Spišskej Novej Vsi. V texte almanachu sa mesto uvádza aj nemeckým názvom Neudorff.
V texte je Horler označený ako významný predstaviteľ duchovných dvadsiatich štyroch spišských miest. To svedčí o jeho cirkevnej autorite v širšom regióne. Frölich ho navyše oslovuje ako svojho váženého pána a osobitne cteného priateľa. Za formálnym jazykom venovania tak presvitá aj osobnejší vzťah medzi oboma mužmi.
Spodnú časť venovania uzatvára Frölichov podpis. Sám seba tu označuje ako Astronomus Practicus, praktického astronóma pôsobiaceho v kráľovskom slobodnom meste Kežmarok.
Detail kalendárovej tabule s mesačnými fázami a astronomickými údajmi.
Plochu almanachu z veľkej časti vypĺňa kalendárová tabuľa. Zachytáva dni jednotlivých mesiacov roka 1632 a zároveň pracuje s dvoma kalendárnymi systémami – novým gregoriánskym aj starým juliánskym. V jednotlivých riadkoch sa popri sebe objavujú sviatky, mená svätých, mesačné fázy, astronomické údaje, znamenia zverokruhu i ďalšie pomocné značky. Pre človeka 17. storočia takýto kalendár nebol iba zoznamom dátumov. Pomáhal mu orientovať sa vo sviatkoch, v priebehu mesiaca aj v každodennom rytme roka. Osobitné miesto mali mesačné fázy, pretože Mesiac bol v minulosti vnímaný nielen ako nebeské teleso, ale aj ako pomôcka na sledovanie času a prírodných premien.
Mesačné fázy a astronomické údaje v kalendárovej tabuľke.
Z údajov uvedených v almanachu a z následnej rekonštrukcie oblohy som vybral niekoľko úkazov roka 1632, ktoré sa dajú spojiť s oblohou nad Spišom. Niektoré boli pozorovateľné dobre, iné horšie. Pri každom úkaze preto uvádzam, či vychádza z almanachu, z mesačnej fázy, z katalógu zatmení, alebo z modernej rekonštrukcie.
Na overovanie boli použité simulácie v programe Stellarium, nastavenom pre približnú polohu Spiša. Tak sa dali údaje almanachu porovnať so skutočnou polohou Mesiaca, planét a súhvezdí v daných dňoch. Mesačné fázy som kontroloval podľa efemeríd IMCCE (Observatoire de Paris), zatmenia podľa katalógov NASA a EclipseWise.
Z porovnania vidieť, že almanach nestavia iba na symbolickej či kalendárovej tradícii. Pracuje aj so skutočnými astronomickými výpočtami. Treba však odlišovať dve veci: čo bolo astronomicky vypočítateľné – a čo mohol človek na Spiši reálne vidieť nad miestnym obzorom.
Sedem planét a dvanásť znamení
Na ľavej strane je zoradených sedem „planét“ v dobovom zmysle slova: Saturn, Jupiter, Mars, Slnko, Venuša, Merkúr a Mesiac. Slnko a Mesiac dnes medzi planéty samozrejme nepatria, ale v kalendárovej a astrologickej tradícii 17. storočia mali pevné miesto. Každá „planéta“ sa pritom spájala s určitými vlastnosťami a pripisovaným vplyvom na človeka.
Pravý bočný pás – dvanásť znamení zverokruhu
Pravá strana nesie sériu „Die Zwölff Himlische Zeichen und ihre Eigenschaften“ (Dvanásť nebeských znamení a ich vlastnosti). Každé znamenie má rovnaký formát: vyobrazenie, krátky text alebo verš, názov a stručnú charakteristiku povahy a účinkov.
Pre dobového čitateľa nešlo o ozdobu kalendára. Planéty a znamenia boli pre neho znakmi, ktoré niečo hovorili o povahe času, o človeku, jeho zdraví aj o každodennom rozhodovaní.
Schéma zodiakálneho človeka prepájajúca anatómiu so znameniami zverokruhu.
Zodiakálny človek a vysvetlenie značiek
Na ľavej strane stoja základné chronologické údaje: zlaté číslo, rímska indikácia, slnečný cyklus či nedeľné písmeno. Dopĺňajú ich informácie o pôste, veľkonočných sviatkoch a počte týždňov medzi Vianocami.
Strede listu dominuje tzv. zodiakálny človek – typická astrologicko-medicínska schéma raného novoveku. Priraďuje jednotlivé časti ľudského tela k znameniam zverokruhu. V strede stojí postava nahého muža, okolo ktorej sú rozložené znamenia. Každé z nich „patrilo“ k inej časti tela, od hlavy po chodidlá.
Schéma mala praktické využitie v astrologickej medicíne. Pri niektorých zákrokoch, napríklad pri púšťaní žilou, sa prihliadalo na to, v akom znamení sa práve nachádza Mesiac. Podľa dobových predstáv sa neoplatilo zasahovať do tej časti tela, ktorá patrila k príslušnému znameniu.
Pravá strana nesie blok s názvom „Erklärung der Character und Zeichen“ – Vysvetlenie znakov a značiek. Je to legenda k symbolom, s ktorými kalendár pracuje: k mesačným fázam, planétam, znameniam aj k ďalším značkám. Čitateľ tak vedel, kedy je podľa dobových predstáv vhodný čas na siatie, sadenie, strihanie vlasov alebo púšťanie žilou.
Záver
Hodnota jednolistového almanachu z roku 1632 spočíva v tom, že na jednom liste spája kalendár, oblohu, ľudské telo, znamenia aj praktické rady každodenného života. Frölichovo prepojenie Kežmarku, Vratislavi a Spišskej Novej Vsi zároveň ukazuje, že Spiš nebol v 17. storočí izolovaným regiónom, ale súčasťou širšieho vzdelaneckého priestoru strednej Európy.
Pri čítaní almanachu však treba počítať s tým, že hovorí jazykom svojej doby. Slnko a Mesiac sú v ňom označované ako „planéty“, pretože tak ich vtedajší človek chápal. To, čo dnes rozdeľujeme na astronómiu a astrológiu, tu ešte vystupuje spoločne. Práve preto je tento almanach cenným historickým prameňom – ukazuje, ako človek raného novoveku vnímal čas, prírodu, ľudské telo aj oblohu nad sebou..
František Sejut, MO SZA Spišská Nová Ves
člen sekcie histórie astronómie SAS pri SAV a SZA
Použitá literatúra
FROLICHIUS, David. New vnd Alter Allmanach / auff das Jahr 1632. Breslau: Georgia Baumann III, 1632. 1 list. Digitálna knižnica Meklenburska-Predpomoranska.
KORMOŠOVÁ, Ružena. Míľniky histórie mesta Spišská Nová Ves: Od najstarších čias po súčasnosť. Spišská Nová Ves: Mestský úrad Spišská Nová Ves, 2009. ISBN 978-80-970175-1-4, s. 21.
PETŐCZOVÁ, Janka. Evanjelické kantoráty a. v. na Spiši a ich význam pre rozvoj renesančnej a barokovej hudby. In: Musicologica Slovaca, roč. 5 (31), 2014, č. 1, s. 58.
BARÁTHOVÁ, Nora. David Frölich (1595–1648). In: CHALUPECKÝ, Ivan, zost. Z minulosti Spiša: ročenka Spišského dejepisného spolku v Levoči, roč. III–IV (1995/1996). Levoča: Spišský dejepisný spolok, 1998, s. 27–40.
Digitálne zdroje
ECLIPSEWISE. Solar and Lunar Eclipses [online]. Dostupné na: https://www.eclipsewise.com/ (cit. 2026-05-21).
INSTITUT DE MÉCANIQUE CÉLESTE ET DE CALCUL DES ÉPHÉMÉRIDES. Prométhée: Phases de la Lune [online]. Paris: Observatoire de Paris. Dostupné na: https://www.imcce.fr/ [cit. 2026-05-21].
STELLARIUM CONTRIBUTORS. Stellarium v26.1 Astronomy Software (počítačový program). 2026. Dostupné na: https://stellarium.org/ [cit. 2026-05-21]. DOI: 10.5281/zenodo.19428881.