Ak sa na oblohe deje niečo zaujímavé, Bratislavčania, no nielen tí, si už akosi zvykli, že nadšenci zo Slovenského zväzu astronómov sú na hrade Devín aj s ďalekohľadmi. Je to predovšetkým vďaka aktívnym členom miestnej organizácie SZA, ktorá už niekoľko rokov úspešne spolupracuje s Múzeom mesta Bratislavy (MMB).
Tak tomu bolo aj tentokrát pri príprave pozorovania čiastočného zatmenia Slnka, no len málokto tušil, že to prerastie až do „astronomických“ rozmerov.
Ale poďme pekne po poriadku...
Celé to začalo štandardne ako vždy – v spolupráci s MMB sme sa dohodli, že pre verejnosť urobíme astronomické pozorovanie – tentokrát však nie nočnej oblohy, ale čiastočného zatmenia Slnka. Takže termín bol jasný a nemenný – 12. 8. 2026. Keďže sú prázdniny a dovolenkové obdobie v plnom prúde, bolo trochu ťažšie vyskladať organizačný tím. Ale nebol by to SZA, keby sa v ňom nenašlo dosť ochotných, nadšených a dobrých ľudí. Pôvodne to malo byť pozorovanie na najvyššom mieste, na hornom hrade, kde je obzor ideálny, no je tam miesto len pre približne 200 ľudí. Áno, taký bol pôvodný plán. Keď však na sociálnych sieťach začali k plánovanej akcii postupne pribúdať „lajky“, bolo jasné, že horný hrad so svojou kapacitou nebude stačiť. Zrekognoskovali sme terén a bolo skvelé, že zatmenie bude až do západu Slnka viditeľné aj zo stredného hradu, ktorý má väčšiu kapacitu; pozorovacie stanovištia teda pripravíme aj tam.
Náš organizačný tím bol pripravený. Mali sme teleskopy, techniku a materiály k zatmeniu, ako aj okuliare na pozorovanie Slnka pre prípadných záujemcov, takže už iba stačilo čakať na vytúžený deň. Počet záujemcov však stále rástol a zohnať ďalšie okuliare, zváračské sklá či filtre nebolo možné – a to nikde.
A potom prišiel deň D.
Keďže to bolo denné pozorovanie, využili sme to a v spolupráci s Mobilným planetáriom sme v priestoroch hradu postavili nafukovacie planetárium so sprievodným astronomickým programom. Ako prvé ho využili deti z Vesmírnej univerzity, no program pokračoval až do večera, dlhšie, ako bolo plánované. Oficiálny začiatok programu na hrade bol plánovaný na 17. hodinu, no už po 15. hodine boli parkoviská pod hradom plné. Dostať sa tam autom s technikou bolo problematické a problémy s prístupom malo aj množstvo ľudí. To sme už začali tušiť, že to veru jednoduché nebude. Našťastie sme mali pripravené štyri stanovištia so siedmimi ďalekohľadmi, triédrom, kamerou a monitorom, no hlavne pri nich bolo desať skvelých a zapálených hvezdárskych duší (Rasťo Gajdošík, Matúš Trembáč, Julka Obertová, Ľubka Hujsová, Matúš Toderiška, Drahoš Volný, Andrej Kováč, Miro Grnja, Ľubo Urbančok a Palo Rapavý). Možno ešte netušili, čo všetko ich čaká. Pochopiteľne, s pozorovaním či diskusiami pri ďalekohľadoch sme začali hneď po vybalení techniky. Na východnom okraji Slnka sa našťastie nachádzala pomerne výrazná slnečná škvrna i niekoľko menších skupín; v chromosférických ďalekohľadoch pútali pozornosť výrazná protuberancia aj tmavé filamenty. Aby každý rýchlo vedel, čo má vidieť, mali sme pripravené aktuálne fotografie fotosféry z SDO aj chromosféry z GONG. Výnimočne sme ešte pred zatmením ukazovali aj Venušu, ktorá bola pri dobrom seeingu krásna.
Kto by však čakal dlhé rady pri teleskopoch, ten sa mýlil – bezkonkurenčne najdlhšia rada sa začala tvoriť na... okuliare. Vzhľadom na pôvodne plánovanú kapacitu sme ich mali dosť a ešte aj rezervu. Keďže však reálna návštevnosť bola rádovo vyššia, nezostávalo nám nič iné ako apelovať na ľudí, aby s ohľadom na ostatných kupovali okuliare nie na osobu, ale na skupinku. Všetkým návštevníkom patrí obrovská vďaka za ich ľudský a solidárny prístup, vďaka ktorému sa nakoniec okuliare dostali k oveľa väčšiemu počtu návštevníkov, hoci sa, žiaľ, neušli všetkým.
A potom, keď už boli všetci pri teleskopoch alebo len sedeli na nádvorí hradu s okuliarmi, sa začalo dlho očakávané astronomické predstavenie – čiastočné zatmenie Slnka – slnečný disk začal byť postupne zatieňovaný Mesiacom. Ľudí bolo veľa, a tak sme uvítali aj Drahošovu vlastnoručne vyrobenú projekciu, na ktorej všetci sledovali zatmenie ako v malom kine.
Záujem prejavili aj všetky televízie. Reportáž o zatmení odvysielali STVR, Markíza aj JOJ, pričom JOJ dokonca priniesla priamy vstup tesne pred západom Slnka, pri maximálnej fáze.
Ľudí bolo veľa, no času na dlhšie rozhovory málo. Pre návštevníkov sme mali pripravené spomienkové pohľadnice a vďaka pochopeniu kolegov z Hurbanova aj väčšie množstvo aktuálneho čísla časopisu Kozmos, v ktorom sú príspevky aj o zatmeniach. Keď sme zvlášť deťom ukazovali, ako si pomocou ihly či špendlíka môžu urobiť jednoduchú dierkovú komoru, napríklad so srdiečkom, a tak uvidieť veľa „odhryznutých slniečok“, dostali sme odpoveď: „Aha, ujo, mne môj ocko to už urobil, ja budem pozorovať aj takto.“ Do centra pozornosti médií sa dostával aj náš priateľ Ľubo, veď nie je bežné, že na pozorovaní stretnete niekoho s kňazským kolárikom. Eufória začala po 19.22 h, keď sa Mesiac začal zahryzávať do Slnka. Pri väčšom zväčšení bolo krásne vidieť nerovný okraj Mesiaca. My sme sa do ďalekohľadov pozreli len občas, aby sme skontrolovali dobrý chod montáží.
Občas, keď popred disk Slnka preletelo lietadlo, sa ozvalo: „Ach, to bolo úžasné, to som ešte nevidel!“ Keď sa Slnko priblížilo k obzoru, jeho kosáčik pretínali tmavé lopatky veterných turbín v Rakúsku. Zo Slnka nakoniec zostal nad obzorom len malý oblúčik. Potom Slnko zapadlo. Ľudia však odchádzali len pomaly, viacerí si ešte vychutnávali jasnú Venušu či nejaké tie objekty alebo mali šťastie na Perzeidu. Bol to krásny, no vyčerpávajúci deň a celá táto akcia bola výnimočná ešte niečím, z čoho máme veľkú radosť. Spojili sa tu tri organizácie: SZA, Vesmírna univerzita a Mobilné planetárium. Ako by povedal filmový klasik: „Myslím, že toto je začiatok krásneho priateľstva.“
Na hrade bolo na pozorovaní neuveriteľných vyše 2 500 ľudí a asi ďalšia tisícka záujemcov sa už do areálu cez vstupnú bránu ani nedostala...
Nuž a my sme sa už za tmy zišli pod hradom a pri radleri si vymieňali dojmy, pozerali správy v mobiloch od našich kolegov a priateľov od Polonín až po Záhorie, od Šumavy až po Báčsky Petrovec v Srbsku. Tešili sme sa spolu s nimi, že aj im počasie prialo, že aj oni priblížili tento krásny vesmírny úkaz tisíckam záujemcov.
R. Gajdošík a P. Rapavý
Pozn. Miro Grnja napísal krátku správu aj pre srbský Astronomski magazin a jeho brat/dvojča Jaro Grňa, tiež náš člen, profesor fyziky na Gymnáziu J. Kollára v Báčskom Petrovci mal zase vystúpenie v TV Petrovec.
Planetárium v pôvodnej obrannej priekope pred horným hradom začali inštalovať už popoludní.
Miro si štábom TV Markíza
Stredný hrad praskal vo švíkoch...
Palo s Ľubom (alias Dobri deň). Tričko je ešte z našej legendárnej expedície za úplným zatmením Slnka (2006) v Turecku a klobúk zase z Austrálie (2012).
Pekná Mirova skladačka
Za toto sme Drahošovi ďakovali a nielen my...
Priamy vstup pre TV JOJ bol snáď (pre nás) v najnevhodnejšej dobe, práve pri západe Slnka, a tak som si pomaly miznúci kosáčik ani nevidel :-(
Slnko zapadá, je po všetkom. Smútok, že je koniec, no aj úľava, že to dobre dopadlo, že sme to zvládli.
