Astronomická exkurzia do Českej republiky – 1. diel

| aktuality

V dňoch 10. – 12. októbra 2014 usporiadal SZA exkurziu pre (nielen) svojich členov. Nakoniec sa nás zišlo 19, od Prešova až po Malacky. Minibus odchádzal zo Zvolena a postupne v Žiari nad Hronom, Nitre a Bratislave pristupovali ďalší, autobus pomaly praskal vo švíkoch. Aj keď bolo všetko naplánované takmer dôkladne, niektoré skutočnosti nebolo možné ovplyvniť, no ako sa nakoniec ukázalo, všetko zlé je na niečo dobré.

Deň prvý – Praha Petřín

Ubytovanie sme mali na Strahove (medzi účastníkmi boli aj takí, ktorí tu zažili prvú spartakiádu v roku 1955), teda v blízkosti hvezdárne a tak po krátkej prestávke sme zamierili na Štefánikovu hvězdárnu. Keďže väčšina účastníkov tu bola prvýkrát, mali sme možnosť nahliadnuť aj tam, kde sa bežný návštevník nedostane. Hvezdáreň bola otvorená v roku 1928 a o rok neskôr sprístupnená aj verejnosti. Dnes má tri kupoly a jeden pozorovací domček s odsuvnou strechou. Sprievodcu nám veľmi ochotne robil RNDr. Petr Svoboda, meno známe najviac asi premenárom. (V roku 2010 úspešne pozoroval tranzit exoplanéty ďalekohľadom s priemerom len 34 mm! Dodnes je to svetový rekord.)

Prehliadka začala v hlavnej kupole s majestátnym ďalekohľadom „König“, ktorý tu je už od roku 1930. Aj keď prešiel niekoľkými rekonštrukciami, dodnes z neho dýcha tá úžasná história a tak si na svoje prišli tí, ktorí ju milujú. Celková hmotnosť je 5,5 t a len mohutné protizávažie má 2,5 t. Na montáži je refraktor 200/3000, ešte pôvodný 180/3430 a chromosférický ďalekohľad 110/1890. V kupole s priemerom 8 m sa postupne tak rozbiehala diskusia, že sme tých najaktívnejších museli pribrzďovať.

Astronomickí cestovatelia pod veľkou kupolou Petřínskej hvezdárne

V západnej kupole s priemerom 5 m je na montáži Zeiss 6 Maksutov-Cassegrain 350/370/3300 a pointér 130/1950,  ktoré sú k dispozícii aj verejnosti. Možnosti pozorovania deep-sky objektov sú však v centre Prahy pomerne obmedzené, svetelné znečistenie to neumožňuje. Východná kupola, ktorá nie je verejnosti prístupná, má moderný MEADE LX200 (406/4060 mm) so CCD kamerou SBIG ST10XME a je využívaný pre odborné pozorovania. Viac informácií je na stránke projektu MARK. Pozorovací domček s odsuvnou strechou je verejnosti prístupný len výnimočne pri mimoriadnych úkazoch. Na montáži Zeiss 4 je tu „hľadač komét“ – refraktor 200/1370, prvý prístroj, ktorý bol pre hvezdáreň zakúpený už v roku 1921, refraktor 110/1130 a fotografická komora Aero-Xenar 100/325. Podrobnejšie informácie o ďalekohľadoch sú tu.

 

 Výklad vo východnej kupole hvezdárne

 

Hvezdáreň, to nie sú však len ďalekohľady

Už pri vstupe zaujme meteorit z Laponska s úctyhodnou hmotnosťou 1 tony a ako sme sa dozvedeli, pri jeho prevozoch na výstavy si firmy svoje užijú J. Celá hvezdáreň je prispôsobená propagácii astronómie, kozmonautiky, fyziky... Keďže stavba je u Hladové zdi, postavenej ešte za Karla IV., zachovali sa tu aj gotické architektonické prvky a na chodbách je množstvo interaktívnych panelov a pomôcok. Odskúšate si tu napríklad ako fungujú ďalekohľady, spektrograf, zakrivenie priestoru pri čiernej diere, nájdete tu svetelné mapy (súhvezdia si v 15 jazykoch)... Mňa zaujal skvelý model svetelného znečistenia. Srdce potešila aj expozícia historických astronomických prístrojov a zvlášť miestnosť venovaná M. R. Štefánikovi, po ktorom je hvezdáreň pomenovaná.

Náš sprievodca nás oboznamuje s miestnosťou, ktorá je venovaná M. R. Štefánikovi

V prednáškovej sále sme si mohli vybrať niektorý z programov a vybrali sme si dobre – Praha astronomická. Bol to skvelý úvod k nášmu ďalšiemu programu, keď sa zoznámime so všetkým „na živo“.

Mimoriadnej pozornosti sa tešila rozsiahla zbierka 90 meteoritov, ktorú hvezdárni zapožičal cestovateľ a zberateľ J. Šimek. Sú tu takmer všetky druhy meteoritov, vrátane tých z Mesiaca, Marsu či asteroidu Vesta. Dva z nich (kamenný a železný) si môžete dokonca poťažkať. 

Najväčší kus v zbierke meteoritov na hvezdárni. Nemusí byť chránený, nepohli by ste s ním ani náhodou... 

Obloha bola beznádejne zamračená, nízka oblačnosť presvetlená a tak sme sa pred polnocou vrátili na „koleje“ s tým, že spoločnú foto so Štefánikovou sochou si urobíme až ráno.

Pokračovanie onedlho...

© 2021 Slovenský zväz astronómov. Všetky práva vyhradené.