Sú vo vesmíre inteligentné civilizácie?

Nová štúdia prináša skeptickejší pohľad

„Aj keď mimozemské inteligentné civilizácie môžu byť vzácne, existuje len jeden spôsob, ako to skutočne zistiť – a to hľadaním,“ pripomína astrobiológ Manuel Scherf z Rakúskej akadémie vied. Spolu s kolegom Helmutom Lammerom nedávno predstavil výsledky výskumu na prestížnom kongrese Europlanet Science Congress a Divízii planetárnych vied (EPSC-DPS) v Helsinkách.

Ich štúdia naznačuje, že podmienky potrebné na vznik a dlhodobé prežitie inteligentného života môžu byť omnoho zriedkavejšie, než sa doposiaľ predpokladalo. To by mohlo znamenať, že civilizácie podobné tej našej sú v Mliečnej dráhe extrémne výnimočné.

Krehká rovnováha planét podobných Zemi

Aby sa na planéte vyvinul komplexný život, nestačí, aby bola len „v obývateľnej zóne“, kde sa môže vyskytovať voda v tekutom stave. Scherf a Lammer poukazujú na to, že je nevyhnutná celá súhra viacerých faktorov.

Jedným z kľúčových prvkov je oxid uhličitý (CO₂). Planéta musí mať dostatok CO₂ na podporu fotosyntézy a na udržanie stabilnej atmosféry – no nie príliš veľa, aby nevznikol neudržateľný skleníkový efekt. Tento jemný balans na Zemi reguluje platňová tektonika, ktorá prostredníctvom tzv. uhlíkovo-silikátového cyklu dokáže CO₂ opakovane recyklovať medzi zemskou kôrou a atmosférou.

Problém je v tom, že tento mechanizmus nie je večný. V istom bode sa z atmosféry odčerpá toľko oxidu uhličitého, že fotosyntéza zlyhá. Na našej planéte by to podľa modelov mohlo nastať o 200 miliónov až jednu miliardu rokov. To je síce v ľudskom meradle nepredstaviteľne dlhý čas, no vo vesmírnej perspektíve ide len o krátku epizódu.

A práve preto, aby biosféra vydržala dostatočne dlho na to, aby umožnila evolúciu technologicky inteligentného života, planéta musí spĺňať prísne podmienky. Na Zemi to trvalo približne 4,5 miliardy rokov – a iné svety by museli mať rovnako dlhé „časové okno“.

Atmosféra ako podmienka civilizácie

Ďalším kľúčovým faktorom je zloženie atmosféry. Výskumníci zdôrazňujú, že dusík a kyslík musia byť dominantnými zložkami. Najmä kyslík je dôležitý nielen pre život samotný, ale aj pre technologický rozvoj.

Ak by hladina kyslíka klesla pod približne 18 %, ľudia či iné bytosti by možno nikdy neprišli na to, ako využívať oheň. Bez ohňa by sa nedalo spracúvať železo, meď ani iné kovy – a vývoj nástrojov, priemyslu či moderných technológií by sa zastavil na primitívnej úrovni. Inými slovami, kyslík nepredstavuje iba „palivo“ pre život, ale aj kľúč k civilizačnému pokroku.

Ako ďaleko by mohli byť naši „kozmickí susedia“?

Scherf a Lammer vytvorili numerické modely, v ktorých porovnávali dĺžku trvania biosfér s rôznym zložením atmosféry a odhadovali čas potrebný na vznik inteligentných bytostí. Výsledky sú pomerne pesimistické.

Podľa ich záverov, ak by v Mliečnej dráhe predsa len existovala technologicky vyspelá civilizácia, najbližšia by sa pravdepodobne nachádzala vo vzdialenosti približne 33 000 svetelných rokov. A aj keby tam naozaj bola, musela by prežiť minimálne 280 000 rokov – alebo aj dlhšie – aby existovala šanca, že sa časovo prekrýva s nami.

Z toho vyplýva, že pravdepodobnosť, že v tejto chvíli spolu s nami v galaxii žije iná inteligentná civilizácia, je veľmi nízka.

Napriek tomu sa oplatí hľadať

Autori však zdôrazňujú, že práve preto by sme nemali prestať pátrať. Projekty typu SETI (Search for Extraterrestrial Intelligence) zostávajú dôležité. Ak nenájdeme nič, podpora ich hypotézy narastie. Ak však niečo objavíme, pôjde o jeden z najzásadnejších vedeckých objavov v dejinách ľudstva – dôkaz, že vo vesmíre nie sme sami.

„Aj keď mimozemské inteligentné civilizácie môžu byť vzácne, existuje len jeden spôsob, ako to skutočne zistiť – a to hľadaním,“ uzatvára Scherf.

Zdroj: Space.com