„Ahoj Rasťo, ideme robiť Vesmírnu Univerzitu pre deti...“ asi takto nejako to celé začalo telefonátom od Ľubky Hujsovej. S Ľubkou sa poznáme už dlhú dobu, viem koľko veľa toho robí pre astronómiu a hlavne pre deti a úprimne ju za to obdivujem. Ale tento krát to bolo niečo iné. Žiadna akcia pre jednu triedu detí, ani nejaké poldňové pozorovanie niekde na lúke. Vesmírna univerzita je projekt, ktorý je tu pre deti celé leto v priestoroch Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského a zahŕňa prednášky v aule, pozorovania a výlety v okolí fakulty, experimenty v interiéroch aj exteriéroch a to všetko s cieľom deťom pútavou a zábavnou formou priblížiť vesmír, astronómiu a fyziku. A preto, keď nás Ľubka oslovila, či ako Slovenský zväz astronómov neurobíme deťom prednášku o teleskopoch odpoveď nebola či áno alebo nie, ale kedy. A tak sa začal postupne črtať hmlistý koncept toho o čom všetkom by sa dalo deťom rozprávať o teleskopoch. Bolo sa treba vysporiadať s tým, že veková hranica detí 9 – 14 rokov je síce rozdiel iba 5 rokov, ale z pohľadu ich vedomostí a očakávaní sú to dve úplne odlišné cieľové skupiny. A samozrejme o teleskopoch deťom nemôžeme iba rozprávať, každý ich chce aj vidieť, vyskúšať si ich, pozrieť sa cez ne. A čo by to bola za akciu, aby sme deťom nedali darčeky vo forme časopisov Kozmos. Takže s pripravenou prednáškou a kufrom auta s teleskopmi, montážami, časopismi a množstvom rôznych učiteľských pomôcok som sa vybral na Vesmírnu univerzitu.
Tam ma už čakala „moja trieda“ v počte približne 25 detí a áno-mali od 9 do 14 rokov 😊.
Z prednášky sa hneď na začiatku stala skôr diskusia a tak sme sa postupne rozprávali o tom čo to vlastne je teleskop, z čoho sa skladá a ako funguje. Ako mladým nádejným astronómom som im potom vysvetlil, prečo je potrebné používať červené svetlo na čelovkách a že ten čierno-biely vesmír je vlastne celkom dosť farebný. Aby sme nezostali iba pri teórii tak sme si dali praktickú „prestávku“ – presunuli sme sa do druhej miestnosti, kde na deti už čakali pripravené, ale nezložené teleskopy, okuláre, statívy, závažia...no všetko to o čom ešte pred chvíľou počúvali. A tak si mohli sami vyskúšať dokopy poskladať všetky tie astro veci, ktoré mali na stole. Mali tak možnosť zistiť, že nie do každého teleskopu sa pozerá „cez ten druhý koniec“ a pochopiť praktický rozdiel medzi zrkadlovým a šošovkovým teleskopom.
Už Ján Ámos Komenský presadzoval pedagogický koncept Schola ludus čiže školu hrou a tak sme aj my vymenili rozprávanie o astrofotografii na hru na fotenie a názorne si ukázali, ako dlhé expozície dokážu zobraziť viac. A tak sa postupne začali hlásiť jednotlivé živé detské „fotoaparáty“, aby hlásili čo všetko na obrázku „odfotil“ až boli v jednom momente hore skoro všetky ruky. Radosť mať také aktívne publikum! Potom sme sa formou hádaniek dozvedeli o najväčšom teleskope na Slovensku aj vo svete. No a z našej Zeme to bol len kúsok, aby sme si povedali aj o teleskopoch vo vesmíre a o tom, že ten Hubble je veľký ako školský autobus a Webb ako tenisový kurt (vy ste to vedeli? 😊). Na záver už bolo toľko otázok a diskusií, že deti hovorili miestami viac ako ja. Ale môže byť niečo krajšie ako keď majú deti záujem spoznávať a pýtať sa na nové veci....?
Aby sme si ukázali, že na pekné astro fotky nemusíme mať teleskop až niekde vo vesmíre tak som na záver deťom ukázal pár astronomických fotiek, ktoré urobili väčšinou zo záhrad pri svojich domoch kolegovia zo SZA.
Veľkú radosť a milé prekvapenie na mňa čakalo po prednáške – prišiel za mnou jeden zo „žiakov“, ktorý prišiel až z Dubnice a na fotkách mi ukázal, ako si sám vyrobil vlastný teleskop na fotenie slnečných škvŕn!!!
Ľubka, ďakujem, že som v rámci SZA mohol byť súčasťou takého skvelého projektu!
Rasťo Gajdošík, MO Bratislava
...rozprávanie aj o histórii...
...rozprávanie o ďalekohľadoch...
...no, tak teda ty odpovedz, keď sa hlásiš...
...aktivity pred pavilónmi FMFI UK...