Cesta k zatmeniu Slnka 12. 8. 2026 za zrodila už v roku 1999. Vtedy som mal možnosť zúčastniť sa expedície, ktorá pozorovala úplné zatmenie 11. augusta v puszte neďaleko dedinky Móricgát. Dostal som sa tam na pozvanie priateľov geofyzikov, s ktorými som sa zoznámil počas študijného pobytu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti. Pás totality prechádzal cez Maďarsko a tak bolo nutné za zatmením vycestovať. Vtedy to zanechalo vo mne také silné dojmy, že som sa rozhodol, že takéto niečo ešte chcem niekedy vidieť. Nanešťastie úplné zatmenia sú zriedkavé a často za nimi treba cestovať veľkú diaľku. Zistil som však, že najbližšie v Európe, ktoré by som mohol aj reálne vidieť bude 12. 8. 2026 v Španielsku. Takže 27 rokov trvajúci sen. Teraz mi to pripadá, že ten čas ubehol veľmi rýchlo, ale vtedy to bolo len niečo neurčité v ďalekej budúcnosti. A tá budúcnosť sa už stala, práve teraz!
Samotnej expedícií do Španielska som sa začal venovať len pár mesiacov pred úkazom. Riešil som, kam vlastne vycestovať a ako. Cesta autom nakoniec padla a tak sa bolo treba pripraviť na let lietadlom. To predstavovalo zredukovať prístrojové vybavenie a namiesto veľkého teleskopu sa uspokojiť s kompromisom. Namiesto solídnej montáže malý ľahký statív, ktorý sa vojde do kufra a k tomu dva objektívy z tej lacnejšej strany spektra: zrkadlový Walimex 500/6,3 a teleobjektív Pentacon 135/2,8. Fotoaparáty boli Sony Alpha 3000 a Sony ZV-E10. Obidva s APS-C senzorom. Pre Walimex som na 3D tlačiarni vytlačil filter do ktorého som vložil fóliu Explore Scientific - Solarix. Tá dávala zaujímavý oranžový obraz Slnka. Na filter pre druhý objektív som zrecykloval staršiu fóliu BAADER AstroSolar, ktorá dávala obraz Slnka v bielej farbe.
Nakoniec sme sa rozhodli pre Valenciu s tým, že odtiaľ sa ešte môžeme presunúť ďalej do vnútrozemia. Očakával som drahé letenky a astronomické ceny ubytovania, ale napodiv to nebolo také hrozné. Potom sme sa rozhodli nekomplikovať to s dopravou a od presunu sme upustili. Pozorovať sa bude priamo vo Valencií, kde fáza totality mala trvať celú minútu. To predstavovalo ďalšiu výzvu. Kde zvoliť pozorovacie stanovište. Zatmenie nastávalo nízko nad obzorom a budovy, stromy, či vzdialené kopce znemožňovali úkaz pozorovať. Oficiálne bolo pre verejnosť pripravené pozorovanie na pláži, očakávalo sa až 15000 ľudí. Ja som však na Google mapách objavil v meste pahorok v Parc de Capçalera. Tento umelý kopec slúži ako vyhliadka na okolitý park a pohorie Sierra Calderona, pričom v jeho svahu sa nachádza amfiteáter, ktorý v nasledujúcom zohrá významnú úlohu. Pomocou aplikácie SunCalc.org som určil azimut zapadajúceho Slnka a vyzeralo to nádejne. Napriek tomu sme si dali tú námahu a deň pred zatmením, po návšteve akvária Oceanogràfic València, sme vyliezli na pahorok a sledovali západ Slnka. Úplne ma upokojil, lebo bolo jasné, že celú fázu totality budeme môcť bez problémov pozorovať, aj keď Slnko zapadne ešte čiastočne zatmené. A to nielen z vrcholu pahorku, ale aj z trochu nižšie položeného amfiteátra.
V deň zatmenia sme ešte dopoludnia navštívili interaktívne vedecké múzeum Museo de las Ciencias Príncipe Felipe. Tam záujemcom zadarmo rozdávali okuliare na pozorovanie zatmenia Slnka, takže sme naše zváračské filtre doplnili o ďalšiu výbavu. Okrem iného ma tam zaujalo jedno z najdlhších Foucaultových kyvadiel na svete (34 metrov), ktoré v reálnom čase demonštruje rotáciu planéty Zem.
O 18:00 sme už mierili k pahorku. Ale túto myšlienku mali aj iní a tak sa na vrchole kopca nedalo ani pohnúť. Improvizovane sme zamierili nižšie na amfiteáter a ukázalo sa to ako najlepšia voľba. Ľudí nakoniec pribúdalo a okolo nás už bol celkom veľký dav. Vytváralo to úžasnú atmosféru. Všetci boli nadšení, keď sa začalo čiastočné zatmenie a upadli do úžasu, keď sa zrazu objavila koróna. Snažil som sa fotiť celý priebeh úkazu, malý statív mal svoje limity a tak som pokazil dve snímky koróny, keď som sa snažil meniť čas expozície. A tá minúta bola taká krátka! Ale niečo sa podarilo a dokonca som si to zatmenie aj užil.
Bolo to magické predstavenie, ktoré nám pripomenulo, akí sme v porovnaní s vesmírom malí, no zároveň prepojení. Tento nádherný prírodný úkaz v nás zanechal hlbokú, nezmazateľnú stopu a moment, na ktorý nikto z nás tak ľahko nezabudne.
František Strýček.
Museo de las Ciencias Príncipe Felipe
Foucaultovo kyvadilo dlhé 34 metrov, ktoré v reálnom čase demonštruje rotáciu planéty Zem
Pahorok v Parc de Capçalera bol už plný pozorovateľov zatmenia
Ľudí neustále pribúdalo
Fotografovanie zatmenia
Slnko zapadalo čiastočne zatmené
Časť našej expedície :)
Skladačka priebehu zatmenia
Pozrite si aj animáciu zatmenia poskladanú z fotografií, ktorú som nahral na YouTube.