Májová nočná obloh

| Viktória Zemančíková | aktuálne na oblohe

Po západe Slnka nám májová obloha ponúka pri pohľade na východný obzor súhvezdie Lýry s hviezdou Vega. Nad severným obzorom je nápadné písmeno W naznačujúce, že ide o súhvezdie Kasiopeja. Západne od Kasiopei svieti hviezda Capella z Povozníka Ak sa pozrieme smerom na juh, vidíme súhvezdie Pastiera s jasnou hviezdou Arcturus. Východne od neho je Herkules s výraznou hviezdokopou M13.

 

Pozorovateľnosť planét

Merkúr môžeme vidieť už počas prvých májových dní na večernej oblohe. S jeho pozorovaním sa však budeme musieť poponáhľať – v polovici mesiaca bude totiž tak blízko pri Slnku, že sa pre nás stane nepozorovateľný až do júna, kedy sa presunie na rannú oblohu.

Venuša je naďalej počas celého mesiaca pozorovateľná ako Zornička na rannej oblohe pred východom Slnka. Naďalej platí, že každým dňom vychádza nad obzor o čosi skôr, a tak si jej prítomnosť na oblohe budeme môcť vychutnať stále o čosi dlhšie. Spoločnosť jej robia aj ďalšie planéty.

Mars vychádza o čosi skôr ako Venuša a spoločne s ňou nám bude počas celého mesiaca spríjemňovať májové rána. Postupom dní sa však bude táto dvojica od seba každým dňom čoraz viac vzďaľovať. Od 25. do 27. mája sa k nim pridá aj Mesiac.

Jupiter prvé májové ráno takmer splýva s Venušou. Práve v tento deň sú pri sebe najbližšie a postupom dní sa budú od seba vzďaľovať. Jupiter tak dopĺňa ranné pozorovanie planét, pričom vychádza takmer spoločne s planétou Mars.

Aj Saturn nájdeme na rannej oblohe pred východom Slnka. Spomedzi ostatných planét viditeľných na rannej oblohe vychádza nad obzor ako prvý. Posledné májové dni ho uvidíme nad obzorom už po jednej hodine v noci.

Urán je prvé májové dni nepozorovateľný. Až v druhej polovici mesiaca sa pripojí k planétam pozorovateľným na rannej oblohe. Každým dňom vychádza o čosi skôr, čo naznačuje, že najlepšie pozorovacie možnosti budeme mať na záver mesiaca.

Neptún sa taktiež začína vynárať nad obzor pred východom Slnka. Počas celého mesiaca vychádza v podobnom čase ako planéta Jupiter. Na jeho pozorovanie si na pomoc zavolajme aspoň malý ďalekohľad.

 

Meteorické roje

Svojou aktivitou na nočnej oblohe pokračujú meteory roja Eta Akvaridy. Roj je aktívny od 19. apríla a pokračujú až do 28. mája. Maximum tohto roja sa bude konať práve tento mesiac, a to v noci 6. mája. Ich počet za hodinu je odhadovaný číslom 45. Radiantom roja je súhvezdie Vodnára. Najvhodnejší čas na pozorovanie je večer po západe Slnka alebo ráno pred brieždením, no aj vtedy je radiant nízko nad obzorom.

Zaujímavosťou je, že Eta Akvaridy sú tvorené čiastočkami prachu, ktorý na svojej dráhe zanecháva Halleyova kométa. Dráhu tejto kométy Zem križuje počas roka dvakrát. Prvé stretnutie s dráhou Halleyovej kométy spôsobuje vznik Eta Akvaríd a druhé stretnutie má za následok roj Orionidy. Prvé záznamy v čínskych, kórejských a japonských kronikách o ich pozorovaní sú z roku 401 n.l. V tom čase prechádzala dráha Halleyovej kométy oveľa bližšie popri dráhe Zeme ako dnes. Eta Akvaridy patria k deviatim hlavným meteorickým rojom a ich rýchlosť dosahuje až 64 km/s.

 

 

© 2021 Slovenský zväz astronómov. Všetky práva vyhradené.