Ako správne vybrať astronomický ďalekohľad

Aj napriek tomu, že konštrukcia ďalekohľadu sa výrazne nemení, jeho ponuka na trhu je dnes nesmierne široká. V tomto článku si priblížime ako sa orientovať pri výbere a kúpe ďalekohľadu.

Úvod

Vďaka stále sa zvyšujúcemu záujmu o astronómiu sa v poslednom desaťročí rozšírila ponuka a počet výrobcov ďalekohľadov na svetovom trhu. Tento trend ide ruka v ruke s rozmachom internetu a výpočtovej techniky. V tejto dekáde sme taktiež svedkami rapídneho nástupu a zdokonaľovania digitálnych fotoaparátov. Práve tieto skutočnosti umožnili širšie využitie ďalekohľadu v súčasnosti. Súčasný trend by sa nemal zastaviť ani v budúcnosti. Ak sme pred desiatimi rokmi mali k dispozícii nejaký ten ďalekohľad, tak sme mohli objekt nájsť s pomocou atlasu alebo software, ktorý bol v tom čase dosť drahý. Ak sme objekt napokon aj našli, tak sme si ho mohli odfotografovať na kinofilm alebo ho nasnímať pomocou CCD kamery, ktorých bolo v tom čase iba niekoľko kusov v celej republike. V dnešných časoch nám už život uľahčujú také vymoženosti ako automatické navádzacie systémy, mnoho megapixelové fotoaparáty s ručným nastavením bielej, webové kamery, laptopy s dvojjadrovými procesormi, 3D PC simulátory oblohy alebo software, ktorý dokáže spriemerovať stovky fotografií z webovej kamery a spraviť z nich jeden ostrý snímok, ktorý vyzerá skoro ako z profesionálnej CCD kamery. Konštrukcia ďalekohľadu sa pritom takmer vôbec nezmenila. Konštrukcia takmer všetkých komerčných ďalekohľadov na trhu bola dobre známa už aj pred sto rokmi. Ich výrobné náklady však boli vtedy veľmi vysoké. S postupným rozvojom technológie sa podarilo znížiť výrobnú cenu ďalekohľadu na prijateľnú úroveň a dá sa povedať, že dnes už kvalitný šošovkový teleskop kúpite za rovnakú sumu ako kvalitný osobný počítač. Napríklad pred desiatimi rokmi stál kvalitný 15 cm Keplerov ďalekohľad 150.000,- Sk. Presne ten istý dnes dostanete v prepočte za 30.000,- Sk. Spoločnosti produkujú väčší počet ďalekohľadov za nižšiu cenu, takže aby zarobili viac, ponúkajú aj široké príslušenstvo, ktoré prácu z teleskopom zjednoduší. Dnes napríklad nieje žiadny problém kúpiť adaptér z fotoaparátu na okulár - v minulosti sme si ho museli vysústružiť. Cena okulárov a iného príslušenstva sa taktiež znížila. Ďalekohľad už teda nie je cenovo prístupný len inštitúciám ale aj strednej vrstve.

Najdôležitejšie parametre

Rozlišovacia schopnosť

R = 120/D
P = (π(α/R)2)/4

R - rozlíšenie ďalekohľadu v obúkových sekundách*
D - priemer objektívu v milimetroch
P - počet "pixelov" z ktorého sa pozorovaný objekt skladá**
π - 3,14
α - priemer pozorovaného objektu v oblúkových sekundách***

Tento parameter priamo závisí od priemeru objektívu teleskopu a dá sa vyjadriť vzťahom R = 120/D. Teleskop s objektívom priemeru 12 cm má rozlišovaciu schopnosť 1 oblúkovú sekundu. 24 cm teleskop 0,5 oblúkovej sekundy t.j. 0,5''. Práve počas bežných pozorovacích podmienok kvôli rušivému vplyvu zemskej atmosféry je 0,5'' najlepšia rozlišovacia schopnosť akú dosiahneme aj z väčším prístrojom. Počas jasných chladných nocí bývajú výborné pozorovacie podmienky - vtedy prístroje s väčším objektívom zabodujú. Podľa druhého vzorca môžeme vypočítať, že skoľkých "pixelov" sa bude pozorovaný objekt skladať pri pozorovaní daným prístrojom. Ak by sme napríklad pozorovali Mesiac o priemere 1800'' a Jupiter o priemere 32'' tak by v 12 cm teleskope predstavovali objekt, ktorý by sa skladal v prípade Mesiaca z 2,54 miliónov pixelov a v prípade Jupitera z 804 pixelov, čo je dosť dobrý výkon na vizuálne pozorovanie. Z rastúcou rozlišovacou schopnosťou sa zmenšujú priemery hviezd v okulári. Vo veľkom teleskope sa bude aj Sírius javiť ako veľmi jasný ale zato maličký bod. V malom bude vyzerať skoro ako klasická hviezda s cípmi alebo ako malá machuľa či chumáč.

* 1° = 60' = 3600'' 1'' = 0.0167' = 0.000278° Jeden stupeň má 60 minút. Jedna minúta má 60 sekúnd. Jeden stupeň má 3600 sekúnd.

** dva pixle v tomto prípade predstavujú body ktoré sú už rozlíšiteľné ako dva samostatné body. Tento vzorec predstavuje analógiu ku digitálnej fotografii. Čím väčší počet pixelov, tým väčší počet detailov rozlíšite.

*** Priemery základných objektov sú: Mesiac a Slnko zhruba 30' = 1800'', Merkúr 4,5 - 13'', Venuša 10 - 66'', Mars 3,5 - 25,1'', Jupiter 30 - 50'', Saturn 14,5 - 20'', Urán 3,3 - 4,1'', Neptún 2,2 - 2,4'', Pluto 0,06 - 0,1''. Závisí od toho ako ďaleko sú od Zeme.

Zväčšenie

Z = F/f

Z - zväčšenie ďalekohľadu
F - ohnisková vzdialenosť objektívu
f - ohnisková vzdialenosť okuláru

Najlepšie je mať k dispozícii sadu takých okulárov, ktoré budú zväčšovať 25x, 50x, 100x, 200x a 400x.

Svetelnosť

S = F/D

S - svetelnosť. Tá sa vždy uvádza výrazom 1:S
F - Ohnisková vzdialenosť objektívu
D - Priemer objektívu (v rovnakých jednotkách ako F)

Čím väčšia svetelnosť, tým jasnejší obraz. Teleskop z väčším priemerom objektívu má väčšiu svetelnosť ako teleskop z rovnakou ohniskovou vzdialenosťou a menším priemerom objektívu. Nenechajte sa pomýliť výrazom 1:S, pretože 1:5 je väčšie číslo ako 1:22 nakoľko ide o zlomky, teda 0,2 a 0,045. Teleskopy z väčšou svetelnosťou sú vhodné najmä na pozorovanie deep-sky objektov a na astrofotografiu. Teleskopy s menšou svetelnosťou sú vhodné na pozorovanie Mesiaca, Slnka, planét, dvojhviezd a otvorených hviezdokôp. Zrkadlové a šošovkovo-zrkadlové ďalekohľady majú tú výhodu, že majú vysokú svetelnosť a niekoľkonásobne kratší tubus (v závislosti od systému) ako by mali refraktory s rovnakými parametrami. Newton je jedinou výnimkou, ten má rovnakú dĺžku tubusu ako refraktor pri rovnakých parametroch.

Základné skupiny ďalekohľadov

Triéder (binokulár)

Teoreticky najjednoduchšie je kúpiť triéder, ktorý poskytuje široké zorné pole, má vysokú svetelnosť, je ľahký, neprevracia obraz využijete ho aj cez deň na turistiku a podobne. Pri triédroch sa orientujete podľa priemeru objektívu a zväčšenia. Tieto dve vlastnosti sa dajú zistiť podľa čísla na tubuse triédra, ktoré je vždy vo formáte (zväčšenie)x(priemer objektívu v mm), napríklad 10x50. Triéder z označením 10x50 približuje 10x a má priemer objektívu 50mm. Na trhu je veľké množstvo rozličných triédrov, no na astronomické účely sa azda najviac hodí triéder 25x100 najlepšie s pentagonálnym hranolom (Obr.4). Zoomovacie triédre sa na astronomické účely veľmi nehodia, nakoľko zoomovací systém uberá na svetelnosti a kvalite obrazu a taktiež zmenšuje zorné pole. Triéder je vlastne Keplerov ďalekohľad do ktorého optickej osi medzi objektívom a ohniskom sú vložené hranoly, ktoré jednak prevracajú obraz, ktorý by bol inakšie výškovo aj stranovo prevrátený a podruhé skracujú dĺžku tubusu ďalekohľadu. Najrozšírenejším je Porro - prizmatický systém (Obr.1), ktorý pozostáva z dvoch hranolov. Jeden otáča obraz po výške, druhý po šírke. Tieto hranoly sú niekedy vyrábané ako jeden kus. Triéder s takýmto systémom má dvakrát zalomený tubus.

Obr. 1 - Porro - prizmatický systém

Ďalším, menej rozšíreným systémom je Porro-Abble prizmatický (Obr.2). Takýto systém je tvorený jediným špeciálnym hranolom. Výhodou je to, že celé obracanie obrazu sa deje v jednom kuse skla. Tubus tohto ďalekohľadu je zalomený raz a v mieste zalomenia má výčnelok dospodu.

Obr. 2 - Porro-Abble prizmatický systém

Tretím systémom je dvojhranolový Schmidt-Pechanov prizmatický systém (Obr.3). Má veľké výhody oproti predchádzajúcim, nakoľko po prechode lúčov týmto systémom zostáva optická os ďalekohľadu nezmenená a jeho tubus rovný a bez výčnelkov. Takýto systém nachádza uplatnenie najmä pri menších triédroch ako je napríklad 20x35.

Obr. 3 - Schmidt-Pechan prizmatický systém

Aj napriek nesporným výhodám triédra ho využijeme prinajlepšom na pozorovanie Mliečnej Cesty, Mesiaca, konjunkcií planét, jasných hmlovín, komét a galaxií a uvidíme v ňom aj štyri najjasnejšie mesiace Jupitera, tzv. Galileiho mesiace. Triéder však nemá dostatočné parametre na pozorovanie detailov na povrchu planét a Mesiaca. Taktiež nieje vhodný na pozorovanie Slnka projekciou, nakoľko jasné slnečné svetlo by mohlo poškodiť hranoly triédra. Na pozorovanie týchto objektov budeme potrebovať astronomický teleskop, ktorý má dlhšiu ohniskovú vzdialenosť a vymeniteľné okuláre, vďaka ktorým môžeme prispôsobiť zväčšenie našim potrebám.

Astronomický teleskop

Takýto prístroj vám zabezpečí pohľad na oblohu z prvej ruky. Jeho kúpa však nieje jednoduchá. Na trhu je totižto príliš široký výber prístrojov ako aj ich variantov. Ak začneme pracovať z astronomickým teleskopom tak sa bez kvalitnej montáže nezaobídeme. Tá vo väčšine prípadov stojí toľko, alebo dokonca aj viac, ako samotný prístroj. V prvom rade sa treba rozhodnúť, že aký priemer objektívu chcete. V praxi platí, že maximálnym užitočným zväčšením ďalekohľadu je dvojnásobok jeho objektívu v milimetroch. Teda ak máte 10 cm ďalekohľad, jeho maximálne praktické zväčšenie je 200x. Nemá žiadny zmysel ísť za túto hranicu, lebo obraz už viac detailov nevydá a z rastúcim zväčšením tmavne. Na pozorovanie planét a Mesiaca budete potrebovať zväčšenie aspoň 100 až 300x. Potom si vyberte takú konštrukciu optického systému aká vám bude najviac vyhovovať. Nakoniec vyberte vhodnú montáž, okuláre a príslušenstvo.

Obr. 4 - Základné typy astronomických teleskopov

Astronomické ďalekohľady sa rozdeľujú na tri veľké skupiny: refraktory (šošovkové), reflektory (zrkadlové) a kombinované.

Kepler je najpoužívanejším refrakčným teleskopom v astronómii. Jeho konštrukcia je veľmi jednoduchá a tubus rovný. Jeho výhody sú v tom, že je uzavretý a podáva kvalitný a stabilný obraz. Vzhľadom na to, že je uzavretý nedochádza k jeho vnútornému znečisteniu prachom. Zaprášia sa len vonkajšie vrstvy šošoviek objektívu a okulára, ktoré sa dajú pohodlne vyčistiť. Najväčšou výhodou Keplera je to, že ak sa nerozbije tak vydrží večne. Prakticky všetky refraktory, ktoré sa kedy vyrobili sa zachovali dodnes a fungujú z výnimkou tých, ktoré boli zničené hrubou silou alebo zámerne rozobraté. Aj Slnko dokáže zničiť okulár ak je teleskop namierený na Slnko príliš dlhý čas (pri projekcii Slnka na papier). Obraz v takomto type teleskopu je výškovo aj stranovo obrátený - no po určitom čase si na to každý pozorovateľ zvykne. Kepler je veľmi vhodný na astrofotografiu, nakoľko jeho obraz nieje zakrivený. Tento typ teleskopu je vhodný na pozorovanie všetkých objektov oblohy.

Pentagonálne hranoly A a B prevracajú obraz obrátený objektívom nazad do normálnej polohy. Používajú sa najmä v refraktoroch. Prvý je o niečo lepší, nakoľko svetlo prechádza menším počtom rozdielnych prostredí a ponúka širší uhol pohľadu. Obidva hranoly vychyľujú os ďalekohľadu o 30° čo je vhodné nielen pri pozorovaní objektov blízko zenitu. Ďalekohľady tohto typu (binar 25x100) sa s veľkou obľubou používajú na pozorovanie deep-sky objektov a komét nakoľko majú vysoký priemer objektívu a svetelnosť. Ešte stále však nestačia na pozorovanie planét. Tieto ďalekohľady sa vôbec nevyužívajú na astrofotografiu, nakoľko väčšinou nemajú výmenné okuláre. Je ideálne ak takýto systém zostane hermeticky uzavretý aby nedošlo ku zaprášeniu pentagonálneho hranola.

Reflektory alebo zrkadlové ďalekohľady tvoria druhú skupinu prístrojov. Ich výhodou je, že za menej (pozor nie málo) peňazí dostaneme viac svetla. Zrkadlové teleskopy nemajú farebnú chybu. Majú však jemne zdeformovaný obraz - s tým sa však musíme zmieriť. Ich veľmi veľkou nevýhodou je zraniteľnosť a nedostupnosť ich zrkadla. Ich obrovskou výhodou je ich svetelnosť a nízka absorpcia svetla.

Newton je najjednoduchším a zároveň aj najlacnejším typom reflektora. Pozorovanie s ním je však ťažkopádne aj napriek tomu, že dáva ostrý a jasný obraz. Trvá veľmi dlho kým si človek zvykne pozorovať s týmto typom prístroja. Newton má výbornú svetelnosť (obyčajne 1:5 až 1:10) čo ho predurčuje na pozorovanie slabých objektov ako sú hmloviny, galaxie a kométy. Vzhľadom na jeho kratšiu ohniskovú vzdialenosť je menej vhodný na pozorovanie objektov z malým zdanlivým uhlovým priemerom. Newton je taktiež vhodný na astrofotografiu - vysoká svetelnosť dovoľuje fotografovať kratšími expozičnými časmi. Prístup ku okuláru z boku tubusu je na druhej strane aj výhodou, nakoľko poskytuje pohodlné pozorovanie. V prípade Newtona kvalitný hľadáčik určite pomôže.

Cassegrain je najlacnejším typom reflektora s priamou optickou osou. Tento typ skresľuje obraz s pribúdajúcou vzdialenosťou od optickej osi. V optickej osi kruhový objekt by sa narastajúcou vzdialenosťou od optickej osi menil na čo raz viac pretiahnutú elipsu s dlhou polosou smerujúcou ku optickej osi. Tento typ úplne stačí na bežné pozorovanie prakticky všetkých objektov oblohy. Svetelnosť sa pohybuje niekde okolo 1:8.

Ritchey-Chrétien je takmer dokonalým prístrojom, ktorý nemá takmer žiadne chyby zobrazovania. Bol vynájdený takmer pred sto rokmi. Takmer všetky inštitúcie používajú tento typ teleskopu s hyperbolickými zrkadlami - tie sú jediným konštrukčným rozdielom v porovnaní s Cassegrainom. Dokonca aj Hubble Space Telescope je osadený týmto systémom. Ritchey-Chrétien je zo všetkých teleskopov najdrahší, nakoľko výroba jeho hyperbolických zrkadiel je veľmi náročná. V súčasnosti sa už na trhu začínajú objavovať prvé ďalekohľady tejto konštrukcie, ktoré majú profesionálne technické parametre. Takýto druh prístroja je vhodný na pozorovanie všetkých typov objektov a je najvhodnejší na astrofotografiu. Svetelnosť týchto prístrojov je podobná ako pri Cassegraine.

Tretiu kategóriu tvoria kombinované alebo šošovkovo-zrkadlové ďalekohľady. V tomto prípade sa ich objektív skladá de facto z dvoch častí - korekčnej dosky v prednej časti a zo zrkadla v zadnej časti tubusu. Tieto teleskopy môžu byť v konfigurácii Cassegrain alebo Newton. Výhodou je ostrejší a menej zdeformovaný obraz - to nájde uplatnenie najmä v astrofotografii. Nevýhodou je, že korekčná šošovka má vždy o niečo menší priemer ako hlavné zrkadlo a tým pádom dosahuje takýto systém o niečo menšiu svetelnosť ako by mal bez korekčnej šošovky. V každom prípade ide o uzavreté optické systémy, čo je vhodné najmä kvôli tomu, že zrkadlá vo vnútri sa nezaprášia.

Maksutov - na tento prístroj len tak ľahko nenarazíte. Je rozšírený najmä v krajinách bývalého sovietskeho zväzu a v bývalých socialistických krajinách. Korekčnú dosku tohto prístroja tvorí negatívny meniskus (rozptylka aká sa používa v okuliaroch pre krátkozrakých). Maksutov je rozšírený najmä ako fotografická komora, no dá sa samozrejme použiť aj na vizuálne pozorovanie. Jeho optický systém odstraňuje kómu a deformovanie obrazu zo vzďaľujúcou sa vzdialenosťou od optickej osi. Pri veľmi veľkej odchýlke od optickej osi sa už začínajú prejavovať optické chyby. Svetelnosť je obyčajne niekde okolo 1:10.

Schmidt-Cassegrain - podobne ako Maksutov taktiež používa na odstránenie sférickej aberácie korekčnú dosku, ktorá má však iný tvar. Princíp a konštrukcia je vlastne rovnaká ako pri Maksutove. Schmidt-Cassegrain má aj podobné využitie a svetelnosť. Taktiež sa hodí na pozorovanie a fotografovanie deep-sky a planetárnych objektov.

Montáže

Mnohé ďalekohľady sa predávajú aj z montážou lepšej alebo horšej kvality. Ak chcete parametre svojho prístroja využiť na plno, bude potrebovať kvalitnú montáž.

Azimutálna montáž - najlacnejším a takpovediac núdzovým riešením by bolo ísť do predajne so spotrebnou elektronikou a kúpiť klasický statív na kameru. Takéto riešenie však nieje veľmi vhodné, nakoľko statív na teleskop musí byť čo najtuhší a to kamerové statívy vôbec niesú. Ak pozorujete a ďalekohľad máte pripevnený na azimutálnej montáži tak budete musieť pri nasledovaní objektu pohybujúceho sa západným smerom po oblohe neustále natáčať prístroj aj v zvislej aj vo vodorovnej osi. Toto vám poriadne uberie z pozorovacieho času a navyše váš prístroj nevyužijete na plno, nakoľko sa vami pozorovaný objekt bude väčšinu pozorovacieho času nachádzať mimo centra okulára a teda aj mimo optickej osi. Obraz je vždy najlepší v centre okulára a zhoršuje sa s rastúcou sa vzdialenosťou ku okraju. Takáto konfigurácia je mimoriadne nevhodná ak pozorujete zákryty hviezd Mesiacom - veľmi často sa stane, že hviezda zmizne za Mesiacom práve vtedy, keď ďalekohľad otáčate.

Rovníková montáž - taktiež nazývaná eqvatoriálna alebo astronomická montáž. Najvhodnejšia montáž na astronomické pozorovanie a astrofotografiu. Jedna jej os je rovnobežná zo zemskou osou a druhá je na ňu kolmá. Teleskop sa okolo prvej osi otáča na východ a na západ (rektascenzia alebo right ascenzion), okolo druhej na sever a na juh (deklinácia alebo declination). Rektascenzia je nebeská dĺžka a určuje uhlovú vzdialenosť (dĺžku) objektu od nultého poludníka oblohy, ktorý prechádza jarným bodom. Rektascenzia môže mať hodnotu od 0 do 360° a meria sa od objektu do prava až po jarný bod. Deklinácia predstavuje uhlovú vzdialenosť objektu od nebeského rovníka a môže mať hodnotu od -90° do +90°. Ak objekt nájdeme ďalekohľadom, tak potom ho už sledujeme otáčaním prístroja len v polárnej osi a nie v dvoch ako v prípade azimutálnej montáže. Deklinácia objektu sa počas pozorovania tak výrazne nemení. Ak polárnu os pripojíme ku pohonu, ktorý otočí prístroj okolo polárnej osi raz za 24 hodín tak budeme mať možnosť nerušeného pozorovania a fotografovania objektu. Montáže s motorovým pohonom sú ešte stále dosť drahé, nakoľko ich výroba je technologicky náročná nepredávajú sa mäsovo. Ak si takúto montáž kúpite tak určite nebudete ľutovať.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že najlepšou kombináciou je železný alebo betónový stĺp z ktorého navrchu zvislo trčí univerzálny kolík na ktorý sa nasadí equatoriálna montáž s pohonom. Takéto upevnenie ďalekohľadu zaručí jeho dobrú oporu a presné sledovanie objektu na oblohe.

Príslušenstvo

Okuláre - najprestížnejšie firmy na trhu ponúkajú ku svojím teleskopom aj široký sortiment okulárov. Pre vás bude dôležité najmä zväčšenie aké dá okulár s daným prístrojom. Dajme tomu, že som si zakúpil prístroj s priemerom objektívu 20 cm a ohniskovou vzdialenosťou 150 cm a chcem si kúpiť päť okulárov tak aby mali rovnomerný vzájomný odstup čo sa týka zväčšenia. V prvom rade si vypočítam maximálne užitočné zväčšenie: priemer objektívu v mm x 2 = 400. Takže nemá zmysel kupovať okulár ktorý by mal zväčšenie väčšie ako 400x. Teraz sa musím rovnomerne rozložiť zväčšenia tak aby bol medzi všetkými piatimi adekvátny odstup: 25x, 50x, 100x, 200x a 400x. Následne si musím vyrátať, že akú ohniskovú vzdialenosť musia mať okuláre aby dávali takéto zväčšenia. Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta zo vzorca Z=F/f kde Z je zväčšenie, F ohnisková dĺžka objektívu teleskopu a f ohnisková dĺžka okulára. My však poznáme F a Z takže aby sme vyjadrili f musíme rovnicu previesť na tvar f=F/Z. S pomocou daného vzorca rýchlo vypočítam požadované ohniskové vzdialenosti okulárov: 60 mm, 30 mm, 15 mm, 7,5 mm, a 3,75 mm. Ak mi výsledok ukáže, že niektoré ohniskové vzdialenosti sa nevyrábajú, tak ich budem musieť zaokrúhliť: 60; 30; 15; 8 a 4 mm. Kvalitný okulár stojí často nad 100 €, takže sada piatich je veľkou vymoženosťou.

Navádzacie systémy - niektoré popredné spoločnosti ponúkajú navádzacie systémy, ktoré majú obsiahlu databázu objektov a naozaj fungujú. Navádzací systém je schopný natočiť teleskop na požadovaný objekt za krátky čas. Montáž však musí takýto systém podporovať - musí mať zabudované motory, ktoré pohybujú oboma osami.

Chrómový filter - na pozorovanie slnečnej fotosféry. Tento filter je veľmi praktický a dá sa s jeho pomocou pozerať priamo na Slnko. Musíte byť však veľmi opatrní a uistiť sa, že filter sa počas pozorovania neuvoľní a neodpadne - oslepilo by vás to v momente. Taktiež musíme dávať pozor aby sme nepoškodili jemnú chrómovú vrstvu. Cez drobné škrabance prenikne dosť svetla na to aby poškodilo váš zrak.

Záznamová technika - sem spadá naozaj veľmi veľa zariadení ako CCD kamery, digitálne fotoaparáty, webové kamery či analógové fotoaparáty. Použite to, čo vám prinesie najlepšie výsledky. Treba mať na pamäti, že niektoré digitálne fotoaparáty majú tesne pred snímacím čipom zelenkastý filter na denné svetlo. Tieto fotoaparáty nerobia pekné astrofotografické snímky a je lepšie ak máme jeden fotoaparát len na astronomické účely. V tomto prípade tento filter môžeme odstrániť.

Viac o príslušenstve sa dočítate v článku o príprave na pozorovanie.

Rady na záver

Nikdy sa nepozerajte ďalekohľadom priamo na Slnko - za zlomok sekundy by ste prišli o zrak! Nikdy nenechávajte ďalekohľad na priamom slnečnom svetle, daždi, snehu či prachu! Nedovoľte neskúseným osobám manipulovať z ďalekohľadom. Nečistite šošovky toaletným papierom ani papierovou servítkou a už vôbec nie košeľou či tričkom! Na čistenie používajte stlačený vzduch, ak to nezaberá jemný štetec a ak ani to nepomôže tak až potom použite suchú handričku z mikrovlákna. V žiadnom prípade nepoužívajte na čistenie ďalekohľadu kvapaliny - nikdy ich neutriete dokonale a následne sa na bude lepiť prach. Objektív a okulár okamžite po pozorovaní opäť zakryte krytkou aby sa na ne neprášilo. Ak sa o svoj ďalekohľad budete správne starať, tak vám vydrží celý život.

Ako riadny člen Slovenského zväzu astronómov amatérov máte pri nákupe v tejto predajni nie zanedbateľnú zľavu. Prajeme vám teda veľa šťastia pri výbere tej správnej optiky, jasné noci a veľa príjemných zážitkov z pozorovaní.

Martin Golembiovski