KAPITOLY Z HISTÓRIE ASTRONÓMIE U NÁS: František Xaver Weiss

Nie príliš bohatú históriu astronómie na území Slovenska formovali v minulých storočiach predovšetkým výrazné a vzdelané osobnosti svojej doby. V prvej časti seriálu KAPITOLY Z HISTÓRIE ASTRONÓMIE U NÁS vám prinášame životný príbeh jednej z nich - Františka Xavera Weissa pôsobiaceho v Trnave. 

František Xaver Weiss – 300 rokov od jeho narodenia

(Článok vyšiel v časopise Universitas Tyrnaviensis, 2017/4, s. 22 – 23.)

„[V]ďaka Weissovi sa meno a veda Trnavčanov stala oveľa povestnejšou a oslavovanejšou ako nikdy predtým.“ Tak spomína v nekrológu na trnavského rodáka, riaditeľa observatória, dekana filozofickej fakulty a neskoršieho rektora Trnavskej univerzity jeho rehoľný spolubrat Juraj Alojz Szerdahely.

Hoci pre mnohých je František Xaver Weiss dnes neznámy, tí, čo ho poznajú, si práve v tomto pripomínajú 300 rokov od jeho narodenia. Jeho otec Ján František Weiss pochádzal z Kittsee a do Trnavy sa prisťahoval v roku 1712. Miesto ani dátum jeho sobáša sa doposiaľ vypátrať nepodarilo. V Trnave pracoval ako sitár (cribrarius). Vlastný dom nemal, býval ako nájomca v dome blízko mestskej veže, ktorý patril trnavskému vzdelancovi Štefanovi Munkáčimu. Weissovcom sa narodili tri deti: Žofia (Sophia) v roku 1715, František v roku 1717 a Terézia, ktorej miesto a dátum narodenia nie sú známe.

Nie je známy ani presný dátum narodenia Františka Weissa, keďže až do polovice 19. storočia sa v uhorských matrikách obvykle neudával presný dátum narodenia, iba dátum krstu. Malého Františka pokrstili 16. marca 1717, pár dní po pôrode. V mladosti mal prístup do munkáčiovskej knižnice, kde sa mohol prvýkrát zoznámiť s matematikou a ostatnými prírodnými vedami, ktorým sa v budúcnosti bude venovať. Remeselníci mávali absolvované aspoň základné vzdelanie a on ako dieťa z remeselníckej rodiny takisto študoval. Na jezuitskom gymnáziu absolvoval výučbu jazykov, poézie a rétoriky. Po skončení štúdia vstúpil 14. októbra 1733 ako 17-ročný do Spoločnosti Ježišovej. Jeho cesta bola v nadchádzajúcich rokoch kľukatá, ako to bolo pre členov jezuitského rádu typické. Nasledujúce dva roky strávil v Trenčíne, kde mala Spoločnosť noviciát vychovávajúci budúcich kňazov. V roku 1736 pôsobil v Skalici na jezuitskom gymnáziu, kde sa pripravoval na vyučovanie latinčiny a gréčtiny. V ďalšom roku vyučoval v Banskej Štiavnici gramatiku. V roku 1738 študoval rok na Košickej univerzite filozofiu. V rokoch 1739 a 1740 študoval filozofiu už doma na univerzite v Trnave. Prírodnú filozofiu tam v tom čase prednášal František Borgia Kéri (1702 – 1768), ktorý mal za sebou publikáciu o jasnej kométe pozorovanej v rokoch 1729 a 1730 a astronómii sa venoval vážnejšie. Matematiku vyučoval Ignác Hertl (1703 – 1775), ktorý neskôr v roku 1753 vydal aj učebnicu matematiky (Elementa arithmeticae numericae...). František Weiss sa po skončení štúdií v Trnave dostal do Žiliny, kde viedol kongregáciu a vyučoval gramatiku. V rokoch 1744 – 1745 sa znovu dostal do Košíc, kde tiež viedol kongregáciu a vyučoval. Vyšli mu tlačou aj prvé príležitostné diela o životoch dvoch uhorských grófov. V rokoch 1746 – 1749 bol poslaný do Štajerského Hradca, kde študoval teológiu. V roku 1750 dokončil v Judenburgu tretiu probáciu, čím sa definitívne stal členom Spoločnosti Ježišovej. Nasledujúci rok zložil v Skalici štvrtý rehoľný sľub a stal sa z neho profesor, zároveň člen hlavného jadra rádu. V Skalici pôsobil jeden rok ako predstavený tamojšej školy. V rokoch 1752 – 1754 prednášal znovu na Trnavskej univerzite, tentoraz už matematiku.

V roku 1753 sa počas „rektorovania“ fyzika a astronóma Františka Borgiu Kériho začala výstavba astronomickej veže. František Weiss spolu s F. B. Kérim dohliadali na výstavbu observatória a už v tom období mali plné ruky práce so zháňaním súčiastok a výrobou prvých astronomických prístrojov. Observatórium bolo v novembri toho istého roka už takmer hotové, dokončovala sa strecha. O rok neskôr sa dokončoval interiér. S pozorovaniami sa však začalo až v roku 1756. Zapríčinila to jednak slabá úroda, s čím súviselo spomalenie murárskych prác, jednak morová epidémia zúriaca v Trnave rok predtým.
Keď sa spúšťalo observatórium do prevádzky, za riaditeľa observatória vymenovali práve Františka Weissa. Pod jeho vedením sa pozorovania vykonávali každú jasnú noc. Medzi prvé úlohy patrilo určenie zemepisnej polohy observatória s hodnotou 48°26’ severnej šírky a 1°26’ východne od poludníka prechádzajúceho viedenským observatóriom. Tú Weiss ešte niekoľkokrát počas pôsobenia observatória premeriaval a spresňoval, napr. v roku 1769. Na observatóriu sa pod jeho vedením pozorovali polohy významných nebeských telies, pohyby Mesiaca, východy a západy mesiacov Jupitera, konjunkcie (zdanlivé blízke priblíženia) Mesiaca k stáliciam, opozície planét voči Slnku, výška Slnka nad horizontom (pomocou gnómonu), prechody planét cez slnečný disk (najmä Venuše 6. júna 1761), zatmenia Slnka (napr. 3. marca 1769), určovali sa dráhy komét a pod.

Do roku 1761 vyučoval František Weiss nadanejších žiakov matematiku aj súkromne. Potom už vyučoval len praktickú časť astronómie, teoretickú časť prenechal svojmu rádovému kolegovi Františkovi Brunovi. Bol vyslovene pozorovacím typom astronóma. Výsledky svojich pozorovaní teoreticky ďalej nespracúval, urobil v nich len niekoľko základných prepočtov. Uverejňoval ich v ročenke s názvom „Astronomické pozorovania uskutočnené ... na observatóriu jezuitskej univerzity v Trnave v Uhorsku“, z ktorej vyšlo 10 zväzkov z rokov 1756 – 1770. Bolo to prvé prírodovedecké periodikum vydávané v Uhorsku. Ďalšie výsledky pozorovaní z rokov 1766 – 1770 a 1776 – 1779 vyšli vo Viedni v ročenke Ephemerides astronomicae, ktorú zostavoval banskoštiavnický rodák Maximilián Hell, riaditeľ viedenského univerzitného observatória, Weissov blízky spolupracovník a rádový kolega. Okrem Viedne sa trnavské observatórium preslávilo aj v Berlíne a v Paríži, kam Weiss tiež zasielal napozorované údaje.

Aj tieto informácie dokazujú, že Weiss nepracoval v izolácii, ale mal vybudovanú sieť kontaktov po celej Európe. Dopisoval si s viacerými významnými súdobými astronómami, medzi ktorými sú také zvučné mená, ako napr. Per Wargentin (1717 – 1783) zo Štokholmu, trojica astronómov z Paríža: Joseph-Nicolas Delisle (1688 – 1768), Nicolas Louis de Lacaille (1713 – 1762), Joseph Jérôme Lefrançois de Lalande (1732 – 1807); Christian Rieger (1714 – 1780) z Madridu, Johann Elert Bode (1747 – 1826) z Berlína, Johann (III.) Bernoulli (1744 – 1807) tiež z Berlína. Bernoulli dokonca sám navštívil trnavské observatórium a publikoval aj jeho opis. Weissovými hosťami na observatóriu však boli aj známy francúzsky astronóm z dynastie Cassiniovcov César-François Cassini de Thury (1714 – 1784) a svetoznámy fyzik dalmátskeho pôvodu Ruđer Josip Bošković (1711 – 1787).

Okrem zahraničných spolupracovníkov mal na observatóriu aj tých domácich. Druhým prefektom astronomickej veže, ako sa observatórium nazývalo v dobových prameňoch, bol do svojej smrti v roku 1768 spomínaný František Borgia Kéri. Františkovi Weissovi pomáhali potom Ján Šajnovič (1733 – 1785), František Taucher (1738 – 1820), Anton Püschl, Tomáš František Rössel (1740 – ?) a Michal Horváth.

Život Františka Weissa však neprebiehal len za múrmi observatória. V roku 1770 bola Trnavská univerzita zreformovaná a poštátnená. V novembri tohto roku bol Weiss zvolený za dekana filozofickej fakulty. Post zastával do roku 1772. O dva roky nato bol bez konkurzu zvolený za profesora astronómie. Aj to hovorí niečo o jeho reputácii v profesorskom zbore. V školskom roku 1774/1775 bol napokon zvolený za rektora univerzity.
V roku 1777 sa univerzita na príkaz panovníčky Márie Terézie začala sťahovať do centra Uhorska – Budína. S ňou odišla z Trnavy aj časť observatória, aj František Weiss. V budínskej hvezdárni pokračoval vo svojej obvyklej práci – riadení observatória, pozorovaní nebies a výučbe praktickej astronómie.

Ocenenie za jeho celoživotné zásluhy je vidieť aj v ponuke bavorského kniežaťa Karola Teodora z roku 1783 zastávať post riaditeľa observatória v Mannheime. Weiss ju zdvorilo odmietol. Zrejme už cítil, že ho sily pomaly opúšťajú a toto miesto by nebolo zo zdravotných dôvodov preňho vhodné. V júni 1784 vážne ochorel a musel byť pripútaný na lôžko. Jeho životná púť sa skončila 10. januára 1785 v Budíne, kde býval pravdepodobne v budove hvezdárne.

Ako vnímali Františka Weissa jeho spolupracovníci a kolegovia? Katalóg Spoločnosti Ježišovej z roku 1770 o ňom píše, že je strednej postavy, ovláda slovenčinu, nemčinu a latinčinu. Podľa zachovanej korešpondencie môžeme súdiť, že ovládal aj francúzštinu. Bol zaradený k sangvinickému a melancholickému povahovému typu vhodnému riadiť observatórium. Belgický jezuita František Xaver de Feller ho vo svojom cestopise opisuje ako „veľmi vrtkavého ale jednoduchého človeka, ktorý platí svoju daň matematike“. Životopisec Juraj Alojz Serdaheli o ňom píše, že bol mimoriadne mlčanlivý a že sa telom i dušou oddával štúdiu matematiky. Iní dodávajú, že matematiku zvládol ako samouk a vedel matematické problémy vysvetliť jednoduchým spôsobom.

Aj z napísaného je vidieť, že chvála na Františka Weissa zo začiatku článku nebola vôbec prehnaná a Trnava sa vďaka nemu stala známou v celom vtedajšom učenom svete.

Mgr. Stanislav Šišulák, PhD.
Sekcia histórie astronómie SAS pri SAV
Slovenský zväz astronómov
Univerzitná knižnica Trnavskej univerzity

Záznam o krste Františka Weissa zo 16. marca 1717
 (Reprofoto z knihy: HOLOŠOVÁ, Alžbeta – ŽAŽOVÁ, Henrieta. Dejiny observatória na Trnavskej univerzite 1756 – 1785, s 28)

Dom na Štefánikovej ulici č. 47, kde František Weiss vyrastal
(Reprofoto z knihy: HOLOŠOVÁ, Alžbeta – ŽAŽOVÁ, Henrieta. Dejiny observatória na Trnavskej univerzite 1756 – 1785, s 29)

Titulná strana ročenky Observationes astronomicae (Astronomické pozorovania) z rokov 1756 a 1757
(Reprofoto z knihy: HOLOŠOVÁ, Alžbeta – ŽAŽOVÁ, Henrieta. Dejiny observatória na Trnavskej univerzite 1756 – 1785, s 35)

Podpis Františka Weissa
(Reprofoto z knihy: HOLOŠOVÁ, Alžbeta – ŽAŽOVÁ, Henrieta. Dejiny observatória na Trnavskej univerzite 1756 – 1785, s 39)

Veduta Trnavy z roku 1779. Observatórium je veža so štyrmi malými vežičkami približne v strede obrázku pod nápisom
(Reprofoto z knihy: HOLOŠOVÁ, Alžbeta – ŽAŽOVÁ, Henrieta. Dejiny observatória na Trnavskej univerzite 1756 – 1785, s 57)

Použitá a odporúčaná literatúra:

MESZÁROSOVÁ, Klára. František Weiss – trnavský astronóm. In Trnava a rozvoj kultúry. Trnava : Mesto Trnava, 1998, s. 107-113. ISBN 80-968113-2-0.
HOLOŠOVÁ, Alžbeta - ŽAŽOVÁ, Henrieta. Dejiny observatória na Trnavskej univerzite 1756 – 1785. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 2012, 117 s. ISBN 978-80-8082-566-9.
SZERDAHELY, Georgius Aloysius. Memoria admodum reverendi ac clarissimi domini Francisci Weiss astronomi celeberrimi. Budae : Typis Catharinae Landerer viduae, 1785, 16 s.
VARGHA, Magda (ed.). Correspondence de Ferenc Weiss astronome hongrois du XVIIIe siècle. Budapest : Bibliothèque de l’Université, 1990 (1. zv.), 131 s; 1992 (2. zv.), 256 s. ISBN 963-04-0442-7.
HORSKÝ, Zdeněk. Astronomická pozorování na univerzitní observatoři v Trnavě. In ČIČAJ, Viliam. Trnavská univerzita v slovenských dejinách. Bratislava : Veda, 1987, s. 170-179.
ŽAŽOVÁ, Henrieta. Trnava a Trnavská univerzita v cestopise Františka Xaviera de Fellera (1765 – 1769). In MANÁK, Marián – ŽAŽOVÁ, Henrieta. Fons tyrnaviensis VI. Trnava : Ústav dejín Trnavskej univerzity v Trnave, 2007, s. 142. ISBN 978-80-8082-878-3.