Pohľad z Trangusovej ulice (dnes Školská) na dom Hajtsovcov
Na začiatku 20. storočia sa v Spišskej Novej Vsi zrodila výnimočná iniciatíva dvoch bratov – Ľudovíta a Vojtecha Hajtsovcov. Vo svojom rodinnom dome vybudovali jedinú hvezdáreň na východnom Slovensku. Ich fascinácia astronómiou – v čase, keď boli vedecké poznatky ťažko dostupné a technické možnosti obmedzené – svedčí o mimoriadnej zvedavosti a odhodlaní, ktoré predbehli svoju dobu.
V období, keď sa väčšina ľudí zameriavala na každodenný boj o prežitie, oni upriamili svoj pohľad k hviezdam. Ich práca a nadšenie boli dôkazom, že aj v malom meste môže vzniknúť ostrov poznania a pokroku. Táto iniciatíva nebola len o pozorovaní nočnej oblohy – bola prejavom túžby po poznaní, vedeckej zvedavosti a odhodlania priblížiť krásu vesmíru aj ostatným.
Bratia Hajtsovci
Vojtech Hajts (11. 1. 1872, Spišská Nová Ves – 11. 9. 1926, Spišská Nová Ves)
Organizátor turistiky, učiteľ. V rokoch 1881 – 1886 študoval na gymnáziu, v rokoch 1886 – 1891 na Učiteľskej akadémii v Spišskej Novej Vsi a v rokoch 1892 – 1894 na Ústave pre vzdelávanie učiteľov meštianskych škôl v Budapešti. V rokoch 1891 – 1892 bol vychovávateľom v rodine spišského župana Júliusa Čákiho, v rokoch 1895 – 1919 učil na meštianskej škole v Spišskej Novej Vsi, od roku 1923 pôsobil v Kežmarku. Učil najmä matematiku a prírodopis. Vzdelanie v prírodných vedách si sústavne dopĺňal – v roku 1902 absolvoval kurz elektrotechniky, v roku 1907 teoretickej chémie. Usiloval sa o názorné vyučovanie prírodopisu.
Ľudovít Hajts (27. 10. 1866, Spišská Nová Ves – 1. 12. 1935, Budapešť)
Absolvoval základnú školu v rodnom meste Spišská Nová Ves a pokračoval na strednej škole v Hainburgu. Ukončil vojenskú školu, kurz pre vyšších dôstojníkov a topografický kurz, neskôr študoval topografiu aj v USA. Od roku 1895 pôsobil ako profesor na Akadémii Ludovika v Budapešti (Kráľovská maďarská vojenská akadémia Ludovica).
Bratia Ľudovít a Vojtech Hajtsovci boli vzdelaní a zvedaví ľudia, ktorí svoj život zasvätili poznávaniu prírody a vesmíru. Zaujímali sa o prírodné prostredie Slovenského raja, ktoré dôkladne spoznávali počas túr a výprav. Krajinu nevnímali len ako krásne miesto, ale aj ako priestor, ktorý môže veľa prezradiť o prírodných zákonoch.
Zároveň ich priťahovali aj javy na oblohe – sledovali vývoj počasia, pozorovali hviezdy, planéty i Mesiac. Ich záujem o oblohu nebol povrchný – pozorovaniam sa venovali pravidelne, s cieľom pochopiť poriadok a rytmus, ktorým sa vesmír riadi. Ich činnosť bola nielen dôkazom osobného nadšenia, ale aj príkladom toho, ako môže individuálna iniciatíva a vytrvalosť prispieť k rozvoju vedeckého poznania.
Založenie hvezdárne
Pohľad z Trangusovej ulice (dnes Školská) na kupolu hvezdárne
Myšlienku vybudovať hvezdáreň inicioval Ľudovít Hajts. V roku 1904 sa táto vízia stala skutočnosťou – v rodinnom dome na Trangusovej ulici (dnes Školská 22) v Spišskej Novej Vsi vznikla súkromná hvezdáreň.
Pohľad z ulice Auréla Minnicha zo zadnej časti na dom Hajtsovcov (dnes Hviezdoslavova)
Tento čin bol výnimočný najmä vzhľadom na vtedajšie podmienky. Na začiatku 20. storočia bola astronómia na území dnešného Slovenska ešte stále málo rozšírenou vedou. Dostupnosť odborných kníh, prístrojov a informácií bola obmedzená a vedecká činnosť sa sústreďovala najmä v hlavných mestách monarchie. V takomto prostredí predstavovalo vybudovanie hvezdárne mimoriadny prejav osobnej iniciatívy, zanietenia a odvahy prekročiť hranice bežného poznania.
Fotografia z roku 1909 zachytáva rodinu Hajtsovcov: Vojtech je prvý zľava v hornom rade, vedľa neho Ľudovít. V dolnom rade zľava stoja Vojtechova manželka Irma, Ľudovítova manželka Leopoldina, matka Emília, otec Ľudovít a dcéra Margít.
Technické vybavenie a prevádzka hvezdárne
Budova firmy Reich
Astronomickú kupolu zhotovila miestna kovovýrobná firma Reich, sídliaca na Zimnej ulici č. 113 v Spišskej Novej Vsi. Konštrukciu tvoril drevený rám s priemerom 4,5 metra a výškou 1,8 metra. Plášť kupoly pozostával z plechových segmentov pevne uchytených na nosnej konštrukcii. V interiéri bol osadený šošovkový ďalekohľad značky Carl Zeiss Jena, známy svojou precíznou optikou a spoľahlivým mechanickým spracovaním.
Hvezdáreň predstavovala jediné takéto zariadenie na území východného Slovenska a zároveň jednu z dvoch známych súkromných hvezdární v rámci historického Horného Uhorska – druhou bola hvezdáreň Mikuláša Thegeho Konkolyho v Starej Ďale (dnešné Hurbanovo).
Pozorovaciu činnosť viedol predovšetkým Vojtech Hajts, ktorý sa zameriaval najmä na pozorovanie Mesiaca a najjasnejších planét. Výsledky svojich pozorovaní a poznatky zdieľal s blízkym okruhom záujemcov, čím významne prispieval k popularizácii astronómie v regióne. Jeho brat Ľudovít Hajts sa do činnosti hvezdárne zapájal najmä počas letných mesiacov, keď sa zdržiaval na Spiši. Hvezdáreň podporoval najmä po organizačnej a materiálnej stránke – zabezpečoval potrebné vybavenie, nadväzoval odborné kontakty a prispieval k dlhodobej udržateľnosti projektu.
Halleyova kométa (1910)
Kométy s dlhými chvostmi od nepamäti priťahovali pozornosť ľudí na celom svete – Slovensko nebolo výnimkou. Začiatok 20. storočia, keď bolo Slovensko ešte súčasťou Rakúsko-Uhorska, predstavoval obdobie spoločenských, hospodárskych a politických zmien. Rok 1910 priniesol okrem vedeckého záujmu aj vlnu obáv a špekulácií spojených s návratom Halleyovej kométy.
Hoci vedecký pokrok už umožňoval presnejšie chápanie astronomických javov, mnohí ľudia na Slovensku – najmä vo vidieckych oblastiach – stále verili poverám. Objavenie kométy vyvolalo obavy z katastrof, chorôb či dokonca konca sveta, čo podporovali aj zveličujúce články v dobovej tlači. Okrem toho sa šírili rôzne predstavy o tom, že kométa môže spôsobiť otravu ovzdušia, otrávenie studní alebo dokonca šialenstvo. Ľudia sa obávali, že jej žiara prinesie oheň z nebies alebo že plyny z chvosta kométy udusia celé mestá. Niektorí verili, že ide o Božie znamenie – predzvesť vojny, hladomoru alebo smrti významných panovníkov.
V mestách sa objavovali „kométové pilulky“ a ochranné masky, ktoré mali ľudí uchrániť pred účinkami „nebeského jedu“. V krajine tak panovala zmes fascinácie a úzkosti – typická pre obdobie, keď sa staré povery miešali s novými poznatkami.
Pozorovanie Halleyovej kométy nebolo výnimočné len v Spišskej Novej Vsi – nadšenie z jej návratu bolo cítiť v celom regióne. Dobová tlač dokumentuje, že v Kežmarku sa našli „učenia chtiví“ pozorovatelia. Denník Karpathen-Post v máji 1910 uviedol:
Preklad správy Denníka Karpathen-Post v máji 1910 "Halleyova kométa bola v uplynulých dňoch a viacerých nočných hodinách – i v Kežmarku – pozorovaná viacerými učenia chtivými, ktorí neváhali obetovať pol noci, len aby mohli uzrieť tento vzácny nebeský prízrak, ktorý sa zjavuje len medzi druhou a treťou hodinou rannou. Zvlášť horliví boli viacerí profesori a žiaci, ktorí mali to šťastie kométu uzrieť na východnom nebi, v blízkosti planéty Venuše, v súhvezdí Pegasa. Jej jadro bolo asi veľkosti hviezdy 4. veľkostného rádu, chvost bol krátky a bledý. Celý tento úkaz bol však viditeľný iba krátky čas, nakoľko ho už o pol tretej ranné začínajúce svitanie ľudskému zraku odňalo."
Vzdelanejšia časť spoločnosti a astronómovia vítali príchod Halleyovej kométy s nadšením. Šlo o jedinečnú príležitosť pozorovať vzácny nebeský úkaz, ktorý sa na oblohe objavuje približne raz za 76 rokov. Slovenský ženský časopis pre poučenie a zábavu (Dennica), ktorý vychádzal v Ružomberku od roku 1898 do roku 1914, publikoval článok a obrazové prílohy vrátane obrazovej schémy znázorňujúcej postavenie Zeme a Halleyovej kométy. Zakladateľkou a prvou šéfredaktorkou bola spisovateľka Terézia Vansová.
Číslo 4. DENNICA Strana 70
Strana 72. - DENNICA Číslo 4
Postavenie a obeh Zeme a Halleyovej kométy
Bratia Hajtsovci si tento nebeský úkaz rozhodne nenechali ujsť. Vojtech pozoroval Halleyovu kométu zo Spišskej Novej Vsi, zatiaľ čo Ľudovít ju sledoval z Budapešti. Správa o pozorovaní Ľudovíta Hajtsa a jeho priateľa Ľudovíta Heršéniho bola uverejnená v denníku Budapesti Hírlap dňa 12. mája 1910
Preklad správy (Budapesti Hírlap, 12. máj 1910): „Dnes máme prvú autentickú správu, že slávnu kométu videli v Budapešti voľným okom. Včera večer profesori astronómie na Akadémii Ludovika, Ľudovít Hajts a Ľudovít Heršéni, využili jasnú noc na pozorovanie. Usadili sa na streche paláca a sledovali kométu v tichom, teplom počasí. Povedali: ‚Kométu sme zbadali o 02:44 a pozorovali ju tri hodiny a dvadsať minút. Jej svetlo bolo slabé, no jasne viditeľné. Chvost sa zdal menší než na snímkach z roku 1835. Dĺžka oblaku bola asi trojnásobkom priemeru Mesiaca. Keď sa rozvidnelo, svetlo kométy slablo, až zmizlo.“
Kométu bolo možné vidieť ešte pár dní pred 16. májom, potom zmizla v lúčoch slnka. Najlepším miestom v Budapešti bol Gellértov vrch, kde ju hľadali naľavo od Venuše, o niečo vyššie. Z Halmiru hlásili, že o 03:00 ju videli ako žiarivú hviezdu, ktorá bola slabo viditeľná aj po východe slnka o 05:30.
Zánik hvezdárne
Po vzniku Československej republiky 28. októbra 1918 sa Ľudovít Hajts natrvalo usadil v Budapešti, kde pôsobil na Vojenskej akadémii Ludovika. Astronomické záznamy bratov Hajtsovcov pravdepodobne zhoreli pri požiari prízemia rodinného domu v roku 1954. Kupola hvezdárne bola odstránená v roku 1974. Do súčasnosti sa zachoval len mosadzný hľadáčik ďalekohľadu s parametrami 30/300 mm (priemer objektívu 30 mm, ohnisková vzdialenosť 300 mm) a fotografický objektív značky Voigtländer & Sohn, vyrobený približne v roku 1870. Ide o objektív skonštruovaný podľa výpočtov Jozefa M. Petzvala, rodáka zo Spišskej Belej.
Odkaz a pamiatka
Mesto Spišská Nová Ves zaradilo Vojtecha Hajtsa medzi významné osobnosti svojich dejín. Pri príležitosti 750. výročia prvej písomnej zmienky o meste odhalil Miestny odbor Matice slovenskej 30. novembra 2018 pamätnú tabuľu Vojtechovi Hajtsovi – profesorovi, prírodovedcovi a organizátorovi turistiky v Slovenskom raji. Tabuľa bola umiestnená na dome, v ktorom v roku 1904 spolu s bratom Ľudovítom založil hvezdáreň a pozoroval Halleyovu kométu.
Tento článok vznikol ako pokus zachovať pamiatku na dnes už neexistujúcu hvezdáreň, ktorú bratia Hajtsovci vybudovali s mimoriadnym nadšením a odhodlaním. Hoci sa ich záznamy pravdepodobne nenávratne stratili pri požiari prízemia rodinného domu v roku 1954, ich príbeh naďalej žije – v pamäti mesta, na fotografiách a v dobovej tlači. Tieto fragmenty si zaslúžia, aby boli opäť priblížené a uchované.
František Sejut
predseda MO SZA Spišská Nová Ves
Použitá literatúra a zdroje:
◦ M. Dujnič: Sedem desaťročí astronómie v Spišskej Novej Vsi. In: Kozmos, roč. 6, č. 3, 1975, s. 88 – 89
◦ Budapešti Hírlap, 12. máj 1910, s. 10
◦ Fotografie a archívne záznamy: Osobný archív
◦ Karpathen-Post, Kežmarok, 18. september 1926 – nekrológ Vojtecha Hajtsa
◦ F. Sejut,.: Miestna organizácia Slovenského zväzu astronómov, Spišská Nová Ves