21. júna 2026 o 10:25 občianskeho (stredoeurópskeho letného) času nastane letný slnovrat, začína astronomické leto, najdlhšie ročné obdobie. Podľa astrológov Slnko vstupuje do znamenia Raka, v skutočnosti je však na oblohe ešte jen v najvýchodnejšej časti súhvezdia Býk...
Pri letnom slnovrate je severná pologuľa Zeme najviac priklonená k Slnku, ktoré u nás počas poludnia dosiahne svoju maximálnu výšku nad obzorom 65º. Na obratníku Raka Slnko na poludnie vrcholí v nadhlavníku (zenite), na severnom polárnom kruhu nezapadne ani o polnoci. Počas slnovratu je u nás deň u nás najdlhší, Slnko je nad obzorom 16 hodín a 10 minút, s nocou sa vyrovná v okolí jesennej rovnodennosti a bude sa skracovať až do zimného slnovratu 21. decembra.
Na severe Slovenska dokonca niekoľko dní okolo slnovratu nenastáva ani astronomická noc, keďže Slnko je pod obzorom menej ako 18º. Toto si všimli už naši predkovia a pripomína nám to práve stará pranostika „Na sv. Víta o polnoci svitá“. Meno Vít je však v našom kalendári už 15. júna, no pred reformou kalendára v roku 1582 bol slnovrat skutočne práve okolo 15 júna. Dnes sa slnovrat spája s Jánom (24. júna – sviatok Narodenia Jána Krstiteľa), čo zase pripomína novšia pranostika „Do Jána sa deň dĺži, po Jáne kráti.“
Slávnosť letného slnovratu je jedným z najvýznamnejších sviatkov Slovanov a sú s ním spojené viaceré rituály. Na mnohých miestach sa zapaľujú Jánske ohne, skáče cez vatru, z kopcov sa púšťajú zapálené kolesá, vijú vence či vykonávajú obradné kúpania. Všetky tieto zvyky súvisia s vierou a túžbou po dobrom a teplom lete (oheň) i dostatkom vody (kúpanie) pre dozrievanie úrody. Dodnes sa zachovali krajové názvy spojené s kúpaním, napr. Kupalo, Kupajlo, Kalojan alebo aj označenie najkratšej noci v roku ako Vajano odvodené od slovného spojenia svätý/svetlý Jano. Podľa ľudovej tradície sa v túto noc otvárajú poklady zeme, ukazujú sa víly a škriatkovia, je možné porozumieť reči zvierat a nazbierané liečivé byliny sú najúčinnejšie.
Letný slnovrat bol významným okamžikom, ktorý poznali už staroveké národy. Niektoré stavby a chrámy boli orientované podľa východu či západu Slnka. Tento súvis nájdeme napríklad aj u známej megalitickej stavby Stonehenge v grófstve Wiltshire (Anglicko), ktorej najstaršie časti majú viac ako 5 000 rokov.
Letný slnovrat však môže nastať 20. alebo až 22. júna. 20. 6 . nastal naposledy v roku 2020, prvýkrát od roku 1796, a 22. júna bude až v roku 2103. Leto je najdlhším ročným obdobím (~93 dní a15 hodín) a stále sa predlžuje, čo bude trvať až do roku 4 000, keď bude o 6 hodín a 43 minút ešte dlhšie ako v súčasnosti.
Aj keď je pre nami najteplejšie obdobie v roku, nesúvisí to so najmenšou vzdialenosťou od Zeme od Slnka, ale práve sklonom zemskej osi (23,5°) k jej obežnej dráhe. Zem obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe a najďalej od tejto našej životodarnej našej dennej hviezdy, v odzemí – aféliu (152,1 mil. km) budeme 6. júla.
Keďže je Slnko počas letných nocí len nízko pod obzorom, práve v tomto období môžeme pozorovať najviac umelých družíc, nakoľko sú osvetlené slnečným svetlom. Nuž a ak budeme mať šťastie, počas pokročilého večerného súmraku (alebo ráno na svitaní), keď je Slnko pod obzorom ~6º – 16º možno uvidíme nad severozápadným (ráno nad severovýchodným) obzorom aj vzácne pekné bielomodré nočné svietiace oblaky pripomínajúce pavučinu. Tieto nočné (striebristé) oblaky (noctilucent clouds) vznikajú odrazom slnečného svetla na ľadových kryštálikoch vysokej atmosféry vo výške okolo 80 km. Sú to najvyššie pozorované oblaky v našej atmosfére, no predpovedať ich výskyt síce možné nie je, no bývajú pozorovateľné len v období okolo letného slnovratu. Ak sa vám to podarí, budete nadšení!
Pavol Rapavý
