Večernú oblohu nám už počas mája skrášľovali dve najjasnejšie planéty – jasná Venuša a o niečo slabší Jupiter. Planéty však, na rozdiel od hviezd, svoje miesto na oblohe menia, veď aj preto dostali ešte v staroveku z gréčtiny označenie planétes (putujúce, blúdiace). Niekedy sa teda stane, že sa na svojich dráhach na oblohe k sebe zdanlivo priblížia, astronómovia hovoria o konjunkcii, z latinského conjunctio (spojenie).
Takéto krásne zoskupenie nám obloha pripraví 9. júna, keď sa k sebe dostanú takmer neprehliadnuteľná jasná Venuša a plynný obor Jupiter. Večer, po západe Slnka, ešte na súmrakovej oblohe, uvidíme nad severozápadným obzorom obe planéty blízko pri sebe. Ich uhlová vzdialenosť bude len 1,5 stupňa (asi ako tri zdanlivé priemery Mesiaca), čo je skutočne málo, veď ich ďalšia takáto konjunkcia bude až 7. septembra 2029.
Obe planéty si však nevychutnáme len večer, ale až do neskorej noci, veď zapadnú necelú hodinu pred polnocou. Blízko pri sebe sú však len zdanlivo, v skutočnosti bude Venuša od nás vzdialená takmer 180 miliónov kilometrov a Jupiter takmer miliardu. To však ešte nie je všetko. Vpravo dole od Venuše s Jupiterom nízko nad obzorom môžeme uvidieť aj takmer nepolapiteľný slabší Merkúr, ten však zapadne už okolo 22:30.
V ďalších dňoch sa budú planétu od seba uhlovo vzďaľovať, 10. júna to budú 2 stupne a 14. júna už okolo 5 stupňov.
Nad Jupiterom a Venušou si všimnime aj dve najjasnejšie hviezdy zo súhvezdia Blížencov (Kastor a Pollux) a vpravo jednu z najjasnejších hviezd oblohy Kapelu z Povozníka. Triédrom alebo malým ďalekohľadom sa pokochajme otvorenou hviezdokopou Jasličky (Včelí úľ) v Rakovi, a pri Jupiteri jeho troma mesiacmi. Výkonnejším prístrojom uvidíme na mierne sploštenom kotúčiku Jupitera dva výrazne tmavé pásy a Venuša nám bude tvarom pripomínať Mesiac po prvej štvrti.
Ak budeme mať šťastie, počas pokročilého večerného súmraku (alebo ráno na svitaní) možno uvidíme nad obzorom aj krásne bielomodré nočné svietiace oblaky pripomínajúce pavučinu. Tieto nočné (striebristé) oblaky vznikajú odrazom slnečného svetla na ľadových kryštálikoch vysokej atmosféry vo výške okolo 80 km. Predpovedať ich výskyt síce možné nie je, no bývajú pozorovateľné len v období okolo letného slnovratu.
P. Rapavý
Večerná obloha 9. júna 2026 (autor P. Rapavý)
Jupiter, Venuša a Merkúr nad Bratislavou 5. 6. 2026 (foto M. Grnja)
Nočné svietiace oblaky nad Banskou Bystricou 21. 6. 2019 (foto M. Harman)