Za rok nastáva 12 alebo 13 splnov Mesiaca. Mesačné fázy, sa pravidelne opakujú každých 29,5 dňa, astronómovia to označujú za synodický mesiac. Kalendárne mesiace, s výnimkou februára, však majú 30 alebo 31 dní. Výnimočne sa teda stáva, že v priebehu jedného kalendárneho mesiaca môžu nastať aj dva splny, a to vtedy, ak je prvý spln hneď na začiatku mesiaca a ten nasledujúci na jeho konci.
Ten druhý spln Mesiaca býva označovaný ako „modrý Mesiac“, no so skutočnou farbou nášho vesmírneho spolupútnika to nemá nič spoločné. Toto označenie má pôvod v anglickej slovesnosti „once in a blue moon“, čo v preklade znamená „raz za uhorský rok“, teda niečo, čo nastáva len veľmi zriedka.
Prvý tohtoročný májový spln nastal hneď 1. mája, a ten nasledujúci bude v nedeľu 31. mája a tak je označovaný ako modrý Mesiac. Nuž a ten nasledujúci modrý nastane až na Silvestra v roku 2028. Ten však bude mať ešte zvláštnejšie pomenovanie „modrý krvavý Mesiac“, keďže zároveň bude pozorovateľné úplné zatmenie Mesiaca.
Ak sa však na Mesiac budete pozerať, zvlášť pri jeho východe či západe, modrú farbu veru nečakajte. Mesiac bude vplyvom zemskej atmosféry sfarbený do oranžova, keďže naša atmosféra najlepšie prepúšťa dlhovlnnú zložku svetla. Kratšie vlnové dĺžky sa rozptyľujú viac, preto je počas dňa obloha modrá. Výnimočne však môže byť Mesiac sfarbený do modra v prípadoch, keď je v atmosfére veľké množstvo prachu, napríklad po rozsiahlych lesných požiaroch či výbuchoch sopiek tak, ako tomu bolo po erupcii sopky Krakatoa v roku 1883.
V nedeľu ho teda modro sfarbený neuvidíte, no je tu ešte jedna zvláštnosť, uvidíme mikrospln. Mesiac obieha okolo Zeme po eliptickej dráhe, jeho vzdialenosť od nás sa mení od 356 tisíc kilometrov (perigeum, prízemie) do 407 tisíc kilometrov (apogeum, odzemie) a teda sa mení aj jeho zdanlivý uhlový rozmer na oblohe od 33′ 29″´ po 29′ 23″. Ak je k nám najbližšie a súčasne v splne, hovoríme o supersplne, a ak je v splne a najďalej nastáva mikrospln.
Spln Mesiaca nastane v nedeľu 31. mája o 10:45 SELČ a najďalej od nás (406 365 km, apogeum, odzemie) bude 1. júna o 06:34 SELČ. Na oblohe teda uvidíme „modrý mikrospln“.
Ak si k tomu ešte pripomenieme, že májový spln býva označovaný ako kvetinový a júnový ako jahodový, čaká nás pekný zážitok pod večernou a nočnou oblohou. Ešte za súmraku možno zazrieme nízko nad obzorom planétu Merkúr, isto neprehliadneme žiarivú Venušu a o niečo vyššie aj jasný Jupiter. Nuž a ak vydržíme až do rána, poteší nás Saturn a nízko nad obzorom možno aj červenkastý Mars.
P. Rapavý
Porovnanie zdanlivej uhlovej veľkosti Mesiaca v splne keď je k Zemi najbližšie a najďalej.